Wing Commander

Hellrampage 1990, action, DOS, sci-fi, simulation, vesmirny Leave a Comment

Dnes je to presne 30 rokov, čo vyšiel prvý Wing Commander. A povieme si, prečo bola táto hra taká úspešná a prečo je dnes pre hernú históriu taká dôležitá.

Wing Commander (ďalej už WC) je 3D vesmírny simulátor od veľmi známej a úspešnej firmy ORIGIN Systems, ktorá vydala hry ako Crusader či Ultimu. Bola známa aj pre svoje hlášky, kedy hovorí, že „my netvoríme hry ale svety, nové dimenzie“ – „We create worlds“. Preto aj v roku 1990 vytvorili WC, aby dali hráčom zažiť pocit, aké to musí byť pilotovať vesmírnu loď ako to bolo napríklad vo filme Star Wars. A na tú dobu, s takým hardware, sa im to veľmi dobre podarilo.

8 hodinový živý prenos z prvého Wing Commandera k 25tému výročiu! Hrali a moderovali ho Ben Lesnick a Jared Huckaby (pracujú s Chrisom na Star Citizen) a okolo 3:40 príde samotný tvorca hry Chris Roberts, aby čo-to povedal o hre a zaspomínal.

Chris Roberts je dnes veľmi známa osoba – jeho meno sa spojuje s najúspešnejšou crowdfundingovou kampaňou vôbec – Star Citizen. Táto hra ešte nevyšla a dlho nevyjde – a to ju sledujem už od vzniku kampane na kickstarteri od roku 2012 až doteraz. A je neuveriteľné, že sa doposiaľ vybralo 310 miliónov dolárov – len za máj 2020 vybrali ťažko predstaviteľných 15 miliónov. Prajem im, nech hru dokončia, nech im vyjde a podarí sa im urobiť tú Best Damn Space Sim Ever. Vráťme sa ale späť do roku 1990. Wing Commander bol úplne prvým vesmírnym simulátorom Chrisa Robertsa vôbec. Predtým pracoval na RPGčkách a iných žánroch. A aj Origin bola firma, ktorú všetci poznali vďaka sérii Ultima. Až prišiel Wing Commander. Chris mal vždy rád science-fiction a top-gun, čiže chcel vytvoriť futuristické súboje stíhačiek vo vesmíre. A inšpiráciou mu bola aj kniha The Forever War od Joe Haldemana, v ktorej ľudia bojujú proti mimozemskej rase Tauran.

Začiatky vývoja boli ťažké, pretože Chris na hre pracoval v podstate sám ešte s umelcom Denisom Loubetom, ktorý mu robil artworky. 8 mesiacov vytváral prototyp hry v podstate sám a v Origin sa o neho moc nezaujímali. Riešili novú Ultimu, nové spin-offy Ultimy, všetko sa točilo okolo tejto značky. Až neskôr, keď Chris ukázal prototyp Richardovi Garriottovi, začali sa na projekt nabaľovať ďalší vývojári. Ako producent tu figuroval Warren Spector, pre ktorého bol Wing Commander prvá veľká hra. Chris nepracoval priamo pre Origins – tá im hry vydávala – pôsobil skôr ako nezávislý vývojár, využíval priestory spoločnosti a čerpal z peňazí, ktoré im dali, rovnako ako Richard Garriott, ktorý Origin vlastnil. Fungovalo to tak, pretože Richard nechcel, aby im distributor diktoval, ako majú robiť hry. Zaujímavosťou je, že v období po Wing Commander 2 a pred spin-offom Privateer Origin kúpilo Electronic Arts. Chris bol tak donútený predať práva na sériu EA a Richardovi, preto už nemali toľko voľnosti vo vývoji.

Wing Commander, po takmer dvoch rokoch vývoja, vyšiel 26. septembra 1990. Posledné dva až tri mesiace pred vydaním pracovali na hre aj ľudia z Origin od Richarda Garriotta. Chceli stihnúť Vianočnú sezónu, no v tom čase dlho trvalo, než sa hra dostala na trh, preto museli hru stihnúť vydať do konca septembra. Ako môžete vidieť, po vydaní DOSová verzia nazbierala od kritiky veľmi pekné čísla. Recenzenti oslavovali jej filmovosť a že priniesla do hier nový štandard. Hráči chceli prirodzene viac. V decembri vyšlo rozšírenie s názvom Secret Missions, ktoré pridalo nový príbeh, 16 nových misii, 4 nové lode a zvýšilo už tak vysokú obtiažnosť. Zaujímavosťou bolo, že misie už neboli radené stromovo ale za sebou, takže ste ich všetky odohrali v presnom poradí. Druhé rozšírenie prišlo v roku 1991. Autori chceli previazať príbeh prvého a druhého dielu.

Čo sa týka portov, hra sa počas nasledujúcich rokov portovala na množstvo platforiem. Na port Amigy najali najschopnejšieho človeka Nicka Pellinga. Ten ale ochorel na vírusovú encefalitídu, čo je choroba, pri ktorej máte malú šancu prežiť a chcel, aby tento projekt dali niekomu inému. Oni mu povedali, že s ním ostávajú ale budú musieť odložiť port, preto Wing Commander na Amigu vyšiel až v roku 1993. Pelling sa z toho našťastie dostal. Čo sa týka pokračovaní, Wing Commander sa celkovo dočkal 5 dielov a rôznych spin-offov. Na týchto hrách sa Chris Roberts podieľal, no skôr ako producent a režíroval cut-scény. Jeho snom bolo vytvoriť film z tohto sveta – to sa mu aj v roku 1999 podarilo, no hodnotenie na ČSFD má len 44%.

Hier, ktoré používali 3D, bolo pred Wing Commander veľa – spomeniem Elite z roku 1984, ktorý na zobrazenie lodí používal polygóny. V roku 1989 Origin vydalo Space Rogue, ktoré tiež používalo polygóny a tento engine využila Ultima Underworld v prvých fázach vývoja. Chrisa Robertsa uchvátil aj simulátor F-19 Stealth Fighter, ktorý na svoju dobu výborne využíval výkon počítačov a vedel krásne vykresliť prostredie.

Wing Commander priniesol moderný prístup k vývoji hier ako ho poznáme dnes. Dovtedy hry vznikali tak, že si dvaja ľudia niekde v garáži povedali, že urobia hru, tak ju naprogramovali. Wing Commander mal na svoju dobu veľký rozpočet a stál mnohonásobne viac než iné tituly, ktoré v tom čas vychádzali. A keďže sa stal veľmi úspešnou hrou, ostatné herné štúdiá túto schému museli nasledovať, ak sa chceli stať podobne úspešnými. Wing Commander svojim vydaním čiastočne ovplyvnil marketing a ekonomiku počítačových hier a znovu zaviedol akčné hry ako lukratívny a žiadaný typ hier.

Grafika bola v roku 1990 neskutočná. Nedokážem si ani predstaviť, aké to muselo byť, keď táto hra vyšla. VGA grafika a 3D zobrazenie vesmíru dali tušiť, že sa vaša stará 286 alebo 386ka poriadne zapotí, ak ste ju mali. A ak ste ju nemali, tak ste si ju práve pre túto hru kúpili. Wing Commander pomohol s predajom 386tiek, zvukových kariet SoundBlaster a VGA kariet Diamond Speedstar, ktoré malo 1 MB RAM. Wing Commander bola tá hra, ktorou ste sa chceli pred kamarátom pochváliť a on len mohol valiť oči. V tom čase bola populárna prvá trilógia Star Wars, takže každý sa chcel stať vesmírnym pilotom a kosiť jedného nepriateľa za druhým. Z dnešného pohľadu engine hry je zle optimalizovaný, pretože autori neočakávali, že hru spustí aj silnejší počítač než 386. Preto v súbojoch s viacerými loďami alebo objektmi sa nebezpečne znižuje framerate a naopak, keď letíte vesmírom sám, ide hra rýchlo.

Animácie briefingu a pred odletom, detailné lode, krásne výbuchy a ešte krajšie cutscény či dynamická hudbu počas boja. Kokpit lode je funkčný a môžete hru hrať aj z tretieho pohľadu. Okrem grafiky vynikala hra aj výbornou zvukovou a hratelnostnou stránkou. Ozvučené je prakticky všetko okrem rozhovorov. A v rozhovoroch majú postavy synchronizované ústa na písaný text. V tom čase to bolo technologické demo, nikto neveril, že ste takúto hru mohli spustiť na PC. Pre zobrazenie lodí vo vesmíre Chris Roberts používal bitmapy. Laicky povedané: vytvoril sériu obrázkov, spritov a hra ich v závislosti na tom, ako sa loď pohybovala, menila, rotovala s nimi alebo ich približovala. Wing Commander mal v tom čase toľko maličkostí, čo sa týka detailov – napríklad keď ste pohli joystickom v reálnom svete, v hre sa rovnako pohla páčka v kokpite, na lodi to žilo – mohli ste sa porozprávať postupne so všetkými pilotmi a oni vám dávali rady ohľadom lietania. Tieto všetky detaily robili hru uveriteľnejšiu, hráči sa cítili, že sú v tom svete, že žijú život pilota nováčika, ktorý bojuje o holý život vo vesmíre – dovtedy boli hry skôr abstraktné.

Chris Roberts

Chris Roberts

Prvý diel nebol príbehovo nič extra, pretože si Chris nemyslel, že sa z Wing Commander stane taká úspešná séria. Príbeh je teda ako vytrhnutý zo starej otrhanej sci-fi knižky – a Chris sa inšpiroval aj staršími sériami ako Battlestar Galactica či Star Trek. Je rok 2654 a vo vesmíre zúri už cez dvadsať rokov vojna (Chris Roberts ju označil ako „druhá svetová vojna vo vesmíre“), ktorá sa odohráva medzi ľudskou rasou a rasou agresívnych mimozemšťanov zvaných Kilrathi, ktorí sa podobajú na tigre. Prečo? Snažia sa vyhubiť ľudskú rasu – spáchať xenocidu. Btw, názov pre túto rasu vznikol tak, že použili jednoduchú logiku: Mačky zabíjajú krysy – v angličtine Cats kill rats – a máte Killrathov. A ak sa pýtate, prečo práve mačky, na túto otázku Chris odpovedal, že vtedy boli štandardom hmyzie či jašterie rasy a on chcel vytvoriť silnú bojovú a agílnu rasu, podobajúcu sa na samurajov. Preto vytvoril veľké bojové mačky, pritom je sám na ne alergický.

Vy, Christopher „Maverick“ Blair, ako druhý poručík (v Origin ho nazývajú človek s modrými vlasmi „Bluehair“), ste práve vyšli z Akadémie, pripravený zakrútiť mimozemšťanom krky a ukončiť tento dlhotrvajúci spor. Začínate na kapitálnej lodi Bengal, ktorá sa volá Tigrí pazúr v sektore Vega. A aj v singleplayer časti Star Citizen, ktorá sa volá Squadron 42 by ste mali byť na tejto lodi. A ešte jedna zaujímavosť – Wing Commander sa mal pôvodne volať Squadron. Neskôr si vybrali názov Wingleader, no ten už bol obsadený doskovou hrou od Avalon Hill.

Hneď po zapnutí novej hry sa ocitáte v stíhačke, no okamžite ste zničený. Našťastie to bol len simulátor, po ktorom si musíte napísať svoje meno do skóre tabuľky. Takto šikovne do hry autori implementovali nutnosť napísať svoje meno a prezývku, aby pritom nenarušili imerziu.

Hru začnete v miestnom bare, kde budete pravidelne nachádzať niekoľko ľudí, s ktorými si môžete vždy pokecať. Ak budete vo svojej misii úspešný, pogratuluju vám, aký ste borec, a naopak, keď pokašlete jasnú a ľahkú úlohu a vrátite sa naspäť s polozničeným letúnom, dostanete od kapitána a ďalších členov len slová hanby. Títo piloti sú od vás skúsenejší a majú nalietaných oveľa viac misií – vždy vám dajú nejakú radu, ako zničiť väčšie lode alebo ako lietajú nepriateľské stíhačky, aby ste ich mohli ľahšie zničiť. Super je, že každý pilot má v manuáli svoj krátky životopis a ak vás zaujíma, môžete si ho prečítať.

Až druhý diel prináša nahovorené rozhovory, pretože by bolo nemožné v tom čase vopchať na diskety tak veľa dát – tak mohli to urobiť ale bolo by ich veľmi veľa. To boli časy ešte pred CD-rom. Hry ich začali využívať až od roku 1992 a ďalej. Okrem rozprávania si v bare môžete zahrať aj simulátor stíhačky, ktorý je veľmi dobrý na precvičenie si boja ešte predtým, ako prvýkrát pôjdete na svoju misiu. Ďalej si môžete pozrieť štatistiky: na ktorej priečke sa držíte, koľko máte nalietaných misii a koľko nepriateľských lodí ste zničili.

Trochu bližšie si povieme, ako misie budú prebiehať a v podstate ako sa Wing Commander hrá. Celkovo tu je 40 misii. No neodohráte ich všetky – budú vám priraďované podľa toho, ako si budete viesť. A podľa toho budete cestovať do iných systémov. Pred každou misiou vám kapitán povie bližšie detaily. Niekedy sa bude jednať o preskúmanie sektora, inokedy dopravenie transportu z bodu A do bodu B a C, niekedy o zničenie nepriateľských lodí, atď. Misie sú rozmanité a je ich veľa.

Hneď prvá misia – po počiatočnom vypustení ste vo vesmíre. Btw, animácia vzletu cez tunel ma stále svoje čaro. Waypoint máte na radare, takže sa k nemu môžete presunúť autopilotom, ak nablízku nie sú nepriatelia. V prvej misii je len 5 nepriateľov – dajú sa zabiť rýchlo, takže nič zložité. Autopilotom sa nemôžete presunúť cez celú trasu, pretože sa dostanete do pásu asteroidov cez ktorý musíte prejsť manuálne. Vašimi slabými zbraňami sa nedajú zničiť, až neskôr, keď budete ovládať silnejšiu loď, preto sa im musíte vyhnúť – ak do nich narazíte, tak vám poškodia loď. Tieto asteroidy vytvorili tak, že nazbierali kamene pri budove, v ktorej pracovali a rotoskopicky ich previedli do hry. Neskôr narazíte na míny nepriateľskej rasy, ktoré sa k vám magneticky budú približovať, preto sa od nich čo najďalej dištancujte. Keď dokončíte všetky úlohy v prvej misii, musíte sa vrátiť späť na loď. Tú musíte najskôr kontaktovať, že chcete pristáť a potom zamieriť dozadu. Spredu alebo z boku sa do lode nedostanete, takže musíte nájsť zadok lodi a vletieť do hangáru. Po misii vždy uvidíte stav svojej lode zblízka – ak vás viac poničia, budete to vidieť a ohlási to aj technik, ktorý vás pri príchode uvíta. Po misii vám veliteľ povie ako ste si viedli a koľko ste zabili tigrích bastardov. Ukladať pozíciu si môžete na posteliach, kde sa jednotlivé uložené pozície zjavia ako spiaci piloti.

Zo začiatku budete riadiť F-36 Hornet, čo je ľahký fighter. Postupom a úspechmi v hre sa budete prepracovávať hodnosťami a lepšími letúnmi, takže sa oplatí vyhrávať misie. Niektoré stíhačky a kapitálne lode sa objavujú aj v Star Citizen. Napríklad spomínaný Hornet či kapitálna loď Bengal. Len pre porovnanie – vo Wing Commander má na dĺžku 700 metrov, v Star Citizen takmer kilometer. Späť k Hornetu. Ten má vo svojej výbave laserový kanón a tri rakety. Dve z nich sú dumbfire, to znamená nenavádzané, takže musíte veľmi dobre mieriť, aby ste niečo trafili. Potom si zalietate aj v Scimitare čo je stredný fighter s dvojicou gatlingových kanónov. Má síce viac rakiet, no je pomalý a ťažko sa s ním manévruje. A všetky NPCčka v hre ho neznášajú, doslova vám to povedia.

Podobnou strednou loďou je Rapier, ktorého si najskôr vyskúšate len okrajovo v jednej misii a keď budete v misiách úspešný, budete ho neskôr riadiť. Je síce obratný a má najviac štítu, no cez jeho malé okno toho moc nevidíte. Ťažkého fightera tu reprezentuje Raptor. Okrem dvojice gatlingov má aj dve neutrónové zbrane, ktoré sa hodia skôr na boj zblízka a veľa rakiet. So svojim ťažkým štítom a brnením sa hodí do tuhých súbojov, pretože veľa vydrží. Alebo potom môžete nepriateľov zabíjať nárazmi ako v Carmageddon – kto má tuhšie čelo, ten vyhráva. No neodporúčam to, pretože veľakrát sa zničíte navzájom a môžete ísť misiu odznova. S týmito strednými a ťažkými stíhačkami, ktoré majú viac základných zbraní, odporúčam zapnúť všetky naraz tlačidlom G.

Hral som na joysticku a klávesnici. Joystick som použil X-55 od Saiteku ale môžete použiť hocijaký a GoG verzia Wing Commandera mi ho pekne rozpoznala, nič som nemusel nastavovať. Celý HOTAS som používať nechcel. Klávesnicu som používal pre zmenu a vypúšťanie rakiet, afterburner a komunikáciu. Boj inak prebieha veľmi jednoducho – máte radar, s ktorým sa v „3D“ priestore ľahšie orientujete, nájsť nepriateľov je teda hračka. Ťažšie už bude jednotlivé lode pomaly zničiť slabými zbraňami, ktorými zo začiatku budete disponovať. Navigácia do ďalšieho waypointu môže prebiehať automaticky autopilotom, no keď chcete, môžete celú cestu absolvovať „pešo“. To ale príliš dlho trvá aj kvôli tomu, že misie budete veľakrát opakovať. Veľmi dobré je aj poškodenie lode, kedy vám nepriatelia môžu vyradiť okrem zbraní aj navigáciu a radar a tak sa domov, na svoju vesmírnu stanicu nedostanete a môžete začať misiu od znova. A animácia katapultovania je fascinujúca – prvýkrát za ňu dokonca dostanete medailu a zatlieskajú vám, ako ste krásne zničili drahú loď.

Nepriateľských lodí je tiež päť. Spočiatku budete stretávať lietajúce palacinky, ako sa zvyknú prezývať a potom obdobu vašich hornetov. Tí majú tiež dvojicu laserových kanónov ale len jednu raketu. Potom tu sú samozrejme ťažší fighteri, trieda cruiser či destroyer. Väčšie lode zničíte ľahko a ani na ne nepotrebujete rakety aj keď vám to veľakrát všetky NPCčka budú naznačovať, že s nimi máte šetriť. Stačí im strieľať do lodi z boku alebo zozadu a keď stojíte na mieste, moc štítu vám neuberú. Nechápem, prečo ich autori urobili také slabé. AIčko menších lodí je inak celkom schopné – obyčajní nepriateľskí piloti sú ešte predvídateľní, náročnejším súperom budú esá – špičkoví piloti rasy Kilrath, o ktorých sa dozviete od pilotov v bare. Počas boja sa môžete vyhrážať alebo nadávať nepriateľovi, a tak ho vyprovokovať. On sa na vás môže naštvať a začne na vás útočiť, čo sa v niektorých situáciách môže hodiť, ak napríklad nepriatelia útočia na váš transport.

V misiách budete mať svojho wingmana – druhého pilota, ktorý vám bude vo formácii asistovať. Zo začiatku to bude Japonská pilotka Spirit. Môžete jej dávať počas boja príkazy nech sama útočí, nech útočí na cieľ, na ktorý útočíte vy, vráti sa do formácie alebo do báze. Moc dlho s ňou ale nebudete – len prvé dve misie, pokiaľ vás nepovýšia. Potom dostanete ako wingmana Paladina. Ak vám nejaký wingman zomrie, usporiada sa pohreb a zostávajúce misie v systéme musíte odohrať sám. Je to smutná udalosť, no pekne si uctíte padlého letca. A keď zomriete pri akcii vy, usporiadajú pohreb pre vás a končí sa hra. Svojho wingmana môžete aj zostreliť a nebude na vás útočiť – len sa sťažovať. Až v dvojke na vás zaútočí, keď ho opätovne trafíte.

Obtiažnosť je nevyvážená. Štvala ma posledná misia v systéme Brimstone, kde ste museli zničiť nepriateľský transport. Ako wingmana dostanete šialeného Maniaca, ktorý vás moc nebude poslúchať a bude sa samovražedne vrhať sám na nepriateľov. Vy máte stredného Scimitara, ktorému sa rýchlo míňa energia v hlavnej zbrani, takže nič moc loď. Hneď na začiatku stretnete dva ťažké nepriateľské fightre, ktoré majú 4 laserové kanóny a 2 nutrónové kanóny. Čelne na nich nechoďte, pretože vás rozstrieľajú na dve rany. Prilepte sa im na chvost a snažte sa ich čo najrýchlejšie zničiť. Potom vás čakajú ďalšie štyri nepriateľské lode + ďalšie dve po nich a transport. Do Brimstone sa dostanete po prehranej misii napríklad v Gimlu, preto odporúčam – vyhrávajte všetky misie, pretože keď budete prehrávať, nebudete postupovať v hodnostiach a budete stále pilotovať rovnaký slabý stroj. A misie sú tam ťažšie. Ale aj keď stále vyhrávate, misie začnú byť ťažké – hneď prvá alebo druhá v Kurasawe. Tam musíte ochrániť spojeneckú loď, no nepriateľov je toľko, že je nemožné misiu vyhrať. Zaujímavé je, že keď sa dostanete do posledného systému Venice, ten môžete odohrať tak, že sa 4x v misiách katapultujete. A aj tak vyhráte hru. Alebo ani nemusíte finálnu stavbu mačiek – len ju nájsť a ostatné dokončia za vás.

WC sa hrá veľmi dobre aj dnes. Síce si zo začiatku musíte zvyknúť na starú grafiku a nízke rozlíšenie, no stále má výbornú hrateľnosť. Jeho modernými nástupcami sú Freelancer alebo Darkstar One. Ak ste fanúšik sci-fi, nevadí vám stará grafika a máte radi vesmírne simulátory, zahrajte si túto legendu.

Ovládanie
  • [Myš] – Ovládanie lode
  • [Ľavé tlačítko myši/Space] – Streľba
  • [Enter] – Vypustenie rakety
  • [W] – Prepnutie zbrane
  • [+/-] – Zvyšovanie/znižovanie rýchlosti lode
  • [T] – Označí ciel
  • [D] – Damage report – pozrie škody na lodi
  • [C] – Príkazy spoločníkom/nalodenie/vyhrážanie nepriateľom
  • [N] – Mapa a navigácia
  • [A] – Autopilot
  • [F1-F7] – Prepínanie pohľadov
  • [P] – Pauza

Naše hodnotenie hry
Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 1 Priemerné skóre: 5]

  • buy it1Wing-Commander-titleVýrobca: ORIGIN Systems
  • Rok vydania: 1990
  • Platforma: DOS, Amiga, FM Towns, SEGA CD, SNES
  • Extra: Obaly icon gameplay icon manual icon amiga1icon wikipedia icon abandonia-icon1

1. Intro / Theme[0:00] 2. Shotglass‘ Bar [2:45] 3. Mission Briefing [4:24] 4. Scramble & Take-off [5:24] 5. Inflight (Rescue Mission) [5:50] 6. Inflight (Escort Mission) [6:24] 7. Battle Theme [6:57] 8. Death & Funeral [8:04]

Hellrampage
Najnovšie články od Hellrampage (zobraziť všetky)
Návštevnosť: 157 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *