Fire Fight

Príjemná odreagovačka s nádychom deštrukcie…

: Krátky briefing pred misiou

: Kruhový radar nám ukazuje smer

: Ničenie nepriateľskej základne

Chaos Works vždy pracovali s nejakou známejšou firmou, mali len pár hier, na ktoré by mohli byť hrdí. Ich prvá spolupráca začala s gigantom Epic (skôr známeho ako Epic MegaGames), ktorý chŕlil, a dodnes stále chŕli, jednu pecku za druhou (dnes už len Gears of War na Xbox360). Ich hry, recenzované na našom webe sú napríklad: trilógia Jill of the Jungle alebo Jazz Jackrabbit.

Fire Fight (ďalej už FF) je dynamická akčná strieľačka, v ktorej ovládate nízko letiacu vesmírnu stíhačku-vznášadlo, disponujúce až šiestimi deštruktívnymi zbraňami. Celá hra ponúka celkovo 18 misii, niektoré dlhšie alebo kratšie. Aj keď sa po čase bude design opakovať – džungľa, sneh, džungľa, sneh – hratelnosť to až tak neovplyvňuje. Príbeh tu celkovo nefunguje, pred každou misiou máte v menu napísaný briefing, čo máte urobiť, aby ste nemuseli poslepiačky chodiť po celej úrovni (ktorá je niekedy koridorová a niekedy voľná), aj keď ten kruh okolo vás vám bude ukazovať smer, kam máte ísť. Budete tak musieť zastaviť ilegálny prenos na Jarventii a zničiť tak všetky stavby na mape, získať nukleárne kontajnere, uložené na inej planéte Darius a následne ich uložiť do svojho priestoru. Medzitým zachránite pár svojich stroskotancov, ktorí nemajú na medziplanetárny taxík, následne sa znova vrátite na Jarventiu, kde znova zničite všetky budovy, potlačíte povstanie, získate pár ďalších stroskotancov, pôjdete na ďalšiu planétu Ch´ok a takto budete pokračovať, až dokým nedohráte celú hru, pretože vo FF neexistujú ukladacie pozície.

Nepriateľov nečakajte extra veľa, po celej úrovni je ich rozosiatych len pár a medzi sebou sa líšia veľkosťou a zbraňami, ktoré na vás pália a ktoré z nich vypadnú. Je tu najľahší a najmenší stíhač s malým kanónom, ďalej ťažký stíhač s pomalšími strelami, ktoré keď vás trafia, tak to určite pocítite. Nepravidelne vás v každej misii aj viackrát napadne istý druh poslíčkového samovraha, ktorý nestrieľa, len sa vás snaží kolíziou zabiť a zabiť teda aj seba. Prezradí sa charakteristickým zvukom, má tendenciu sa skrývať v husto rastúcej džungli a keď to najmenej čakáte, tak do vás narazí. Preto som ho pomenoval „poslíček“, pretože keď ho zabijete, vypadne z neho život s číslom „4“, čo mi pripomenulo zdravotnú loď z Tyriana, ktorá sa vám ukázala len vtedy, keď sa rozsvietil červený alarm a váš život bol v rukách takéhoto poslíčka. Okrem aktivistov-stíhačov sú v hre aj zákerné gigantické veže, páliace do vás čo to dá. Strieľajú ako klasické ťažké strely, tak aj navádzané rakety, ktorým sa budete zo začiatku len ťažko uhýbať. V celej hre sa budú nepriatelia neustále opakovať, čo je na jednej strane dobré, no niekomu sa to môže zdať stereotypné. Na rad prídu aj súboje s bossmi, ktorí nie sú vôbec ťažkí, sú pomalí a ak máte navádzané rakety, budete okolo neho krúžiť a do pár sekúnd bude z neho kopa šrotu.

: „Dogfight“ s nepriateľským letúnom

: Druhá misia, v ktorej sneźí

: Súboj s bossom

Zbraní je celkovo šesť. Máte základný mini-kanón, ktorý je účinný, no musíte mieriť, druhá zbraň je najpoužívanejšia – sú to malé navádzané raketky, ktoré, s istým druhom krúženia, urobia vašim nepriateľom zo základne horúce a vybuchujúce peklo. Následuje plazmový kanón, ktorý je celkom neúčinný a žerie veľa munície. Štvrtá zbraň – väčšie a účinnejšie, a teda aj pomalšie navádzané rakety – budete používať hlavne na útočné veže alebo bossov. Veľký kanón, ako piata zbraň, je veľmi nepraktický, pomalý a musíte pri ňom naozaj mieriť. No ak sa trafíte, veža padne na dve rany, niektorí nepriateľskí stíhači na jednu. Šiestu zbraň nechcem prezrádzať, pretože sa k nej dostanete až v neskorších úrovniach. V leveloch sa nachádza strašne veľa tajných lokácii, kde nájdete okrem munície aj bonusové predmety, ktoré môžete počas hry používať. Môžete tam nájsť napríklad dvojitý štít, EMP, atp. Predmet sa dá rýchlo prednastaviť a v prípade núdze ho okamžite použiť stlačením enteru.

Graficka stránka hry je parádna, animácie sú už trochu kostrbatejšie, no výbuchy a strely sú kvalitné. Páčilo sa mi, že za úrovňou zeme (graficky) sa nachádza ešte pozadie, čo vytvára atmosférický efekt a vy sa cítite trochu reálnejšie na tej či onej planéte. Celkovo sa pri hre nebudete nudiť, no ak hráte nejakú úroveň prvý krát, buďte radšej obozretnejší, pretože za rohom môže číhať veža s navádzanými raketami. V prvých úrovniach sa vyblbnete, pretože nie sú ešte tak náročné ako tie ďalšie. Veľmi praktické a dá sa povedať aj nevyhnutné, je naučiť sa bojovať so šípkami do strán (Z/X). Vyhnete sa tak všetkým typom striel a zmätiete nepriateľa, čo vám zachráni kopec života. Hudba je klasicky dynamická a diskotéková – skomponovaná dvojicou – Janusz Pelc a Michal Doniec – typické techno. Zvuky, ako sa na Epic patrí, sú kvalitné, takže v tomto smere nemám čo vytknúť. Hratelnostne je na tom FF veľmi dobre, no podkopávajú ju rôzne maličkosti ako nemožnosť si ukladať pozície, istá stereotypnosť, ktorá sa po čase dostavuje a málo zbraní, ktoré sú už všetky ukázané na začiatku hry. Hra by mala postupom inovovať, no v tomto rade sú tu možno ešte tie predmety. Každopádne je FF nadpriemerná akčná záležitosť a je už len na vás, či sa pri nej budete nudiť alebo ju dáte na jeden záťah.

[su_spoiler title=“Ovládanie“ icon=“arrow-circle-2″]