Barbarian

Oživenie ďalšej starej nostalgickej legendy s príšerným ovládaním – Barbarian!

Psygnosis Limited je, dá sa povedať, dosť známa firma, aj keď nie moc populárna. Jej zázemie sa nachádzalo v Európe, presnejšie v Liverpoole. Od roku 1987 vyrábala hry na rôzne platformy (najväčšiu rolu zohrala na Playstatione) a takisto vyčerpala skoro všetky žánre. Jej azda najväčším počinom boli hry ako WipEout, Adventures of Lomax (arkáda vo svete Lemmings), Rollcage Stage II, G-Police (na Playstation), Destruction Derby, Formula 1 alebo dnes recenzovaný Barbarian.

V hre Barbarian určite nestretnete barbara Conana – budete hrať za veľmi sa podobajúceho barbara Hegora (mne sa skôr podobal na atómového vojvodu), ktorý si to prišiel vybaviť ručne-stručne s jedným mágom, ktorý mu tu, s prepáčením, serie do zahrádky. Statočný a trochu tupý barbar sa tak musí prebiť a preskákať cez hejno oblúd a príšer, aby sa vo finálnom súboji mohol stretnúť s Necronom – vládcom obludného kráľovstva. Musíte ho totiž zabiť, zničiť jeho magický kryštál a utiecť na povrch, než sa zrúti celá jaskyňa.

Začínate na povrchu, v bažinách a budete sa musieť cez dlhý dungeon plný nástrah prepracovať až k cieli. Pasce a rôzne padajúce predmety sú do hry lineárne importované, no niekedy neviditeľné a ak nepoznáte, čo sa na danej obrazovje bude odohrávať, len ťažko si svoj život zachránite. V Barbarianovi je nemožné prejsť hru na prvý raz. V celej hre máte 4 životy, ktoré sú pre pokročilejších (v Barbarianovi) dostačujúce, no pre nováčikov úplne nanič. Celá obtiažnosť je dovŕšená zlým ovládaním. Na klávesnicu zabudnite, je pomalá a než sa presuniete z jednej akcie do druhej, buď spadnete do diery alebo vás zabije nejaké monštrum. Najflexibilnejšia tu je myš, aj keď niekedy tlačidlá vôbec nezareagujú a tak váš útok alebo skok môže prísť až o pol sekundu neskôr, čo je dosť kritické.

Interface hry je rozdelený na hraciu obrazovku a obrazovku príkazov-tlačidiel. Pre lepšie vysvetlenie som dal odkaz v „extra“ pod downloadom na manuál, aby ste nemuseli náhodne klikať alebo zisťovať, ktoré tlačítko čo robí. Grafika hry ujde, je pekná, autori si na niektorých nepriateľoch pohrali. Po designovej stránke je dungeon rozdelený celkom vyvážene, v začiatočných lokáciach mali autori lepšie nápady, ku koncu to už je ďaleko horšie a vidieť opakovateľnosť jednotlivých obrazoviek.

V hre budete disponovať celkom štandardným arzenálom – prvý budete mať meč, ktorý máte hneď od začiatku hry, ďalej môžete získať luk (šípy sa dajú nájsť po celom leveli a sú väčšinou chránené nepriateľmi alebo pascami) a štít, ktorý vás ochráni pred záverečným bosom. Každá zbraň tu je potrebná a ak ju vo svojom inventári nemáte, nemôžete prejsť hru.

Páčili sa mi rôznorodí nepriatelia, ako zmutovaná žaba hneď na začiatku, alebo modrý netopier hádzajúci ťažké kamene, vlkodlaci, zákerný škriatkovia z lukom (ktorý ma zároveň neuveriteľne štvali). Páčil sa mi vyľakaný pohľad pri páde do rokliny plnej ostnatých kameňov, akcia, kedy môžete upustiť meč a utiecť rýchlo preč a ďalšie maličkosti. Bohužial, ovládanie tieto maličkosti v mnohých prípadoch zakopáva pod čiernu zem a ak ste niekedy v minulosti mali v počítači nainštalovanú túto legendu, autorom toto príšerné ovládanie odpustíte a znovu po rokoch sa vrátite do obdobia, kedy ste túto pecku mali na, dnes už možno zničenom, harddisku nainštalovanú. Pre mňa pekná spomienka.

[yasr_overall_rating size=“large“]

[yasr_visitor_votes size=“medium“]

• Výrobca: Psygnosis Limited
• Distribútor: Melbourne House
• Rok vydania: 1989
• Platformy: DOS, Amiga, Amstrad CPC, Atari ST, Commodore 64, iPad, iPhone, MSX, ZX Spectrum
• Extra: