Matička všetkých akčných hier z tretieho pohľadu. Yippie-kai-yay!
-
- Hráte za policajta menom John McClane, ktorý príde navštíviť svoju ženu
-
- Bruce Willis sa vôbec nepodobá
-
- Hans Gruber vyhral (ani ten sa nepodobá)
Keďže máme tie majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji (práve dohrali Slováci s Francúzskom 5:4) a chcem si dať pauzu medzi učením na skúšky, pripravil som si pre vás jednu matičku hier z tretieho pohľadu (ktorému teraz kráľuje na PS3 séria Uncharted) a to Die Hard (ďalej už DH) od Dynamixu. DH je založená na rovnako znejúcom filme (u nás Smrtonosná pasca), ktorý vyšiel o rok skôr. Dynamix je legendárna firma aj vďaka svojim hrám – na našom webe recenzované RPG Betrayal at Krondor alebo simulátor Red Baron je toho dôkazom, že vedia robiť hry. DH bola v ich vývojárskom rebríčku ako jedna z ich raných hier – sú dokonca autormi prvého MechWarriora alebo originálnej logickej hry Incredible Machine. Ich výčet hier je naozaj rozsiahly, no poďme sa venovať dnes recenzovanej akčnej hre.
Bruce Willis sa na úvodnej obrazovke nepodobá – podobá sa len scénka z filmu, no čo už. Príbeh je úplne podľa filmu. Intro je možno málo detailné, takže sa presne nedozviete prečo teroristi zaútočili na nedostavaný mrakodrap v centre New Yorku (samozrejme, ak ste videli film, viete, o čo pôjde). Hráte za policajta menom John McClane, ktorý príde navštíviť svoju ženu – práve je na večierku firmy Nakatomi, keď do miestnosti vtrhnú teroristi, zajmú všetkých hostí a urobia z nich rukojemníkov. McClane sa stačí ukryť a zo záchodov celá hra aj tam začína.
-
- Sme na streche, hurá!
-
- Žeby koniec hry?
-
- Hans Gruber evidentne prehral (stále sa nepodobá)
Zo začiatku máte len jednu pištoľ s ôsmimi nábojmi. Zaujímavosťou hry je časovač vo vrchnom interface. Jeho limit je 20 minút a nejakých 45 sekúnd. Ak toto číslo uvidíte – smola, koniec hry. Hra sa dá preto považovať za veľmi krátku, pretože ju musíte prejsť do dvadsiatich minút – a nezomrieť pri tom. Musím vás ale potešiť – neprejdete ju na prvý pokus. Ani na druhý, dokonca ani na desiaty. Problém je v hratelnosti. Autori zle vyriešili (alebo nevedeli vyriešiť) ovládanie hry. Hráč bude z prvého hrania určite zmätený, pretože postava sa v priestore otáča až podržaním Shiftu. Útočí sa tiež na figu – so zbraňou nemáte šancu trafiť nepriateľa na väčšiu vzdialenosť. Jedine, ak by bol presne zarovno vás, no najlepšie je ho odbachnúť, keď ho máte rovno pred sebou. Aj nedostatok munície a obnovy života je problém, takže vám nezostane nič iné, len si to s nepriateľmi vyriadiť ručne-stručne. Niektorí teroristi sú tuhší a majú rýchlejšie útoky, no stretnete aj pomalších, ktorí vaše údery nebudú vôbec blokovať. K tomu všetkému je v hre aj ochrana proti kopírovaniu, takže je vidieť, odkiaľ Activision bralo nápady znepríjemňovať životy hráčov.
„Yippie-kai-yay, motherf**ker!“
Jedna z vecí, ktorá okamžite zaujme je na svoju dobu úžasná grafika, ktorá zahŕňa 3D priestor a pohyb v ňom. Môžete narážať do rôznych objektov – váz, kancelárskych stolov alebo skríň,… – a nepriatelia sami chodia cez dvere z jednej miestnosti do druhej, takže sa môžete aj s nimi naháňať (alebo oni vás). Celý pohyb po budove je ale dosť frustrujúci, keďže sa miestnosti na seba podobajú a vy sa cítite ako v jednom veľkom bludisku. Samozrejme, dá sa nájsť na stene mapka, ktorá „určí“ vašu polohu, no nedá sa zobrať, takže si budete musieť urobiť obraz mrakodrapu sami, vo vlastnej hlave.
Po zneškodnení nejakého nepriateľa ho môžete ľahko prešmátrať, či sa mu niečo neskrýva vo vreckách – nájdete tak predmety, ktoré sa budú dávať automaticky do inventára a ak nájdete cigarety a zapaľovať, môžete si pokojne zapáliť, no stojí to čas a zdravie (doslova). Po nejakom čase si už ale zvyknete aj na ovládanie, takže budete skúšať nové kúsky alá Matrix (keďže vidíte guľky a idú dosť pomaly). Hra má niekoľko koncov (čo taký film napríklad nemá). V celej hre je celkovo 40 teroristov rozmiestnených po celej budove, ktorá má 35 poschodí. Úlohou hry je nájsť výťah, odomknúť ho a vyjsť na ďalšie poschodie, až nebudete úplne na vrchu budovy. V hre nehrá žiadna hudba, čo je možno aj dobré, pretože by to bol aj tak len PC Speaker, ktorý tvorí zvukovú kulisu.
-
- Ak nemáte zbraň, môžete nepriateľa ubiť do bezvedomia
-
- Hľadanie predmetov u mŕtvol
-
- Alternatívny koniec (je ich viac)
Ako fanúšik filmovej série Smrtonosnej pasti vám môžem odporučiť skôr film než hru, no ak chcete hru, tak radšej novší Die Hard: Nakatomi Plaza, ktorý je takisto podľa prvej Pasti. Ďalšia konverzia vyšla o dva roky neskôr na NES a bola celkom inak graficky aj hratelnostne upravená, keďže hráč hral s postavou z vtáčieho pohľadu. DH si celkom protirečí – je to hra, v ktorej budete zomierať veľmi ľahko (die easy).
[yasr_overall_rating size=“large“]
[yasr_visitor_votes size=“medium“]
Výrobca: Dynamix- Distribútor: Activision
- Rok vydania: 1989
- Platformy: DOS, Commodore 64
- Extra:
- Ovládanie
