Keď sa povie Doom 3, veľa ľudí si povie, že to je tá hororová strieľačka, ktorá do série nepatrí. Nie je už o frenetickej akcii, v ktorej za rýchleho tempa kosíte po úrovni stovky démonov. Doom 3 išiel iným smerom a ponúkol hráčovi temnejší, hororovejší zážitok, ktorý nie každému sadol. Dnes si povieme niečo o vývoji, kto na hre pracoval a rozoberieme si aj level dizajn, futuristické zbrane a nepriateľov.
Prvý Doom vyšiel na konci roku 1993 a priniesol do žánru FPS nový svieži vietor. Bola to nadčasová strieľačka, ktorú si chceli všetci hráči zahrať a ktorá udala smer, akým sa v nasledujúcich rokoch strieľačky uberali. Vyrobil ju malý tím menom id Software, v ktorom boli talentovaní vývojári. Bol tu skvelý programátor John Carmack, ktorý vytvoril engine id Tech 1, level dizajnér John Romero, ktorý vytváral úrovne, umelec Adrian Carmack, ktorý sa venoval grafike a skladateľ Robert Prince, ktorý vytvoril nadupanú hudbu. Hra bola dosť kontroverzná kvôli svojej brutalite a krvavosti. O necelý rok vyšiel druhý diel, ktorý moc zmien nepriniesol, no hráči ho aj tak milovali. Po desiatich rokoch vyšiel tretí Doom, ktorý bol úplne iný a mnoho ľudí ho kvôli tomu skritizovalo. Zo starých vývojárov v id Software ostal John Carmack, ktorý bol technickým riaditeľom a mal na starosti nový engine. Doom 3 beží na id Tech 4. Z ďalších vývojárov tu ostal Adrian Carmack a Kevin Cloud v umeleckej zložke a Tim Willits ako hlavný dizajnér. Zo začiatku na hre pracovalo len 10 ľudí a na konci ich bolo už 22. Až tak veľa vývojárov na Doom 3 nepracovalo, čo je prekvapivé. John Carmack zastával názor, že čím menej ľudí, tým menej chaosu. Boli tu traja programátori, traja grafici, traja level dizajnéri. Niektorí ale odišli – napríklad John Romero a Tom Hall a založili si vlastné firmy. Preto v tíme panovala trochu nepríjemná atmosféra.
Vráťme sa trochu späť v čase. 1. júna roku 2000 John Carmack na svojom blogu neoficiálne oznámil tretí diel. Malo sa jednať o remake prvého Doom s použitím novej generácie enginu. To sa moc nepáčilo Kevinovi Cloudovi a Adrianovi Carmackovi. Boli proti remaku Dooma, pretože verili, že by to firmu vrátilo späť. Id Software v roku 2001 vydalo úspešné Return to Castle Wolfenstein a väčšina tímu bola za, aby urobili remake Dooma. Kevin a Adrian dostali ultimátum – buď urobia s nimi remake alebo väčšina tímu odíde. A odišiel by aj John Carmack. Kevin a Adrian vedeli, že id Software bez Johna Carmacka by nefungoval. Nakoniec sa rozhodli, že remake urobia. id Software začalo s vývojom tretieho Doom na konci roku 2000, hneď ako dokončili Quake III: Team Arena, čo bol datadisk ku Quake III: Arena. Vyšiel 15. decembra roku 2000. Budget na vývoj tretieho Doom mali 10 miliónov dolárov, no John Carmack v roku 2004 povedal, že ich vývoj stál 14 miliónov. Oficiálne bol vývoj hry oznámený 3. mája 2002, no dátum vydania autori neuviedli. 22. mája bol na E3 2002 zverejnený trailer s novými zábermi z hry. Neskôr sa celé gameplay video dostalo von. 3. novembra potom unikla alpha verzia hry z kancelárii firmy ATI. Johna Carmacka to dosť naštvalo.
Vedúcim umeleckej zložky tu bol Kenneth Scott. So svojim tímom vytvorili všetky monštrá, ktoré mali najskôr dva milióny polygónov, no museli im ich znížiť, aby to utiahli vtedajšie počítače. Keď bolo monštrum pri vás, malo šesť tisíc polygónov a keď bolo ďalej, tak malo dve tisíc. Animácie mali na starosti James Houska, Fred Nilsson a Eric Webb. John Carmack trval na tom, aby animácie monštier mali 24 snímok za sekundu, čo mali hollywoodske filmy. Nilsson bol na to špecialista, preto urobil animácie démonov, ktorí vyliezajú z ventilačnej šachty alebo sa vynoria z podlahy. Grafici mali dosť práce aj s vytváraním assetov pre interaktívne počítače, ktoré môžete v hre používať. Museli ich vytvoriť až 25 tisíc.
Vývojom enginu strávil Carmack dosť času. Nakoniec povedal, že na engine pre Doom 3 (id Tech 4) bol veľmi pyšný. Behom vývoja nemuseli na ňom nič zásadné meniť. Najdôležitejšou vecou pre Doom 3 bolo jednotné osvetlenie a tieňovanie. Väčšina svetelných miest bola počítaná v reálnom čase. To autorom dovoľovalo robiť tiene aj pre nestatické objekty ako démonov či robotov. Keby mali len statické osvetlenie, tak by to nefungovalo. Soundtrack a zvuky do hry mal robiť Trent Reznor zo skupiny Nine Inch Nails. Táto skupina pre id Software robila soundtrack už ku Quakeovi. Nakoniec ho kvôli času a peniazom neurobil, no vytvoril ho bývalý bubeník tejto skupiny – Chris Vrenna spoločne s Clint Walshom a Ed Limom. Téma je správne metalová ako má byť a páčila sa mi. Pri hraní potom hudba nehrá – zapne sa až keď bojujete proti nejakému menšiemu bossovi a je skôr ambientná. Keď hudba nehrá, tak je hra plná zvukov, ktoré ju v podstate nahradzujú a sú skvelé. Všade niečo neustále syčí, hučí, čo skvelo navodzuje atmosféru stiesnenej základne na Marse. V posledných týždňoch vývoja autori prirodzene robili nadčasy, dokonca spali v kanceláriách a veľa z nich si donieslo aj stany, aby mali súkromie.
Doom 3 bol vydaný 3. augusta 2004 v Spojených štátoch a vo zvyšku sveta o desať dní neskôr. Hra bola veľmi žiadaná. Dosiahla veľmi pekné hodnotenie. Z 83 recenzií jej na metacritic vyšlo 87%. Hráči ju hodnotili trochu horšie a dali jej 77%. Recenzentom sa páčila grafika, prezentácia a hustá atmosféra, rovnako animácie a modely monštier opísali ako perfektné. Na druhej strane sa im nepáčila umelá inteligencia a že hrateľnosť po čase začína byť nudná. Xbox verzia, ktorá vyšla o rok neskôr, na tom bola trochu horšie a získala 85%. Doom 3 bol komerčne úspešný a do roku 2007 sa predalo 3 a pol milióna kusov. Keď si to porovnáte s predchádzajúcimi hrami, tak prvého Doom sa predalo 2-3 milióny a Doom II okolo 2 miliónov. Aj napriek veľmi kladnému hodnoteniu bol u ľudí prijatý rozporuplne. Zo série dosť vybočoval, a tak ho niektorí hráči nevedeli prijať.
V Score č. 127 Doom 3 recenzoval Tomáš Zvelebil a dal mu 84%. O grafike napísal, že je geniálna, páčili sa mu dotykové displeje, zvuk a dizajn príšer. Nepáčilo sa mu, že hra je veľmi náročná na hardware, nepáčil sa mu multiplayer a chýbal mu kooperatívny multiplayer. Za zlú považoval umelú inteligenciu a že po hrateľnostnej stránke je hra zastaralá. Napísal, že Doom 3 nevie čo chce byť. V Leveli č. 116 mu dal Martin Bach 87% a napísal, že Doom 3 je kryštalická hrateľnosť a atmosféra zabalená do tej najlepšej grafiky súčasnosti. Bolo vidieť, že ju robili ľudia, ktorí svojmu remeslu veľmi rozumejú a zároveň ich aj baví.
Po ôsmych mesiacoch od vydania vyšiel datadisk Ressurection of Evil, ktorý vyrobilo štúdio Nerve Software. V roku 2012 potom vyšla BFG edícia, ktorá mala vylepšenú grafiku, lepšie zvuky a automatický systém ukladania hry. Zároveň obsahovala datadisk Ressurection of Evil, nový prídavok pre jedného hráča s názvom The Lost Mission a prvé dva diely originálnych Doom hier. Carmack v roku 2011 vydal zdrojový kód enginu Doom 3, takže si ho každý mohol stiahnuť a vytvoriť pre Doom 3 vlastný mód. Vďaka tomu vyšlo množstvo skvelých módov. Spomenúť môžem napríklad Phobos.
Na tretí Doom som čakal podobne netrpezlivo ako na druhý Half-Life. V časopisoch som hltal jeden článok za druhým ako každý mesiac vychádzal so železnou pravidelnosťou Level, pozeral s úžasom každé nové video čo vyšlo a nevedel som sa hry dočkať. V rovnakom roku, no o tri mesiace neskôr vychádzal aj Half-Life 2 a na ten som sa tiež veľmi tešil. Dve takéto veľké akčné pecky vyšli v jeden rok, čo bolo úžasné a veľa ľudí ich porovnávalo. No aj keď sú obe dve koridorové strieľačky z prvého pohľadu, jedna vsadila na príbeh a otvorený svet a druhá na horor a stiesnené temné chodby. Ja som sa k hraniu Doom 3 dostal až v roku 2010, pretože som až do roku 2007 nemal na nové hry dobrý počítač, no hranie som si veľmi užil. Odohral som hru v septembri a prišla mi riadne desivá, pretože ste nemohli mať zapnutú baterku a zároveň strieľať. Keď ste chceli strieľať, museli ste ju odložiť, no potom ste nič nevideli. Bolo to hlúpe dizajnérske rozhodnutie, no hra bola tak viac desivá. Zaujímavosťou je, že len deň od vydania niekto vytvoril mód, v ktorom ste si mohli primontoval svetlo ku zbrani. V tom čase som oceňoval grafiku, ktorá excelovala a páčila sa mi hra svetla, tmy a tieňov. V tom čase to bola jedna z najkrajších hier. Teraz po šestnástich rokoch som sa rozhodol zahrať si vylepšenú BFG edíciu, ktorá túto „chybu“ baterky odstraňuje. Vďaka tomu môžete mať zapnuté svetlo a zároveň strieľať, takže hra je plynulejšia, rýchlejšia, no zároveň nie je taká hororová. Stále má perfektnú atmosféru a skvelú audiovizuálnu stránku, aj keď niektoré textúry sú dnes v žalostne nízkej kvalite. Atmosférou a hrateľnosťou mi Doom 3 pripomenul Aliens versus Predator. Tiež na vás budú vyskakovať odvšadiaľ monštrá a naháňať vás. A musím ešte spomenúť, že v roku 2004 v marci vyšiel aj prvý diel Far Cry, ktorý takisto všetkých posadil na zadok svojou grafikou a otvoreným prostredím.
Tretí Doom je príbehovo rebootom, to znamená, že ignoruje príbeh prvých dvoch hier a začína nanovo. Je ale veľmi podobný a nevšimli by ste si nejaké väčšie rozdiely. Napísal ho Matthew J. Costello. Stále sa budete nachádzať v UAC, čo je výskumná základňa na Marse a budete hrať za bezmenného vesmírneho vojaka Doomguya. Je mlčanlivý ako Gordon Freeman a ani tu neprehovorí, no je tu zaujímavosť, že jedno slovo predsa len povie v súboji so záverečným bossom. Dej sa odohráva v roku 2145. UAC sa stalo najväčšou korporáciou s takmer neobmedzenými zdrojmi. Ich základňa je rozdelená na výskum zbraní, biológie, prieskumu vesmíru a teleportácie. Robia nelegálne experimenty, pretože môžu a akoby povedal Tolkien – kopali príliš hlboko až zobudili prastaré zlo. Prebudili démonov a vy ich musíte zničiť a zavrieť teleporty, aby sa nedostali aj na Zem. Prsty v tom má jeden šialený doktor Malcolm Betruger, modelovaný podľa Anthony Hopkinsa. Oproti predchádzajúcim hrám tu je veľa NPC, ktoré stretnete, niečo vám povedia alebo dajú a nasmerujú ďalším smerom. Príbeh rozširujú PDAčka mŕtvych ľudí, kde si môžete prečítať ich emaily alebo hlasový záznam. V emailoch alebo hlasovkách nájdete aj potrebné kódy od zamknutých skríň s vybavením, zbraňami alebo od dverí. Do hry existuje skvelý český dabing, ktorý si môžete stiahnuť. Sú nahovorené všetky audiology a aj NPC.
Hru som druhý krát dohral za 7 a pol hodiny na obtiažnosť veterána, čo je tretia zo štyroch. Hra mi prišla o dosť kratšia než na prvé hranie a o dosť ľahšia. Lekárničiek tu budete nachádzať veľmi veľa a nepriatelia a bossovia sú veľmi jednoduchí. Väčšinou na vás idú po jednom, pomaly sa spawnujú a vy ich máte šancu pekne zabiť skôr, než na vás zaútočia. Umelá inteligencia sa mi nepáčila. Démoni sú tupí, idú za vami samovražedne cez mŕtvoly a veľakrát vám stačí si na nich počkať a zabiť ich. Budú sa spawnovať na každom kroku, takže musíte mať oči a uši aj vzadu. Ak máte dobrý zvukový set, ten vám pomôže, kde sa nepriateľ spawnuje a ľahko k nemu môžete prísť a zabiť ho. Od polovice hry stúpne trochu obtiažnosť, no takisto sa dostaví nuda a stereotyp. Levely sú dizajnované stále rovnako a ničím vás neprekvapia. Stále to budú tie isté koridory, ktoré ste v minulých hodinách už prechádzali. Na konci sa dostanete do pekla, čo mi pripomenulo Quake a levely po ňom budú oveľa démonickejšie. Autori chceli urobiť aj väčšie vonkajšie lokácie, no engine hry im to nedovoľoval. Do hry sa veľa vecí nedostalo. Mali ste sa dostať napríklad do chovateľskej stanice a tam zabíjať zmutované opice. Mala tu byť zbraň z Quake – railgun, ktorú by ste používali ako snajperku, no tá sa do hry nedostala, pretože by ste ju ako hráč nevyužili. Vonkajšie lokácie boli malé a vo vnútri by bola nepoužiteľná.
Doom 3 začína pekným introm. Prilietate v lietadle Darkstar spoločne s dvomi ďalšími ľuďmi. Ten v okuliaroch je člen rady UAC Elliott Swann a ten vykosený blonďák jeho bodyguard Jack Campbell. Ten má v kufríku mimochodom BFG 9000. Vy sa vyšuchtáte z lodi ako posledný a budete sa zmätene pozerať na základňu ako teliatko. Prvý level je len pozerací, podobne ako v prvom Half-Life. Nemáte žiadne zbrane, no môžete si pozrieť celý komplex, v rámci možnosti, pretože nie všade vás pustia. V počítači si prečítate, že Darkstar nesie nejaké utajené kontajnery, takže už to vám môže naznačiť, že tu niečo nehrá. Jedna postava na lavičke vám povie, aby ste nikomu neverili a dávali si pozor. Základňa je zatiaľ čistá, nikde nevidíte krv ani démonov, čo mi prišlo divné. Tento prvý level mi pripadal akoby som hral System Shock alebo Half-Life. Od sekretára dostanete svoje PDAčko, kde si budete ukladať všetky ostatné ukradnuté PDAčka a hneď v ďalšej miestnosti uvidíte zlého doktora Podvodníka a vypočujete si jeho rozhovor so Swannom. Ten chce, aby doktor prestal robiť experimenty a nakoniec od neho bude chcieť celkovú správu aj z komplexu Delta, odkiaľ odchádzajú pracovníci. Doktor na to len povie, že sa čoskoro začnú diať fantastické veci. A nepriamo mu pohrozí, aby sa mu neplietol do cesty. Vy môžete navštíviť záchod a vo fungujúcom zrkadle sa pozrieť, ako vyzerá Doomguy. Alebo si pozriete správy v kuchynke – tam hovoria, že na Mars prichádza stále viac a viac vojakov. To je tiež podozrivé. V kuchynke sa dajú zavrieť okná a dá sa tu zahrať boxovacia hra, v ktorej mlátite morča s assetami z prvého Dooma.
Pôjdete sa hlásiť k seržantovi Thomasovi Kellymu. Ten vám povie, že máte nájsť strateného vedca z laboratória Delta. Tento seržant sa s vami čas od času spojí cez video a dá vám ďalšie úlohy. Pošle s vami malého robota, ktorý vám ukáže správnu cestu, aby ste nezablúdili. V tom čase ma fascinovali jeho animácie a aké vrhal tiene z každej jednej žiarovky, keď pod ňou prechádzal. Aj teraz sa mi páčia. Dovedie vás k údržbárskemu vchodu, kde si môžete otvoriť prvú zavretú bedňu, len si vypočujete audio záznam Adama Bernecheho. Sú tam len zásobniky do pištole, takže o nič také neprídete, ak by ste ju minuli. V podzemí je o dosť špinavšie. Zoberiete si brnenie a pištoľ a pôjdete až úplne dole. Je tu veľa prístrojov, ktoré vrhajú svetlo, tak si užijete peknú svetelnú šou. Úrovne sú fakt dobre nasvietené. Poprechádzate sa po vonku, no musíte ísť rýchlo, pretože sa vám míňa kyslík. Zavíja tu vietor tak, až sa mi zdalo, že počujem nálet TIE fighterov. Vnútri komunikačného centra nájdete vedca, ktorý sa snažil odvysielať na Zem jednu správu. Vraj by mu nikto neveril, čo videl a že doktor experimentuje s teleportačným zariadením. Povie, že diabol je reálny a následne začnú z teleportačného zariadenia vyliezať démoni. Jedna lebka vedca v sekunde zmení v zombíka a takisto ďalšie stráže. Musíte sa vrátiť na začiatok k seržantovi. A tu, v tomto krásnom chaose, začína konečne hra.
Autori chaos na základni po nálete démonov urobili bravúrne. Fakt sa im to musí nechať. Je tu veľa naskriptovaných udalostí, vojaci vám kričia v sluchátku a do toho všade hučia sirény a napadajú vás zombíci. Vy máte len pištoľ, no na týchto jednoduchých nepriateľov to stačí. Zombíci nemajú zbraň a sú pomalí. Horší sú vojaci so zbraňou – najhorší asi s brokovnicou a samopalom, ktorí prídu neskôr. Čoskoro nájdete brokovnicu, ktorá je hrozná a má obrovský rozptyl – až 22°. Je o ničom, nedá sa s ňou takmer nič trafiť a musíte sa nepriateľa doslova dotýkať, aby ste ho trafili a zabili. A veľakrát ani obyčajného impa či zombíka nezabijete na jednu ranu. Zaujímavosťou je, že v multiplayeri je tento rozptyl o polovicu menší, takže je zbraň presnejšia. A ďalšou zaujímavosťou je, že brokovnicu najviac používajú speedruneri, pretože len ona dokáže väčšinu nepriateľov zabiť na jednu ranu. Imp sa predstaví hneď vzápätí v peknej cutscéne. Je dosť predvídateľný, ľahko zabiteľný a hádže pekné ohnivé gule. Škoda, že mu ich nemôžete odpálkovať bejzbalkou do ksichtu. Inak sa pri každom nepriateľovi ráta aj strela do hlavy. Tá mu uberie dvojité poškodenie, takže sa do nej fakt oplatí strieľať. Keď prídete na začiatok špinavej údržbárskej miestnosti, dá sa otvoriť sklo, kde ste na začiatku videli guľomet. Ten som používal od tejto chvíle najviac. Je rýchly, presný, nepriateľov pekne zabije a k tomu si od nich držíte odstup. Proti impom a vojakom ideálna zbraň.
Skontaktuje sa s vami veliteľ a povie, že máte ísť do ústredia mariňákov. Veľa dverí bude zamknutých, preto budete liezť po rebríkoch a pohybovať sa potrubím. Tu si zabojujete proti vojakom a technikom, ktorých ste pred chvíľou videli. Teraz na vás budú útočiť. Celý level sa zmení, všade je krv a odvšadiaľ lezú impovia. Zase sa spojíte so seržantom, ktorý vám povie, aby ste sa spojili s tímom bravo a odoslali správu cez komunikačný satelit. Takže pôjdete cez dlhé a nekonečné laboratória alfa. K ním sa dostanete znovu pomocou malého robota, ktorý vám zároveň bude čistiť guľometom cestu. Je to skvelý pomocník. Do alfy sa nedostanete tak ľahko. Musíte prejsť najskôr administratívou. Tu si prvýkrát zabojujete proti pinkimu. Démon sa konečne podobá na psa a nie na prasa, ako to bolo v originálnej hre. Ide z neho strach, pretože je veľký, neohrabaný a nebudete chcieť, aby sa k vám dostal blízko. V momente prvého stretu to ale budete musieť prežiť, pretože budete v slepej uličke. Nemá oči a čumák mu trčí akoby von z tela. Autori to vysvetlili tak, že pri narodení sa démon musí prekusať svojim telom a časť zožrať, aby mohol dýchať. A taktiež má robotické nohy. V jednej zamknutej bedni som našiel rotačník, no v tejto prvej polovici hry budete mať na neho žalostne málo munície, takže som ho moc nepoužíval. Brnenie sa moc neoplatí brať, pretože vám v súboji vôbec nepomôže. Keď ho zoberiete, len to spawne ďalších démonov, ktorí vám aj tak zoberú viac života než brnenia.
Laboratória Alfa sú rozdelené do štyroch úrovní. Strávite v nich teda dosť času. Konfrontujete tu nových dvojhlavých démonov, ktorí sa volajú červy. Sú dosť jednoduchí, no chodia vo väčšom počte. Nikdy mi nerobili problémy. Nespomenul som granáty, ktoré dostanete už skôr. Keď sa ich naučíte používať, tak sú dobrým pomocníkom. Po hodení chvíľu skáču a ak sa dotknú nepriateľa, tak vybuchnú. Slabších zabijú okamžite, takže sa dobre hodia proti impom a vojakom. No ak ste v úzkych priestoroch, tak s nimi nemanipulujte. V druhom alfa leveli budete musieť eskortovať jedného vedca temnými chodbami. Budú vás napadať impovia, vy ho musíte chrániť a tiež tu budú vypínať svetlá elektromagnetické pulzy. Pre veľa hráčov toto bola najhoršia úroveň, no mne ani tak nevadila. V šachte uvidíte husté pavučiny, takže môžete čakať útok pavúkov. Keď sa k vám dostanú blízko, tak sú nepríjemní a stále budú vyliezať z úzkych miest. Volajú sa trite. Najlepšie sa zabíjajú s guľometom alebo plazmovou puškou. V treťom alfa leveli je akási minihra, v ktorej musíte zobrať dva nebezpečné toxické barely a hodiť ich do šachty. Je tu jedna červená chodba, v ktorej nájdete rotačník a dosť nábojov. Tak som si ho viac vyskúšal. Nie je až taký presný, preto je dobrý len na strednú vzdialenosť. V štvrtom alfa leveli nájdete zamknutého vedca v jednej komore. Môžete ju aktivovať alebo ho pustiť. Ak ho pustíte, otvorí vám dvere s vybavením a môžete si s ním pokecať. A nájdete tu dôležité PDA Michaela Abramsa, ktorý vo svojom zázname hovorí o BFGčku, kde ho dal a aký je kód. Jeho kanceláriu nájdete až oveľa neskôr, no kód si určite zapíšte. V jedných úzkych koridoroch vás budú volať akési hlasy, ktoré vás nasmerujú až k skvelej plazmovej puške. Keď som mal na ňu dosť nábojov, tak som už používal len ju a minigun. Projektily sú síce pomalšie, preto musíte myslieť na pohyb nepriateľa. Na konci si zabojujete súboj proti menšiemu pavúčiemu bossovi vagari. Bol inšpirovaný pavúčím mastermindom z predchádzajúceho Dooma, no tento na vás nebude strieľať ale hádzať pomocou telekinézy ostnaté veci. Nie je vôbec ťažký. Vystrieľal som do neho len dva zásobníky plazmovej pušky.
V ďalšom leveli pri reaktore využijete opäť služieb malého robota. Ten vám dosť pomôže, pretože sa všade budú spawnovať nepriatelia. Neskôr pri počítačoch od Terezy zistíte, ako sa tvoria stratené duše. Tie sú ešte menšie než zvyčajne, tak sa ťažko triafajú. V tejto úrovni sa reaktor prehrieva, preto ho musíte ísť ochladiť. Budú sa tu objavovať malí wraithi, ktorí sa k vám budú chcieť dostať a zaútočiť na vás. Otravne sa vedia teleportovať podobne ako mimozemskí kapitáni v Duke Nukem 3D, no nie sú vôbec ťažkí. Vonku prvýkrát stretnete cacodémonov. Ich strely sú síce pomalé, no dosť uberajú. Dôležité je spomenúť, že každý projektil nepriateľa sa dá zničiť. Veľakrát sa k vám strela cacodémona nedostane, pretože ju zničíte. Inak sa tento démon pohybuje dosť divne a celkovo sa mi páčila viac jeho podoba v prvých hrách. Získate tu motorovku, ktorou si môžete rozsekať iných zombíkov a v podstate ju používať ako univerzálnu zbraň. Je veľmi silná a zabijete s ňou pohodlne všetkých démonov, ktorí sa pomaly teleportujú za vašim chrbtom. Na chvíľu si tu budete ovládať malý vozík na magnetickej dráhe, ktorý sa dá aj zdvihnúť. Dá sa tu nájsť berserkovský power-up. Robí to, čo v predchádzajúcich hrách – päsťami zabijete na jednu ranu každé monštum. Či je to zombík, revenant alebo hellknight, na veľkosti a tučnote nezáleží. Aktivujete si ďalšieho robota a konečne pôjdete k satelitu poslať správu na Zem, aby vám poslali posily. Swann sa s vami skontaktuje a bude vás od toho odhovárať, no vy ako správy mariňák poslúchnete seržanta. Ak neodošlete správu, v podstate to nič v príbehu nezmení, takže je to na vás.
V ďalšej časti jednokoľajovej železnice sa konečne predstaví revenant. Jeho raketky sú síce pomalé, no veľmi presné a nasmerované, takže sa im ťažko vyhýba. Revenant má dosť života, tak na neho použite tie najsilnejšie zbrane – raketomet, plazmovú pušku alebo minigun. Jeho rakety sa dajú tiež trafiť, no je to ťažké. Toto bude asi najhoršia lokácia v hre. Je celá hrdzavá, sú to toxické mraky, plno nepriateľov sa bude spawnovať za vami, takže budete postupovať pomaly a bojovať o každý meter chodby. Od tejto časti hra začala byť trochu ťažšia. Časť úrovne je zaliata toxickou hmotou, takže musíte nájsť pumpu a tento hnus odsať preč. V dolných podlažiach na vás zaútočia zmutované deti s krídlami. Nie sú nebezpečné, skôr strašidelné. Úplne dole sa objavia mancubusovia. Proti nim som rád bojoval. Dostanete raketomet, tak ich ľahko zničíte. Jednokoľajovým vlakom sa dostanete do delty a stretnete tu aj Ryana. Zapol som si zvukový záznam, tak mi tu kecal vlak, vystrašené NPCčko a PDA.
V laboratóriach delta akoby všetko začne nanovo. Tiež sú rozsiahle a rozdelené do viacerých častí. Budete mať už väčšinu zbraní a budete bojovať proti takmer každému typu nepriateľa. Neustále spawnovanie nepriateľov začalo byť únavné a dostavil sa stereotyp. Predstaví sa tu nový typ s názvom commando. Ten má buď rotačník, čo je asi najťažší nepriateľ v hre alebo akési chápadlo. Keď si čupnete, tak sa jeho útoku vyhnete. Ten s chápadlom dosť dupe, keď beží. Nájdete doktora McCormicka, ktorý vám povie o artefaktu, ktorý musíte získať a o teleportačných zariadeniach. Tu v druhom leveli delta uvidíte ako vedci experimentovali s démonmi a nájdete tu miesto, kam Abrams zamkol BFGčko, takže môžete použiť kód, ktorý ste predtým počuli v zázname. BFG 9000 je skvelá zbraň, no v hre sa moc nedá používať, pretože nepriatelia na vás idú po jednom a aj miestnosti sú dosť úzke. Až neskôr, keď prídu hellknighti ho využijete. V treťom leveli si zase vyskúšate teleportačné zariadenie na vlastnej koži, no moc ďaleko vás neprenesie. V hlave budete stále počuť doktora Podvodníka ako sa vám bude vyhrážať a úrovne začnú vypadať oveľa viac démonickejšie. V štvrtom delta leveli budú všade zakrvavené steny a z teleportu vylezú dvaja hellknighti. Budete mať už BFGčko, tak ich rýchlo zabijete. Nesmiem zabudnúť, že v delte sa konečne predstaví aj arch-ville, ktorý je tuhý, dokáže spawnovať slabších démonov a vysielať na vás prúd ohňa.
Hneď na to vás to teleportuje do pekla – stratíte všetky zbrane, takže ich musíte postupne nachádzať. To ma trochu naštvalo, že mi zobrali moje vybavenie, no autori mi to vynahradili fakt krásnou úrovňou. Konečne prišla nejaká zmena. Je tu veľká podoba na Quake a je v štýle novších Doomov. Na konci si zabojujete bossfight proti strážcovi. Priamym útokom je nezraniteľný a musíte prísť na to, ako ho zraniť. Inak nie je až taký ťažký. Po tomto súboji získate skvelý artefakt. Bude to vaša ďalšia zbraň, ktorú si najskôr musíte nabiť zabíjaním démonov. Dokáže okamžite zabiť akéhokoľvek tuhého démona a jeho životy vám predať. Je to taká lifesteal kocka. Vrátite sa znovu do delty a odtiaľto to už bude mať veľmi rýchly spád. V centrálnych serveroch bude veľmi málo priestoru na manévre a nepriatelia vám nenechajú vydýchnuť. Na konci čaká divný boss, ktorý vyzerá ako tank. Volá sa Sabaoth a v hebrejčine to znamená armáda. Jeho pôvodné meno vám prezrádzať nejdem. Ak ste prešli hru, skúste si ho vyhľadať, budete dosť prekvapený o koho sa jedná. Celá aréna sa bude rozpadať, no Sabaoth na vás bude strieľať z BFGčka, takže ho musíte rýchlo zabiť. Pôjdete ešte do jaskýň, no nejdem toho viac prezrádzať a ako záverečný boss tu nebude nikto iný ako cyberdémon. Je na vaše zbrane imúnny, tak ho musíte inak zabiť. Jeho rakety sú dosť nebezpečné a celkovo je na svoju veľkosť rýchly. Kúsok pred bossom môžete nájsť tajnú miestnosť – stačí nájsť logo id Software a to stlačiť. Nájdete PDAčko so všetkými zamestnancami, ako vám ďakujú, že ste si zahrali ich hru. To mi prišlo ako pekné gesto.
Po základnej hre som si zahral datadisk Resurrection of Evil, ktorý vyšiel v apríli 2005. Vytvorila ho iná firma Nerve Software, preto pôsobil trochu inak než pôvodná hra. Dohral som ho za necelé tri hodiny. Datadisk sa príbehovo odohráva dva roky po udalostiach v Doom 3. Na jednom mesiaci Marsu UAC detekuje zvláštny signál, preto sa tam rozhodne poslať malý tím, aby ho preskúmal. V intre uvidíte jednu novú ženskú postavu – Elizabeth McNeil. Ona vám bude dávať tentoraz príkazy a bola to ona, kto upozornil na zvláštny výskum doktora Betrugera. Vďaka tomu prišiel na stanicu Elliot Swann a vy ako mariňák. Nadabovala ju známa herečka Jennifer Hale. Vy s ďalšími mariňákmi pôjdete preskúmať zvláštne ruiny na mesiaci a získate akýsi artefakt v tvare srdca. Uvidíte doktora Betrugera ako znovu povoláva démonov do vášho sveta. Počas hry musíte zlikvidovať troch lovcov a vrátiť artefakt do pekla, aby ste zavreli ich brány. Na začiatku na vás zaútočia nové stratené duše. Novšie majú rohy, no inak sú identické. V celej hre tu budete hľadať napájacie články, ktoré budete vsádzať do generátora.
Dostanete novú zbraň – grabber. Je to podobná zbraň ako gravity gun z Half-Life 2. Tiež s ňou môžete zobrať predmety. Môžete tak zobrať výbušný barel a hodiť ho po nepriateľoch. Dá sa zobrať aj stratená duša – tým ju zabijete a môžete chytať aj projektily nepriateľov – napríklad impov a hodiť ich späť na nich. Je to dobré zadosťučinenie, no po prvom leveli ma to prestalo baviť a presedlal som na klasické zbrane. Prvý lovec vás napadne hneď pri portáli. Môžete využiť grabber a ľahko ho tak zneškodniť. Jeho zabitím sa vám aktivuje artefakt, ktorý od tohto okamihu môžete používať. Je to v podstate bullet-time. Spomalíte okolitý čas, no vy sa pohybujete a strieľate normálnou rýchlosťou. Okrem boja ho využijete aj na nejaké logické hádanky s posuvnými plošinami. Sú tu noví démoni vulgari strieľajúci zelené strely. Pôvodne sa mali objaviť už v základnej hre, no nakoniec si ich autori ušetrili a predstavili až v datadisku. Sú rýchlejší než impovia a aj ich strely sa mi zdali rýchlejšie.
V kancelárii seržanta nájdete zamknutú dvojhlavňovku. To je konečne poriadna brokovnica, ktorá zničí na jednu strelu takmer každého nepriateľa. Mal som na ňu cez 300 brokov, preto sa stala na dlhý čas mojou hlavnou zbraňou. Do týchto stiesnených priestorov sa hodila. Keď som sa dostal do stok, využil som zase skvelý rotačný guľomet. Prejdete si ďalšie kanále spolu s robotickým spoločníkom a zabijete si ďalšieho lovca. Ten bude obratnejší, bude po vás skákať a chcieť vás rozsekať na blízko. Jednokoľajkou sa dostanete do laboratória, kde nájdete teleport. S ním sa potrebujete dostať do pekla, no najskôr sa dostanete k Elizabeth a tá vám povie, čo máte robiť. Musíte vypnúť štyri hlavné zdroje energie, aby ich presmerovala do teleportu a mohli ste ísť do pekla. Takže musíte vypnúť pumpu, energiu vo výskumnom stredisku, reaktor a podporu života. Odtiaľto som viac využíval artefakt, pretože nepriateľov začalo byť oveľa viac. Vďaka spomalenému času som rýchlo zničil všetkých objavujúcich sa nepriateľov. Pri energetickom jadre bude posledný strážca, ktorý bude využívať energiu vo svoj prospech. Tieto súboje proti hunterom sa mi páčili. Bolo to dobré oživenie a nepadli až tak rýchlo ako bossovia v pôvodnej hre. Keď zabijete všetkých troch lovcov, začnú sa objavovať bruiseri, čo sú noví démoni. Je to taký mix mancubusa a pekelného rytiera. Sú dosť nebezpeční, no pri použití spomalenia času boli smiešne jednoduchí. Keď vypnete všetky energetické zdroje, teleportnete sa do pekla, kde sa bude odohrávať posledná krátka časť. Záverečný boss je celkom tuhý a lieta, no vy budete mať spomalenie a BFGčko, ktorým ho dosť poničíte. Celkovo som s týmto datadiskom spokojný. Priniesol veľa vecí a aj zmenu v hrateľnosti.
Druhý oficiálny prídavok The Lost Mission vyšiel v roku 2012 v rámci BFG edície. Je tu 8 nových levelov, v ktorých budete hrať za posledného živého mariňáka tímu bravo. V tomto prípade vám bude dávať úlohy doktor Richard Meyers, ktorého aj neskôr stretnete. Vašou úlohou bude vypnúť veľký teleport v pekle, aby ho nemohli démoni použiť a dostať sa ním tak na Zem. Zbrane a nepriatelia sú tu rovnakí ako v základnej hre a datadisku, no nebudete tu mať artefakt a takisto tu nie je motorovka. Okrem levelov tento druhý prídavok neprináša nič nové. Rovnako aj boss na konci je podobný – je to len strážca pekla, ktorého vám stačí ustrieľať BFGčkom. Tento prídavok je dosť krátky – prešiel som ho za hodinu a pol. Najviac sa mi páčil level v poslednej pekelnej časti.
Doom 3 je aj po 22 rokoch stále dobrá hororová strieľačka, ktorá vás ale časom bude nudiť. Stereotypu sa nevyhnete, pretože po celý čas robíte stále to isté. Vyniká ale skvelou hutnou atmosférou, výbornými prestrelkami s démonmi a dobre naskriptovaným živým svetom, ktorý sa odohráva v klaustrofobickej stanici na Marse. Na druhej strane trpí zlou umelou inteligenciou a repetitívnosťou.
- Český dabing – https://fenixprodabing.cz/projekt/doom-3-bfg-edition
- Colin McRae Rally 04 - 11/04/2026
- Doom 3: BFG Edition - 28/03/2026
- Asghan: The Dragon Slayer - 14/03/2026