Myth je dnes už málo známa hra, ktorá bola vo svojej dobe považovaná za najlepšiu stredovekú stratégiu. Poďme si túto brutálnu taktickú stratégiu priblížiť.
Štúdio Bungie je známe predovšetkým pre svoje multiplayerové strieľačky ako Destiny a v minulosti vyrobila sériu Halo, no nie všetci ľudia vedia, že ich vývojárske chodníčky zaviedli do strategických končín. Vyrobili dva diely taktickej stratégie Myth, no tretí diel z tejto série mala na starosti už iná firma – MumboJumbo. Prvý diel vyšiel v novembri roku 97 v Amerike a v Európe a Japonsku až o tri mesiace neskôr, čiže vo februári 1998 na Windows a Macintosh. V Európe mali ako vydavateľa Eidos.
Z hľadiska dejín štúdia Bungie si priblížime len obdobie pred a po dvojici Myth hier. Začneme krátko ich predchádzajúcou sériou. Marathon bola prvá väčšia hra Bungie. Vyšla na konci roku 1994 a bola v podstate duchovným predchodcom série Halo. Bola to odpoveď Macintoshu na Doom, pretože Marathon vyšiel len na túto platformu. Bola veľmi úspešná a za ďalšie dva roky autori urobili dve pokračovania. Nápad na Myth dostal Jason Jones až tesne pri konci vývoja posledného tretieho Marathon v roku 1995. Vývojári z Bungie chceli urobiť ďalšie FPS ako bol Marathon, no potom uvideli Quake od id Software a povedali si, že ich nová hra by vyzerala podobne. Tak im Jason Jones položil otázku: „Čo keby sme mali svet, v ktorom sa 100 chlapíkov bije s ďalšími 100 chlapmi a to celé by bolo v 3D?“. Autori mali síce skúsenosti s 3D hrami – strieľačkami, no previesť 3D do real-time strategického žánru bola pre nich úplne nová skúsenosť. Tím s Jonesom súhlasil, pretože ich nová strieľačka by mohlo vypadať podobne ako Quake a zle by sa predávala. Za jeden deň zmenili smerovanie projektu a zo strieľačky sa stala 3D taktická stratégia v reálnom čase.
Bungie sa nechali inšpirovať napríklad Gibsonovým Statočným srdcom (to je btw môj obľúbený film) – hlavne brutalitou a aby ste mohli z blízka sledovať krvavé súboje väčších jednotiek. Inšpiráciu môžete vidieť v jednotkách berserkrov, ktorí vyzerajú ako škótski bojovníci z filmu. Inšpirovali sa aj knižnou sériou Kroniky Čiernej légie od Glena Cooka a ja len dúfam, že niekedy bude dotlač (ak chcete podobne kvalitnú dark fantasy, odporúčam Malazskú knihu padlých od Eriksona). Na tejto sérií sa autorom páčilo ako Cook dokázal vykresliť amorálny svet, kde nie sú dobrí ani zlí a na každej strane sú intrigy a zrady.
Aj programátor Jason Regier chcel ponoriť hru do temného hávu, v ktorom je každá strana brutálna, či už dobrá alebo zlá a v prípade Mythu to sú živí proti nemŕtvym. Ich cieľom bolo skombinovať realizmus a akčné hry spolu s taktikou a plánovaním strategických hier. Nechceli svoju hru volať real-time stratégia, vymysleli pre ňu nový názov: „multimetrická taktická hra“ a slovo multimetrická si vymysleli, pretože Myth nie je izometrická hra v tradičnom zmysle slova a kamerou môžete pohybovať voľne. A taktická, pretože v nej nestaviate budovy, nepoužívate suroviny a nerobíte iný mikromanažment. Len ovládate jednotky na bojovom poli. Nakoniec použili výraz „real-time tactics“ v skratke „RTT“. Samozrejme to nebola prvá taká hra, ešte predtým bol skôr napríklad Warhammer : Shadow of the Horned Rat z roku 1995 a vééľmi vééľmi dávno v 82 roku vyšiel Legionaire pre 8-bitové Atari. Novšie v roku 2000 prišlo Creative Assembly s ich Shogunom.
Jason Jones 
Martin O’Donnel 
Michael Salvatori
Práce na Myth začali v januári 1996 – do vývoja boli zapojení štyria programátori, dvaja artisti a produkčný manažér. Hudbu im skomponoval Martin O’Donnel a spoločne s Michaelom Salvatorim a Paulom Heitschom pracovali na zvukových efektoch a neskôr skomponovali hudbu aj pre Halo či Destiny. Vývoj Fallen Lords stál približne 2 milióny dolárov – táto suma išla ako na vývoj, tak na marketing. Dovtedy to bola ich najnákladnejšia hra, preto Bangie očakávala, že bude úspešná a vráti im vložené peniaze. Takisto to bola ich prvá hra na PC – dovtedy robili hry len na Macintosh. Celosvetovo bol prvý diel komerčne úspešný, predalo sa cez 350,000 kusov, čo spoločnosti vynieslo 14 miliónov dolárov. V recenziách si viedla výborne – objavovali sa dokonca absolútne hodnotenia a nie raz. Ja osobne som o tejto hre vedel veľmi dlho, čítal recenzie zo starého Levelu a strašne si ju chcel zahrať. Dnes sa nedá nikde digitálne kúpiť, no komunita sa o hru neustále stará, preto veľmi dobre beží aj na nových systémoch (spomeniem ProjectMagma.net). Druhý diel vyšiel o rok neskôr a v predajoch si viedol ešte lepšie.
Príbehovo sa jedná o fantasy – z rás živých tu budete ovládať ľudí, trpaslíkov a lesných obrov. Na temnej strane to sú zombie, prízraky, pavúky a všetko nemŕtve. Je to teda súboj síl svetla a temnoty. Temnú stranu vedie Balor a skupina Padlých lordov (čo sú v podstate mocní čarodeji vedúci légie nemŕtvych) a svetlú stranu skupina deviatich kúzelníkov známych pod názvom Deviatka alebo Avatara, ktorých vedie Alric. Hra začína v sedemnástom roku vojny na západe nepomenovanej mýtickej krajiny. Takmer celá krajina je pod vládou temnej strany a len jedno hlavné mesto a zopár menších miest ovláda svetlá strana. Vašou úlohou je zhostiť sa elitnej jednotky v armáde svetla – Légie, postaviť sa horde nemŕtvych a poraziť Balora.
To je v skratke príbeh. V manuáli je napísaná trojstranová poviedka a pred každou misiou budete dostávať celkom výživný nahovorený text, ktorý umocní atmosféru zmaru a boja proti nemŕtvym. Celá hra obsahuje 25 scenárov – máp, ktoré sa po prejdení dajú hrať aj samostatne. Vždy po niekoľkých misiách sa zmení prostredie a vy sa na mape sveta posuniete ďalej. Zo začiatku to bude les a mesto, neskôr ruiny zničených miest a bažiny, aby ste sa dostali do mrazivých hôr a ocitli sa v púšti. Táto diverzita je super a autori ju využili aj pre hrateľnosť – na snehu alebo daždi vám často nevybuchnú molotovovy, keď je silný vietor, vaši lukostrelci budú menej presní, pri pohybe cez vodu sú vaše jednotky pomalšie, v bažinách číha množstvo pascí a hlavne sa začnú vynárať vybuchujúci zombíci, v ľadovej tundre budú jednotky celkovo slabšie a v horských oblastiach môžete využiť výškovú výhodu so streleckými jednotkami.
Ako som už spomenul skôr, Myth je taktická hra v reálnom čase. To znamená, že v nej nestaviate budovy a nezískavate suroviny ako napríklad vo Warcrafte, Dune či v Starcrafte. Na začiatku každej misie dostanete jednotky, ktoré musia prežiť a s ktorými musíte niečo vykonať – niekedy budete musieť zabiť určitých nepriateľov, ubrániť územie, získať predmet, dostať sa z bodu A do bodu B, urobiť prieskum oblasti a podobne. Úlohu misie uvidíte len na začiatku, keď nemáte označené jednotky. Každá jednotka pritom môže používať špeciálnu schopnosť – tovaryš liečenie, trpaslík trhavinu. Viac jednotiek si môžete dávať do formácií, no nedávajte si ich za sebou, pretože keď si dáte dopredu lukostrelcov a za nimi pechotu, lukostrelci sa v prípade potreby nedokážu pretlačiť cez pechotu a zaseknú sa. Ak ich dáte za pechotu a budete strieľať na nepriateľov, zraníte aj svoju pechotu. Ak máte príliš úzku formáciu, môžete dať väčšie rozstupy a naopak. Naučiť sa formácie a kde postaviť svoje jednotky je v Myth kľúčové.
Hra je veľmi ťažká už na strednú obtiažnosť. Trestá vás za každú chybu, za každú stratu jednotky. Preto som musel vytiahnuť z police Umenie vojny od majstra Suna, legendárneho čínskeho vojvodcu a stratéga, aby som načerpal nejaké múdro v taktike a prevalcoval svojich sokov trpezlivosťou a rozvahou. Skúšal som aj najľahšiu obtiažnosť, no pri nej je hra extrémne ľahká a aj s troma berserkrami vykynožíte stovku prízrakov. Je preto len na vás, či hľadáte výzvu alebo prechádzku krvavou záhradou.
Umelá inteligencia nie je najlepšia, lukostrelci veľakrát strieľajú do vlastných, pretože na nepriateľa strieľajú „cez“ vaše jednotky. A keď nedajbože zabudnete zastaviť jedného trpaslíka, nech nehádže výbušniny, keď útočíte s jednotkami na blízko, aby vám nevyhladil celé družstvo, môžete ísť loadovať pozíciu. Oni totiž tí trpaslíci v tejto hre sú dosť dvojsečná zbraň. Ak ich máte viac pokope a sejmú vám jedného, môže vybuchnúť, pretože mu vypadnú na zem výbušniny a sejme tak ostatných (podobne ako to bolo v Command and Conquer s plameňometníkmi). Musíte ich mať preto ďalej od hlavnej sily a poistiť si ich neútočenie medzerníkom, pretože keď len tak stoja a uvidia nepriateľa, fľasnú po ňom molotovom a je im jedno, či sa v blízkosti nachádza priateľská jednotka, ich sused, matka či svokra. Jednotky sa pritom nedajú dať do skupín priamo, len keď kliknete dvojklikom na jednu jednotku. Škoda, že sa nedá vybrať chovanie jednotiek o neútočení, pretože stále musíte klikať medzerou buď trpaslíkom alebo lukostrelcom, aby neútočili, keď posielate jednotky na blízko.
Čo sa týka ďalších jednotiek, máte tu rytiera, berserkra, lukostrelca a Tovaryša, ktorý je pomalý, no vie liečiť bylinkami. Každá jednotka je unikátna, má svoje meno (a dokonca si každú jednotku môžete pomenovať) a čím viac potvor zabije, tým bude lepšia. Taký skúsený lukostrelec toho viac trafí. No a v štrnástej misií budete ovládať lesných obrov. Tým stačí jedna rana na normálnu jednotku, po ktorej sa z nej stane neidentifikovateľná kaša. Doslova. V roku 1999 vyšla oficiálna strategická príručka pre hru – nájdete v nej rady a taktiky ku každému scenáru.
V multiplayeri môžete hrať aj za temnú rasu, čo je super – hlavne využívanie výbušných zombií. Nesmiem zabudnúť spomenúť, že sa dá hra zrýchliť, takže presuny pomalších jednotiek nebudú také otravné. Rovnako si môžete vydarenú misiu uložiť a pustiť si v pohodlí replay. Ovládanie kamery mi nerobilo problém, no hodila by sa viac oddialená. Dá sa oddialiť len do určitej vzdialenosti, čo je pri väčších súbojoch kritické alebo ak ste na vyššom mieste.
Príjemne ma prekvapilo ako skvelo hra vyzerá aj dnes. Z obrázkov som čakal rozmazaný mišmaš. Ako si môžete všimnúť, engine, ktorý využili autori, využíva 3D terén, budovy sú tiež v 3D, no a jednotky sú 2D sprity. To, že sú 2D vôbec nevadí, oni sú v úžasnej kvalite. Aj po priblížení na jednotky vidíte veľa detailov a v konečnom dôsledku to vypadá ešte lepšie, než keby boli v 3D.
Implementovať pathfinding bolo pre autorov veľmi ťažké a nie vždy v hre funguje. Veľakrát budú chodiť hore-dole a nebudú vedieť nájsť cestu. Stáva sa to v hornatejších oblastiach – potom musíte pomaly naviesť svoje vojsko späť.
Fyzikálny engine funguje skvelo. Hlavne keď hodíte granát s trpaslíkom medzi zombíkov alebo odpálite nálož, či v opačnom prípade k vám príde výbušná zombie a odpáli sa. To sú potom jatka. Myth je poriadne krvavý a zaslúžene dostal rating M. A vy si toto RTT bežte zahrať.