Fields of Glory

Ovládnite na krátky čas Napoleóna v jeho poslednom ťažení.

: Výber boja

: Pekný pohľad zblízka na vaše jednotky

: Bitka pri Waterloo

Computer Napoleonics: The Battle of Waterloo bola prvá hra z roku 1980 vydaná na platformu Apple II, ktorá znázorňovala historický konflikt Napoleóna a bitku pri Waterloo. Dnes recenzovaná stratégia Fields of Glory (ďalej už len „FoG“) určite nie je ani prvá hra a ani posledná zaoberajúca sa Napoleónom. Keď som si porovnal sedemnásťročný rozdiel medzi FoG a najnovším Napoleónom (Total War), zostal som v šoku, aký veľký skok predviedol tento žáner historických simulácií. Creative Assembly jednoducho umí a ja sa pravdaže teším na ich nový prírastok menom Total War: Warhammer, ale vráťme sa opäť v čase do roku 1993.

“Never interrupt your enemy when he is making a mistake.” <= Napoleon Bonaparte

Vo FoG nehľadajte žiadne politické intrigy, ani mapku Európy a nejaké väčšie taktizovanie s viacerými armádami. Jednoducho si vyberiete jednu zo šiestich bitiek ako Nivelles, Wagnee, Wavre alebo slávnu Waterloo a chopíte sa ovládania čiat (aj keď je pohľad dosť skreslený, a tak namiesto čiat to môžu byť roty) buď Anglicka alebo Francúzska, takže sa buď stanete Arthurom Wellesleyim – vojvodom Wellingtonu, poľným maršálom – alebo Napoleónom Bonaparte, cisárom Francúzska. O každom jednom je v hre popísaných množstvo strán a dokonca sú podrobne popísaní aj ostatní členovia armády, od veľkých veliteľov, ktorí velia až vyše 40,000 vojakom až po „malé ryby“ , ktorí ovládajú menšie roty. Detaily v popisoch osôb sú také veľké, že pri každom veliteľovi nájdete jeho meno, hodnosť, vek (životopis!) alebo skúsenosti v boji a keďže sa jedná o historickú simuláciu, môžete sa spoľahnúť na to, že tieto informácie sú pravdivé, a tak len žasnete nad tou pracnou prácou, ktorú museli autori urobiť.

„Vive L’Empereur!“ – bojový pokrik Francúzov

Úlohou hry je poraziť nepriateľa. Jednoduchý cieľ a nie je väčším zadosťučinením ako mať moc prepísať samotné dejiny (a potom sa o vás budú učiť v škole). No jednoducho sa niečo hovorí a už ťažšie sa to robí. Aj keď napríklad s Francúzami budete mať nad Angličanmi v bitke pri Waterloo veľkú výhodu, nenechajte sa zmiasť a postupujte opatrne. V hre môžete ovládať celkovo tri jednotky – pešiakov, jazdu alebo artilériu (kanóny). Všeobecne platí, že artiléria je dobrá na pešiakov, pešiaci na jazdu a jazda na artilériu. S týmto kruhovým pravidlom nemôžete nikdy prehrať (jedine, ak by vás nepriateľ obkľúčil s jazdou a dostal vašu pechotu do klieští, ale to pri UI tejto hry nehrozí). FoG je postavené do roku 1815, kedy sa Napoleón vracia z exilu v Elbe, takže prvé pušky s pušným prachom na jeden výstrel (a potom ich musel človek pol hodiny dobíjať ako dnešný ťažký guľomet) boli v tej dobe už bežným javom užívaným vo vojnách (apropo, vynašli ho už v 9. storočí v Číne).

„I don’t know why, but the little bastard scares me.“ <= Laura Harrington

Ovládanie jednotiek je zo začiatku mätúce a budete sa musieť naučiť doslova rozpohybovať svoje jednotky. Kliknutím na svoju jednotku si otvoríte okno rozkazov, kedy sa môže čata vyrovnať do jednej línie alebo natočiť určitým smerom, no môžete aj vyštartovať na nepriateľa alebo odstreľovať s kanónmi tupo stojacich nepriateľských pešiakov. Grafika je v prvom rade veľmi, naozaj veľmi pekná. Mapka sa dá oddialiť až vidíte každú jednu rotu, a tak môžete narábať s celou divíziou. Priblížením dosiahnete nevýdané detaily (nie až také ako dnes) a skúste len tak zo srandy zaútočiť na nepriateľov pechotou alebo jazdou a uvidíte tie jatka. Jediné mínus vidím v neexistujúcej kampani a v zmätenom pohybe vojakov, kedy animácie sú až moc rýchle v pomere s pohybom – chlapi pri kanónoch sú aktívni a pobehujú, ako keby vypili stovku redbullov. Hudobná a zvuková stránka je na výbornej úrovni – každý útok, ktorý nariadite, je signalizovaný svojskou fanfárou umocňujúcu historickú atmosféru krvavej vojny (aj keď v tomto prípade bez krvi).

[yasr_overall_rating size=“large“]

[yasr_visitor_votes size=“medium“]