Street Racer

Hellrampage1994, 1995, 1996, 1997, DOS, GameBoy, NES, racing, remaster, SEGA Genesis, splitscreen, Ubisoft, Vivid Image Leave a Comment

Street Racer je arkádová závodná hra podobná na Mario Kart. Kombinuje arkádové závody s prvkami žánru beat-em-up a humorom. Začala vychádzať od roku 1994 na rôzne platformy. My si dnes povieme niečo o vývoji a rozoberieme si niekoľko verzii v ucelenej kolekcii, ktorá vyšla koncom minulého roka.

QUByte mi minulý rok koncom novembra poslal review kód Street Racer na Steam, tak som si povedal, že túto kolekciu skúsim. Minulý rok som od nich recenzoval športovú kolekciu od Accolade a teraz to bude jedna závodná arkáda na niekoľko platforiem. V minulosti som sa s ňou nestretol, preto aj pre mňa to bola nová hra. Street Racer vyrobilo londýnske štúdio Vivid Image. Vyrábali hry už od roku 1988, kedy firmu založili. Sústredili sa na akčné hry, ktoré boli úspešné. Bola to malá firma, no mali medzi sebou talentovaných ľudí. Kedysi som od nich hral arkádu First Samurai a veľmi sa mi páčila. Práce na Street Racer prebiehali paralelne s arkádou Second Samurai, čo mohlo byť okolo roku 1992 alebo 1993. Samuraja vyvíjali na Amigu a závodnú hru Street Racer na Super Nintendo. So závodnými hrami nemali žiadne skúsenosti, no inšpirovali sa Super Mario Kart. V hre tiež chceli mať originálne postavy, za ktoré by ste mohli závodiť a každá mala mať špeciálne schopnosti. Inšpirovali sa tureckým hrdinom krátkych humorných a satirických príbehov Nasreddinom Hocom. Vývojári síce sídlili v Anglicku, no originálne pochádzali z Turecka, kde Vivid Image v roku 2000 presťahovali. Pri vývoji Street Racer si vývojári museli prenajať kanceláriu v meste Harrow, pretože sa ich tím rozrástol. Chceli, aby závody boli akčné a mohli ste svojich protihráčov aj trepnúť po palici – tu sa inšpirovali zase Street Fighterom.

Dôležitou postavou vo Vivid Image bol Mevlut Dinc, ktorý je považovaný za prvého svetoznámeho vývojára hier z Turecka. Briti ho volali Mev. V Street Racer pracoval ako dizajnér. Povieme si niečo o jeho zaujímavej minulosti. Počas štúdia ekonómie v Ankare sa v roku 1979 presťahoval do Anglicka a v roku 1982 začal pracovať ako robotník v továrni na káble. O rok neskôr si na naliehanie kolegu kúpil počítač Sinclair ZX Spectrum, čo bola vtedy legendárna herná konzola. Dincov život sa po tejto kúpe zmenil – za dva roky sa naučil angličtinu, programovanie a Spectrum a v roku 1985 opustil továreň, aby sa začal profesionálne venovať programovaniu hier. Prvú pracovnú ponuku prijal v roku 1985 od iného programátora, ktorý adaptoval hru Ant Attack zo Spectrum pre Commodore 64. Neskôr napísal hru Gery the Germ, ktorú vyvinul úplne sám, a predal ju britskej telekomunikačnej spoločnosti. Spolupracoval na hre Prodigy, ktorú vydala spoločnosť Activision. Následne na naliehanie tejto spoločnosti vytvoril za tri týždne verziu legendárnej hry Enduro Racer pre platformu Amstrad. To bol rok 1987. Táto hra priniesla Mevlütovi Dinçovi uznanie v Európe, viedla k rozhovorom s ním v časopisoch a bol vyhlásený za programátora roka. Dinç sa stal jedným z kľúčových programátorov spoločnosti Activision. Neskôr ako programátor vyvíjal hru Last Ninja 2. Počas tohto procesu zdieľal dom približne 8 mesiacov s Johnom Twiddym, jedným z najlepších svetových programátorov pre Commodore 64 a Hughom Rileym, jedným z najlepších 8-bitových grafických dizajnérov. Títo traja talentovaní vývojári založili v roku 1988 vlastnú hernú spoločnosť Vivid Image. Mevlut Dinc napísal 6. apríla 2021 autobiografiu „Život je hra“. Mapuje jeho cestu z chudoby k bohatstvu – od jeho detstva v chudobnej dedinke v Turecku až na pozíciu priekopníka v medzinárodnom videohernom priemysle.

Street Racer bola prvou hrou vydanou spoločnosťou Ubisoft, ktorá je dodnes jedným z najväčších herných vydavateľov na svete. Po vydaní sa Street Raceru darilo. Na Super Nintendo sa predalo pol milióna kópii. Recenzie dostával väčšinou veľmi kladné, no našlo sa niekoľko ľahko nadpriemerných alebo priemerných hodnotení. Priemerné hodnotenie všetkých verzii spolu je 78% a od hráčov 3,7 z 5.  Recenzentke z GamePro sa Street Racer páčil ešte viac než Mario Kart. Veľa ľuďom sa páčil futbalový mód a mód Rumble, v ktorom ste museli súpera vytlačiť z arény, aby ste vyhrali. Páčilo sa im, že aj v móde pre štyroch hráčov sa hra na konzole nespomaľuje a beží plynule. Veľa recenzentov si všimlo až okatú podobu so Super Mario Kart, takže to hre vyčítalo. No SNES verziu považovali za špičku medzi 16-bitovými hrami. DOSovú verziu považovali za jednu z najlepších, pretože mala plynulejší frame rate a jasnejšiu grafiku než 16-bitové verzie. No museli ste mať dobrý počítač, aby zvládol vykresliť taký plynulý zážitok. V pocite jazdy a rýchlosti bola vraj bližšie verzii pre SEGA Saturn. Port na konzolu Genesis sa ľuďom menej páčil – vnímali ju ako podpriemernú a menej sa im páčila hrateľnosť aj vizuál. Najhoršie na tom bola verzia pre Gameboy – tam bolo pomalé a neohrabané ovládanie a celkovo to bola najslabšia verzia. Najlepšie naopak dopadla DOS verzia, ktorá ponúkala plynulú grafiku aj hrateľnosť. Celkovo teda vyšlo až 7 rôznych verzii pre rôzne platformy. Táto kolekcia, ktorú nájdete na Steame a ktorú dnes recenzujem, obsahuje len 4 z nich, čo mi príde málo. Je tu SNES verzia z roku 1994, Genesis z roku 1995, GameBoy z roku 1996 a DOS port z roku 1997. Chýba PlayStation verzia a skvelý port na SEGA Saturn. Na Steame túto kolekciu kúpite za 20 eur, čo je dosť. Samostatne si môžete na Steame kúpiť aj Windows verziu za 10 eur, ktorú v roku 2021 vydalo Vivid Image a distribuovalo Piko Interactive, no veľa ľudí ju hodnotí záporne. Na GoGu sa dá nájsť zase DOS verzia.

SNES verzia (1994)

Začal som SNES verziou, ktorá vyšla v roku 1994, teda dva roky po Super Mario Kart. Aj Street Racer má svoje unikátne postavy, za ktoré môžete jazdiť. Každá jedna má inú akceleráciu, rýchlosť, ovládanie, útok a obranu. Ako najvyváženejšia postava mi prišla pohoďáčka Surf v jej rúžovom aute. Jej auto sa môže nafúknuť a tak odtlačiť nepriateľov a takisto ich môže na krátku chvíľu očarovať. Dobre sa mi hralo aj za Helmuta, čo je nemecký pilot. Dokáže vzlietnuť a tak sa na chvíľu vyhnúť všetkým prekážkam. Z jeho kolies sa vysunú čepele, ktoré odrazia dotierajúcich nepriateľov. Dobre sa mi hralo aj za Frank Insteina, čo je odkaz na oživeného človeka doktora Frankensteina. Má rýchlu akceleráciu, no je pomalý. Je to taký tank – útok aj obranu má vysokú. Na lietanie používa netopierie krídla ako batman a môže nepriateľov vyľakať duchom. Môžete si zahrať aj za Nasreddina Hocu – je to hneď prvá postava pomenovaná ako Hodja. Má najlepšie ovládanie aj keď len priemernú rýchlosť a používa svoj kabát na lietanie. Dobre sa mi hralo aj so Suzulu, ktorý má tiež vyvážené štatistiky, no malú obranu. Skúšal som aj Raphaela, ktorý má najvyššiu rýchlosť ale najnižšiu akceleráciu. U neho sa mi páčil jeho útok klaksónom, ktorý nepriateľov omráčil, takže sa s ním dobre bránilo.

Na výber máte viacero módov. Je tu tréning, head to head proti jednému protihráčovi, šampionát, rumble aréna a futbal. Hneď som si dal šampionát – ten je rozdelený na bronzový, strieborný a zlatý. Je v podstate od najľahšieho po najťažší. V bronzovom hráte len 6 tratí, v striebornom 10 a v zlatom až 14 tratí. Každá trať sa ide na 6 kôl a jedno kolo prejdete kľudne do 10 sekúnd, takže jednotlivé trate nie sú dlhé. Tie kratšie odjazdíte do minúty a tie dlhšie za minútu a pol. Na konci každej trate získate body podľa toho, na ktorom mieste ste sa umiestnili, podobne ako v klasickom šampionáte. Dodatočne získajú jazdci body za najrýchlejšie odjazdené kolo, najviac rozdaných úderov a najviac nazbieraných hviezd. Aj keď skončíte druhý alebo tretí, dodatočne môžete získať bonusové body a predčiť tak aj oponenta na prvom mieste. Všetky tri šampionáty som dohral za 67 minút. Niektoré trate mi prišli lepšie iné horšie. Na pseudo 3D pohyb svetom pomocou mode 7 som si musel zvykať, rovnako ako na pohyb vozidla. Lepšie sa na hru pozerá, než sa hrá. Jedinú veľkú výhradu mám v tom, že celá trať, po ktorej jazdíte, je plochá. Bonusy sú malé placky, ktoré moc nevidíte, tak neviete, či ste zobrali opravu, alebo ste stúpili na bombu, ktorá vás vyhodí do vzduchu a poškodí vozidlo. Modrá placka na vozovke je turbo, ktoré môžete použiť a predbehnúť tak oponentov. Oranžové veci sú hviezdy, ktoré môžete zbierať, ak chcete získať dodatočný bonus do skóre. Ploché sú aj steny a rôzne plochy, ktoré spomaľujú, takže presne neviete, kam máte ísť a či náhodou nenarazíte do steny. Najhoršie v tomto boli trate Frank insteina, kde bolo najviac pascí a museli ste preskakovať most. Piesočné trate plné vody tiež boli ťažké. Ak nechcete, aby vás voda alebo podobné plošiny spomaľovali, tak odporúčam skákať. Táto originálna SNES verzia je prísna, kde presne môžete jazdiť s vozidlom a nemôžete ísť mimo trať, inak to vaše vozidlo dosť spomalí.

Pozadie tratí sa mi veľmi páčilo. Niekedy ste na letisku, inokedy v Sydney, potom jazdíte pri nejakom veľkomeste s mrakodrapmi, potom súperíte v Tureckom Istambule a zapadajúcom slnku či sa nachádzate vo fialovom svete doktora Frankensteina a nakoniec skončíte na veľkom štadióne, kde si vás všetci fotia. Najviac sa mi páčila letisková trať, štadión, zelená trať Raphaela a Istambulské veže so zapadajúcim slnkom. Animácie vozidiel a postáv sa mi tiež páčili. Každá používa na útok inú zbraň, má iné špeciálne schopnosti a útoky. Keď sa vám niečo nepodarí, dá sa využiť rewind, pretočiť si niekoľko sekúnd a skúsiť to znovu. Rumble mód mi prišiel trochu hlúpy, ak ho hráte len proti počítaču. Je to čistý chaos. Futbalový mód mi tiež prišiel taký neohrabaný, no dal som si aspoň jeden gól. Keď hráči chceli na SNES hrať štyria, potrebovali na to špeciálny DSP čip, ktorý si museli kúpiť. Vývojári to obišli, preto ste ho pri tejto hre nepotrebovali a tým znížili náklady na výrobu kazety približne o 3 doláre za kus, čo vydavateľ určite ocenil.

Genesis verzia (1995)

Ako druhú som si zahral Genesis verziu z roku 1995. SNES verzia využívala mode 7, čo je grafický režim, ktorý umožňuje rotáciu a škálovanie pozadia. Vytvára tak pseudo 3D-efekty, takže sa cítite, že sa pohybujete v 3D svete. Ten mi sadol oveľa viac a lepšie sa mi s ním hralo. Genesis verzia túto technológiu nemala, preto sa trate posúvali iným štýlom. Osobne mi to vadilo a nevedel som si na to zvyknúť. Výhodou bolo, že bonusy alebo pasce už boli na trati vidieť ako 2D sprity. No veľakrát sa zobrazovali príliš neskoro alebo sa tesne pred vami objavili a vy ste nemali šancu sa im vyhnúť. Je tu dynamit, ktorý je dvojsečná zbraň. Keď ho zoberiete, začne sa odpočítavať čas. Vy sa musíte dotknúť nejakého oponenta a tým mu dynamit dať, inak sami vybuchnete, čo vás spomalí. V tejto Genesis verzii mi prišla obtiažnosť nevyvážená, trate sa mi moc nepáčili a aj oponenti boli o dosť rýchlejší než vy. Stlačením oboch útokov použijete turbo. Jedno vždy dostanete po každom prejdenom kole a ďalšie sa dajú získať na trati, tak s ním nemusíte šetriť. Dôležité je vedieť dobre vyštartovať, inak sa vám budú prešmykovať kolesá a na štarte budete pomalý. Inak je tento port dosť benevolentný čo sa týka jazdenia mimo trať. Vôbec vás to nespomaľuje, takže nemusíte ani brzdiť a zákruty si môžete skracovať mimo vozovky. Okolo trate sú zábrany, ktoré dokážu spomaliť vaše vozidlo. Rumble mód mi tu prišiel lepší než na SNES a takisto futbal sa lepšie ovládal. No celkovo sa mi tento port páčil menej než na Super Nintendo.

GameBoy verzia (1996)

Gameboy port z roku 1996 je graficky najhorší, pretože malý handheld nemôže súperiť so silnejšími konzolami. Preto toho na čiernobielej obrazovke moc nevidíte a budete mať problém na vozovke odlíšiť vaše vozidlo od všetkého ostatného. Ale autori sa snažili byť čo najdetailnejší a vyžmýkať z malej prenosnej konzoly maximum. Hrateľnostne je to podobné na Genesis verziu – to znamená štýl posúvania trate. Veľa recenzentov sa sťažovalo na zlé ovládanie, no mne sa táto verzia lepšie ovládala než na Genesis. Tu je aj obtiažnosť ľahšia a oponenti nie sú až takí silní. Trate sú dosť monotónne a po čase som sa začal nudiť. No dohral som všetky tri šampionáty. Nevýhodou je, že nepriateľov je ťažké zasiahnuť špeciálnymi schopnosťami a zároveň je náročné získavať powerupy.

DOS verzia (1997)

DOSová verzia, ktorá vyšla v roku 1997, je najkrajšia. Viem si predstaviť, že vtedajšie slabšie počítače tú rýchlu grafiku nezvládli, takže ste potrebovali fakt dobrý stroj. Trate sa mi tu zdajú ešte menšie a hrateľnosť celkovo rýchlejšia. Musíte lepšie reagovať a aj oponenti sú rýchlejší a nedarujú vám chyby. Ak ich aj trafíte úderom alebo špeciálnym útokom, väčšinou im to nič neurobí a idú si ďalej. Nedajú sa až tak spomaliť ako v predchádzajúcich portoch. V šampionáte je tu vždy jeden najrýchlejší oponent, ktorý všetkých predbehne a je stále vpredu. Nezáleží na tom, aké má štatistiky, je o dosť rýchlejší než vy a vaši oponenti. To sa mi zdalo nefér. Veľakrát sa mi stalo, že som sa pri zákrute zasekol o nejaký strom alebo prekážku, ktorú tam autori naschvál dali. Vaše auto sa dosť šmýka a v prvom momente som sa cítil, akoby som ovládal vznášadlo. Tak sa hra ovláda a tak k závodom musíte aj vy pristupovať. Pri otáčaní mapy sa mi zdalo, že sa pozadie zle otáča spoločne s vami. Všimol som si to až pri opätovnom pozretí svojho videa. Inak pri závode som sa nemal čas kochať scenériami. Rumble mód je tu dosť šialený a umelá inteligencia vie dobre používať svoje schopnosti. Budete mať problém vydržať až do konca. PlayStation verzia je totožná s DOSovou, no vyšla o rok skôr. Páčila sa mi viac. Mala lepšie zvuky a bola pomalšia. Viac ste v nej mali vozidlo pod kontrolou. Obľúbil som si pohľad zhora, kde ste toho viac videli a celkovo mohli kontrolovať priestor aj za vami. Tento pohľad sa dá vraj nastaviť aj v DOS verzii, no tam som skúšal všetko a nešiel mi zmeniť pohľad. Nakoniec ešte ukážem verziu pre Sega Saturn, ktorá sa mi zdá najlepšia a je veľká škoda, že v tejto kolekcii nie je. Všimnite si veľa pekných detailov na trati a aj mimo nej. Pozadie je nádherné aj tie pohybujúce sa mraky.

Street Racer je dobrá kolekcia štyroch verzií jednej hry. No odporúčam len pamätníkom, ktorí túto hru už hrali a chcú si pripomenúť aké boli kedysi hry. U nás táto hra nebola vôbec známa. Chýbali mi v nej dva porty – PlayStation a Sega Saturn. Tiež tu chýba port na Amigu, no ten sa podobá na Genesis. Namiesto portu na GameBoy, ktorý mi prišiel najslabší tu mohli dať aspoň Sega Saturn. SNES a DOS verzie sa mi páčili najviac a Genesis o dosť menej. Hodnotím preto ľahko nadpriemerne.

Hellrampage
Najnovšie články od Hellrampage (zobraziť všetky)
Naše hodnotenie hry
Ako hodnotia túto hru návštevníci...
[Celkovo hlasov: 0 Priemerné skóre: 0]
Návštevnosť: 22 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.