Tretí Dangerous Dave s podtitulom Risky Rescue je jedna z najzabugovanejších hier, aké som kedy hral. Je totálne rozbitá a rozbiť ju môžete takmer všetkým. Ale pekne poporiadku. Tretí diel vyšiel v roku 1993 a už ho nevyrábalo id Software ale úplne iná firma – Gamers Edge (čiže herná divízia Romera – tentoraz bez Romera – v Softdisku). Hru naprogramoval Nolan Martin a dizajnérom bol Greg Paul Malone. Nolan bol neskôr programátorom v Rise of the Triad, kde bol riaditeľom Hall z id Softu.
Opäť, podobne ako v predchádzajúcej hre, aj tu musíte zachrániť svojho brata, tentoraz zo spárov zlého doktora Nemesisa. Levelov je jedenásť a celá hra sa dá dohrať do štyroch minút. Ale tu nejde o to, že ju do štyroch minút prejde len speedrunner. Aj obyčajný hráč pri troche snahy by ju takto rýchlo dokázal prejsť. Väčšinu nepriateľov nemusíte zabiť, môžete ich preskočiť a ak poznáte level, môžete preskočiť celé pasáže a dostať sa behom chvíle zo začiatku na koniec. Môžete si zomieraním a respawnom nazbierať dostatok života a kľúčov, aby ste ich v ďalších úrovniach nemuseli hľadať a celý level si v podstate skipnete. A to nehovorím o tom, že niektoré levely sú krátke a normálne ich prejdete za minútu – napríklad hneď druhý, či súboj s minotaurom – toho tiež nemusíte zabiť.
V hre máte za úlohu nájsť kľúč a následne si otvoriť dvere, ktoré vás dostanú do ďalšieho levelu. Keď si ale môžete nafarmiť kľúčov koľko chcete a dvere do ďalšieho levelu sú pár metrov od vás, aký to má potom zmysel? Dokonca aj záverečného bossa nemusíte zabiť, jednoducho ho preskočíte, otvoríte si dvere a oslobodíte brata. Chybami v hre môžete napríklad prejsť celé pasáže – keď v ôsmom leveli skočíte pri dverách o schod nižšie a hneď stlačíte šípku hore, prejdete level. V deviatom leveli môžete ísť medzi drevá a prejsť tak celé poschodie. A v desiatom leveli sa dá nájsť rýchly prechod do ďalšieho levelu – stačí, keď pôjdete stále doprava.
Prvú vec, čo si všimnete – máte tu obmedzenú muníciu. To ale nie je problém, pretože si jej môžete po leveli nahrabať tonu. Určite viete, ako milujem skákanie po vetvičkách a stromoch. To ma doslova napĺňa. A tu som si to užil dosýta v prvých leveloch. Našťastie sa dá približne určiť, na ktorú vetvu sa dá skočiť, no autori pridali do hry fall damage. To znamená, že keď spadnete z veľkej výšky, je po vás. Ak spadnete z trochu vyššieho miesta, na chvíľu vás pád omráči a hodí vám animačku spamätávania sa. A potom tu je jedna otravná animačka so šiltovkou, pri ktorej som vždy zaškrípal zubami a utrúsil nejakú nadávku. Pretože sa pri nej nemôžete hýbať. Alebo keď sa postava rozhodne oslavovať získaný život a k vám sa hrnú monštrá.
Starí známi nepriatelia z prechádzajúcej hry – zombie, trpaslíci, sliz, vlkodlak sa ukážu až v posledných leveloch; v prvých to budú hlavne noví psi a to sú najnebezpečnejšie potvory v hre – nesmiete sa ich dotknúť, ťažko sa preskakujú a sú rýchli. Posúvacie plošinky tu budú reprezentovať lietajúce taniere, hmm, ok. Technická stránka a aj ovládanie postavy mi prišlo oveľa horšie. Nie je také vypiplané a plynulé ako od Carmacka. Veľakrát som pri streľbe spadol z rebríka rovno do psej papule, inokedy som z plošinky kvôli streľbe nespadol – tým myslím, že je hra veľmi nepredvídateľná, levely sú zbytočne moc otvorené, preto sa dá ľahko nafarmiť a to škodí celkovej hratelnosti. Výbornou vecou je, že si môžete hru po každom leveli uložiť.