Dungeon Keeper 2

Celé to je zošité tak trocha horúcou ihlou…

O hre Dungeon Keeper sme si už čo to povedali a že som ju vychválil do neba, za to sa nehanbím. Je to jedna z tých hier, ktoré balansujú na hrane viacerých žánrov a svojou hrateľnosťou, dovolím si povedať, predbehli dobu. I keď niekto by mohol namietať, že nie. No spojiť tamagoči, real-time stratégiu, pridať RPG prvky a celé to ešte skombinovať s FPS… a máme varený pečený Dungeon Keeper. Nikoho teda asi neprekvapí, že tak pomerne úspešná hra sa potom dočká pokračovania s poradovým číslom numero TWO.

A ako sa teda také pokračovanie úspešnej hry robí, keď si to vezme pod krídla herný gigant Electronic Arts? Zachováme princípy jednotky, pridáme hi-tech grafiku, ktorá bude poriadne ždímať hardvér hráčov, pridáme zopár exkrementálnych nápadov, ohlásime vydanie aj pre PlayStation kde ho potom nevydáme a nakoniec pridáme názov. Čo tak napríklad nazvať to Dungeon Keeper 2?! Schválené!

GAME: ako už tušíte, s Dungeon Kôpra 2 nie som práve dvakrát nadšený a nedajbože ohúrený skvelou „3D“ grafikou. Lebo to je asi jediné zjavné odlíšenie od jednotky, ktoré by sa dalo z pohľadu dvojročného vývoja považovať za krok vpred. O tom, že samotné herné mechanizmy boli takpovediac znásilnené…

Tak teda pekne od podlahy pre tých neznabohov, ktorí nepoznajú predchodcu. V hre sa zhostíme úlohy pána temnôt, ktorý obýva podzemie a musí zdolať krajinu a obsadiť tak celé podzemie. V ceste nám však stojí horda prišelcov, z ktorej sa nejednému sociopatovi obracia žalúdok. Celá tá zberba chrabrých rytierov, dobrých víl, mníchov, elfov, čarodejov, škriatkov atp. No proste fujtajbl. Pre ich porážku sme nútený povolať tých najhorších démonov, ktorý by túto neľútostnú vojnu vyhrali. Aby sme ich však vôbec prilákali nepostačia sľuby sociálnych istôt ala Fico. Každá potvora, ktorá sa cez portál dovalí, vyžaduje istú dávku štandardu, ktorá v sebe zahŕňa ubytovanie, stravu a plat. Poprípade ešte nejakú tu dielňu alebo sado – masochisticky založené staré dievky uvítajú aj takú tú dobovú mučiareň, kde sa môžu oddávať radovánkam 😀 No, keďže sa nachádzame pod zemou, cestu vpred nám musia raziť impovia. Sú to malé stvorenia s krompáčom a batôžkom, ktorí sa starajú o všetko a ako jediní neprichádzajú portálom, ale vyvolávame ich kúzlom. Medzi ich náplň práce patria popri výkopových prácach aj spevňovanie múrov, ťažba a zvoz zlata, rozvoz zranených či zatýkanie porazených. Jadrom dungeonu a jedinou našou hmotnou časťou je srdce, ktoré musíme za každú cenu ochrániť a ruka, ktorou svojich sluhov fackujeme. To by bol základ, na ktorom oba diely DK stoja, ale vyskytlo sa aj zopár zmien.

Popri takému predchodcovi sa napríklad tak povediac vylepšilo kúzlenie , pretože už nie je obmedzené zlatom, ale všetko závisí od kúzelnej many, ktorá sa postupne dobíja. Počas neskoršej fázy hry je dokonca možné nájsť aj žriedla, ktoré Vám urýchlia dobíjanie many. S manou bez many dovolím si povedať z fleku, že kúzla za veľa nestoja a autori mohli domyslieť viacero vychytáviek pretože popri liečení sa bez nich úplne zaobídete. Výnimku tvorí iba vyvolanie summona, ktorým nie je nikto iný ako starý známy roháč s kosou. Po jeho zrode Vám na istý čas dopomôže pri boji, ale má to jednu nevýhodu a to takú, že ho nemôžete ovládať. Jednoducho určíte, na ktorom mieste Vášho panstva sa má zrodiť a on ide sám a hľadá si nepriateľov. Bez neho si však neporadíte a to hlavne v závere hry (myslím, že to môžem prezradiť pretože som sa nikde nemohol dočítať ako hru zavŕšiť) keď musí dvoma ranami poslať k zemi dvoch kamenných rytierov. Pravdupovediac som aj rád, že sa táto postava stala nehrateľnou pretože v predchodcovi spôsobovala táto postava hráčom najviac problémov. Začala sa bezdôvodne hnevať a útočiť aj na svojich vlastných spolubojovníkov. Pritom platilo písané pravidlo, že čím vyšší level táto postava dosiahla tým nevypočítateľnejšia sa stala. A bože chráň ak sa stretli dvaja…

Možno ste si vydýchli, že keď sa o túto kreatúru nemusíte starať bude odteraz všetko v poriadku a príšery Vás budú zbožňovať. „ale hovno, zlatá rybka“. Skôr či neskôr začne prepínať v hlave všetkým. Po bokoch Vás začnú bombardovať hlášky typu „XY sa hnevá nemá čo jesť“ „XY sa hnevá nemá kde spať“, „XY sa hnevá lebo je v zlej spoločnosti“ a moje najobľúbenejšie „XY sa hnevá lebo nedostal zaplatené“. Môžete sa snažiť sebaviac a vybudovať desať jedálni, štyri pokladnice a spálňu veľkú ako viedenské letisko, aj tak sa začnú búriť. To, že sa niekto hnevá, by nevadilo, kebyže si to dotyčný nenamieri do portálu a neodíde. A to človeka poteší, keď už investoval čas a peniaze do jeho výcviku.

Výcvik oblúd je pojatý taktiež dosť „na houby“. Na to, že jediné, čo Vás obmedzí budú peniaze, môžete zabudnúť. Obmedzovať Vás bude nový systém tým, že potvory vycvičíte na cvičisku iba do štvrtého levelu. Ďalšie levely môže daná kreatúra získať iba v boji a to aj medzi sebou. K tomu je určená „jama“ alebo aj aréna, kde proti sebe postavíte ľubovoľných zverencov a tí tam bojujú až do dosiahnutia ôsmeho levelu. Porazený je vyhodený v bezvedomí z ringu a čaká kedy ho imp odnesie na bidlo. Ovšem, keby to tak bezchybne fungovalo, budiš, ale… impovia sa častokrát vyserú na Vášho zverenca a ten tam vykrváca. Čiže je nenávratne v čudu, nehovoriac o tom, že niektorých do ringu dávať nesmiete alebo na nich musíte dávať pozor lebo nepovýšia, ale level naopak stratia. Reč je o vampíroch, ktorí niečo ako bezvedomie nepoznajú a po porážke sa rovno zobudia na ubytovni s levelom mínus. Ak tam teoreticky vhodíte bandu 7 vampírov na úrovni jedna, tak sa s nimi rovno rozlúčte, navzájom sa pozabíjajú. Ďalšou neodpustiteľnou chybou je aj zhadzovanie príšer na bojisku, pretože pri páde na zem ostanú chvíľkovo omráčené a keď ich zhodíte blízko nepriateľa tak ten si to do Vás začne z fleku šiť jedna radosť. „Ó.Ka, chápem, nezhadovať blízko“, ale keď ich zhodíte ďalej častokrát blížiaceho sa nepriateľa ignorujú a odídu preč ako keby sa nič nedialo. O tom, že veľakrát v bojoch nereagujú na nepriateľských impov kradnúcich Váš majetok nehovoriac…

Pamätáte si ešte na kúzlo prevtelenia, s ktorým ste dokázali dostať do kože každej príšery? Tak to bolo viac-menej zachované, ale… pri prevtelení nepovyšujete na leveli aj kebyže vyvraždíte celý tábor nepriateľov. Vlastne viac krát som to aj robil, že som sa zámerne prevtelil do príšery a tábor som vybil sám. Neviem prečo, ale keď ovládate kroky svojho zverenca stane sa dotyčný s troškou Vášho umu takmer nepremožiteľný a porazíte častokrát aj vyššie levely. Prevtelenie sa náramne hodí aj pri ničení pascí, ktorými to má nepriateľ častokrát priam posiate. Najhoršie sú práve vežičky, ku ktorým naviesť vašu obludu je neriešiteľnou záhadou. Jednoduchšie ju je teda zlikvidovať sám.
Jednou z blbých noviniek je aj taký strach. Niektoré vaše príšery sa vyľakajú, keď stoja proti presile a jednoducho zdupkajú. Zopár krát sa mi stalo, že zutekali aj keď boli v presile naši. Cigánska férovka dvanásti na jednoho (celá osada) a predsa zutekali…

Inteligencia ako som už nepriamo naznačil je viac než úbohá. A to nielen vo Vašich radoch, ale aj na strane nepriateľa, ktorý je tupý ako ovca a vždy jedná mechanicky. Prostoduché náplne misií ma začali pozvoľna nudiť vo chvíli, keď som po desiaty krát mal zabiť lorda. Menším vytriezvením boli také misie, kedy bolo nutné zajať troch synov a urobiť to naraz, alebo aj obsadenie chrámu za účelom vyvolania temných anjelov (tí sú asi najschopnejší v celej hre, ale užijete si s nimi sotva v jednej misii)…

VISUAL: vizuálne na mňa hra pôsobila dosť kostrbato. 3D v tej dobe neznamenalo tak úplne 3D a kváder sa zvykol nazývať aj guľou… No grafická stránka Vám veľakrát znepríjemní a zneprehľadní aj boj, kedy sa celé hordy zaseknú na jednej úzkej chodbe. Do hudby by som nejako extra nezabŕdal – bola tam nejaká vôbec?! Pomedzi jednotlivé misie sú nasekané jednoduché CGI animácie, ktoré však plnia funkciu humornej vsuvky ako vytvárania príbehu…

PS: kde je PSX verzia, ktorú som videl v dobovom traileri? (a ako to vlastne plánovali hrať na PlayStatione?!…)

[su_note note_color=“#011e95″ text_color=“#c3c3c3″ radius=“11″]Verdikt: tejto hre som sa akosi celé roky dokázal úspešne vyhýbať a rozohral som ju asi zo štyrikrát. Vždy to skončilo vymazaním z hardisku a návratom k predchodcovi, ktorý ma bavil ďaleko viac ako tento paškvil. Tentokrát som sa akosi prinútil a dosekal to do horkého konca. Nemohol som sa však zbaviť blbého pocitu, že to bolo celé zošité tak trocha horúcou ihlou. Chyby síce nie sú až tak závažného charakteru, ale vykompenzujú si to množstvom. Tu a tam sa objavil aj nejaký dobrý nápad, takže nie je to prúser na plnej čiare, ale… Za mňa tých 82%

[yasr_overall_rating size=“large“][/su_note] [yasr_visitor_votes size=“medium“]