Warzone 2100

Hellrampage real-time, strategy, taktická, Windows Leave a Comment

Videorecenzia

Warzone 2100 je real-time stratégia z roku 1999 od málo známeho štúdia Pumpkin. Majú na svedomí len jednu hru a svoje brány museli zavrieť už v marci roku 2000. Pritom Warzone je výborná hra, o ktorú sa dodnes stará komunita na svojej stránke (wz2100.net). Od roku 2004 je zadarmo, opensource a môžete si ju stiahnuť aj cez Steam, no ja odporúčam ísť na fanúšikovské stránky a odtiaľ hru stiahnuť. Posledná stabilná verzia 3.3.0 vyšla 31. Augusta 2019.

Warzone vyšiel aj na PlayStation, no stratégie sú na gamepade ťažkopádne – ovládanie je pomalé a kým niekam kurzorom prídete, zničia vám jednotky. A okrem Windows si hru môžete zahrať aj na Linuxe či Macintoshi. Keďže dnes real-time stratégii vychádza veľmi málo, rád sa vraciam k tým starším, ktoré som nikdy nemal možnosť si zahrať. Graficky vyzerá Warzone veľmi jednoducho, no s podporou až 4k rozlíšenia (opäť vďaka komunite) je ako takmer nová hra.

StarCraft vyšiel v roku 1998 a bola to 2D stratégia ako druhý Warcraft. Warzone je kompletne v 3D a v tom čase to bola jedna z prvých stratégii v kompletnej 3D grafike – z ďalších spomeniem Homeworld či Battlezone. Engine Warzone s názvom iVIS vyrobil Sam Kerbeck z Eidosu, čo bola spoločnosť, ktorá Warzone distribuovala. S kamerou môžete voľne otáčať alebo zoomovať, takže vždy máte prehľad o tom, čo sa deje na bojisku. Čo sa týka fyziky, strely vozidiel sú blokované kopcami či budovami a vozidlá idú do kopca pomalšie, takže aj terén môžete využiť vo svoj prospech.

Warzone má hrateľnosť podobnú staršiemu Total Annihilation a novšiemu Supreme Commander či Planetary Annihilation, čo sú v podstate duchovný nástupcovia. Warzone má totiž jednu výbornú vlastnosť, ktorú mám na real-time strategiách tak rád – nemusíte stále znovu stavať základňu ako vo Warcrafte, Starcrafte alebo Dune, máte jednu od začiatku kampane a tú si počas misii vylepšujete. Super je to (a stále ma tento mechanizmus fascinuje), že začínate kampaň na malej ploche, malej mape a postupne sa mapa rozrastá, ako budete plniť misie. Túto mechaniku som zbožňoval aj u Supreme Commander a zakaždým, keď na ňu narazím u nejakej inej hry, zavrním blahom.

V 21. Storočí bol svet zničený atómovými bombami. Hmm, niečo mi to pripomína. Nukleárne hlavice na Zem zrejme poslala NASDA, obranný strategický systém, ktorý mal poruchu. Moc ľudí túto čistku neprežilo a tí čo prežili, sa sformovali do dvoch skupín. Buď sa pripojili ku scavengerom a tých bolo najviac alebo do organizovaného Projektu, ktorý chcel znovu vybudovať civilizáciu použitím predvojnovej techniky. Hráč bude hrať len za Projekt, za scavengerov sa nedá hrať. Ale neskôr prídu ešte iné nepriateľské rasy.

Warzone ponúka až tri kampane. V každej hráte za Projekt a každá kampaň začína príbehovo tam, kde predchádzajúca skončila, preto odporúčam hrať od začiatku. Prvá kampaň mi zabrala cca 7 hodín a hrala sa príjemne. Prejdete si až 13 misii, ktoré sa líšia veľkosťou mapy a časovo – to znamená, že niektoré vám zaberú desať minút alebo pol hodinu, iné aj vyše hodiny a záleží len na vás, ako rýchlo misie stihnete dokončiť. Dopredu upozorňujem, že si v nastavení môžete vybrať obtiažnosť, tak pre hráčov, ktorí nehrajú často stratégie, odporúčam ísť na eazy – kvôli posledným misiám, ktoré sú veľmi ťažké aj na normal.

Pred kampaňou si môžete prejsť tutoriál, ktorý naučí základy. Vo Warzone je len jediná surovina – energia, za ktorú si kupujete všetko – budovy, jednotky a vyvíjate nové technológie. Energiu získavate z ťaženia ropy a po celú prvú kampaň som nemal núdzu o energiu. Budovy vyrábate pomocou nákladiaku a neskôr ich môžete ďalej vylepšovať. Výroba jednotiek prebieha trochu zložitejšie – staviate si ich po častiach ako z lega. Pripomenulo mi to skvelú stratégiu Tanktics, kde ste podobne lepili tanky z častí. Vo Warzone si najskôr vyberáte telo – malé, stredné alebo veľké a od toho sa bude odvíjať jeho váha, počet života, obrana a koľko bude stáť. Ďalej si vyberáte podvozok – tu si môžete vybrať zo začiatku len kolesá, neskôr prídu pásy alebo si z jednotky urobíte vznášadlo či stíhačku. Musím ale povedať, že v prvej kampani budete ovládať len pozemné jednotky a tiež bojovať proti pozemným. V druhej kampani konečne prídu vzdušné jednotky – o nich ale neskôr.

Zbraní, ktoré si na svoj tank môžete pripevniť, je veľmi veľa. Od pomalých kanónov, rýchlejšieho guľometu cez plameňomet s krátkym dosahom, raketami či mortarom. Ja som najradšej mal dvojité rakety lancer, ktoré rýchlo ničili nepriateľov a aj stavby. Niekto pritom uprednostní napríklad ťažký guľomet, ktorý je rýchlejší, no dá menšie poškodenie. Možností, akú použiť taktiku je veľa – môžete si vytvoriť armádu rýchlych jednotiek s ťažkými mortarmi, dať si k nim utilitnú jednotku so skenerom a z diaľky ničiť nepriateľskú bázu. Alebo sa zamerať na rýchlych plameňometníkov či obrnené tanky s ťažkým kanónom. To sú zbrane len z prvej kampane. V druhej a tretej prídu ešte lepšie kúsky. Napríklad Gaussov kanón, rakety archanjela či EMP kanón. Je ich neskutočne veľa a budete si ich zlepšovať po celé tri kampane.

Warzone je unikátna vo viacerých veciach – ak si postavíte commandera, môžete pod neho dať zo začiatku až šesť jednotiek, ktoré bude kontrolovať. Všetky jednotky si dá do samostatnej skupiny ako v Total War sérii – vy budete ovládať commandera a on bude ovládať ostatné jednotky. Nevýhodou je, že nie vždy budú robiť to, čo chcete a ak sa commander odíde opraviť, odídu za ním z boja aj všetky jeho jednotky. Pritom čím viac nepriateľov vaša jednotka zabije, tým sa zlepšuje – tým pádom bude viac presná alebo ako commander – pojme pod seba viac jednotiek, takže za chvíľu budete ovládať armádu tankov, ktoré rozprášia každého nepriateľa. Jednotkám pritom môžete nastaviť, kedy z boja utečú a pôjdu sa opraviť. To je podľa mňa geniálna mechanika, s ktorou som sa v stratégiách nestretol. Alebo im môžete nastaviť nech bojujú do konca, takže neodídu z boja. Keď im nastavíte, nech sa idú opraviť po strate viac než polovice života, odídu z bojiska a zamieria k najbližšej opravovacej budove. Preto si opravovacie budovy stavajte vždy blízko vašich jednotiek – keď dobijete nepriateľskú základňu, aby sa vaše jednotky nemuseli ísť opravovať cez polovicu mapy. Umelá inteligencia je pritom nastavená podobne – niektoré jej jednotky bojujú až do konca a tie vzácnejšie – napríklad commander začnú po väčšom zranení ustupovať.

Pathfinding je dobrý, pokiaľ na ceste nie je nejaká prekážka. Keď je v ceste iné vozidlo, AIčko má problém prejsť a keď nedajbože zabudnete jeden nákladiak v strede vašej armády, veľa šťastia s jeho vyslobodením. Problémom je aj mechanika vracania sa na opravu pri strate života. Jednotky, ktoré sú poškodené sú väčšinou vpredu, tak začnú prirodzene ustupovať, pretože sú poškodené, no nové jednotky sa tlačia dopredu alebo stoja a nepustia zranené jednotky cez seba. Odporúčam sa stále pohybovať, aby sa dokázali poškodené jednotky pretlačiť cez masu armády.

Poďme si niečo povedať o misiách. Celkovo ich je v troch kampaniach až 33, no ja vyberiem len tie zaujímavejšie. Pozrieme sa naprieč hrou, aby ste mali predstavu, aký je to obrovský rozdiel, keď hráte prvú misiu v prvej kampani a poslednú v tretej.

V hraní vás budú poháňať vpred nové technológie. Budete chcieť vedieť, čo vás ďalej čaká – akú dostanete od nepriateľov novú zbraň alebo ako si ďalej budete môcť vylepšiť vašu jednotku. Preto odporúčam hneď na začiatku postaviť minimálne tri výskumné budovy a dve na výrobu jednotiek. A akonáhle dostanete novú technológiu, tak ju začnite vyvíjať. A keď vám zostane nejaký čas na dokončenie misie, hneď ju neukončujte ale využite zostávajúci čas a vyskúmajte si všetky zostávajúce technológie. A dôležité je spomenúť, že na každú misiu máte časový limit – ak ju nestihnete dokončiť do vypršania, nesplnili ste misiu. Misie sa dajú v pohode dokončiť s veľkou rezervou, takže limit je len orientačná hodnota, ktorá určuje, aká dlhá misia približne bude.

Prvá kampaň sa odohráva v Arizone. V prvej misii začínate s ľahkým vozidlom s guľometom. Na začiatok celkom silná jednotka, keďže budete bojovať len proti scavengerom, ktorí na vás budú posielať slabé autíčka, trojkolky či autobusy – ich jednotky mi pripomenuli Command and Conquer. Neskôr si budete môcť nainštalovať na vozidlo plameňomet, no tento typ jednotky som nikdy nepoužíval. Všimnite si veľkosť mapy v prvej misii. Keď si ju porovnáte z jedenástou misiou, mapa sa rozrástie o šesťnásobok. V každej kampani máte jednu hlavnú mapu, ktorá sa bude rozrastať – na nej máte HQ, čiže hlavný stan, ktorý vám poskytuje dôležitú mapu. Odtiaľ chodíte transportérom na kratšie misie a jedinečné mapy.

Hneď tretia misia bude vedľajšia – transportérom si vyberiete maximálne desať jednotiek, ktoré v misii využijete. Viac ich mať nemôžete – niektoré misie vám dovolia si poslať opakovane ďalších desať jednotiek, no nejaký čas trvá, než doletia, no v niektorých máte len 10 dobrovoľníkov, ktorí idú na samovražednú misiu – preto vyberajte s rozumom. Vždy sa oplatí si zobrať na misiu aspoň jeden nákladiak, s ktorým môžete stavať – hlavne budovu na opravovanie jednotiek a veže na obranu odletovej zóny. Misie sú jednoduché a priamočiare – väčšinou budete ničiť nepriateľskú základňu, zachraňovať spojenecké jednotky či  sa musieť zmocniť nepriateľských artefaktov, vďaka ktorým budete môcť vyvíjať nové technológie.

V šiestej misii sa prvýkrát stretnete s novou frakciou – New Paradigm. Majú super logo, no budú sa vám stále vyhrážať, že máte odísť z ich územia. Bude to prvý ťažký nepriateľ, pretože budete bojovať s vašimi ľahkými tankami proti ťažkým tankom, ktoré dosť vydržia. Budete musieť samozrejme zničiť ich bázu a zobrať artefakty. V siedmej vás Paradigm napadne na hlavnej mape, takže odporúčam si postaviť dobrú obranu s vežami a mortarmi vzadu. Toto bude prvá väčšia misia, ktorá vám kľudne zaberie aj hodinu. Musíte nájsť a zničiť všetky jednotky a stavby na mape. A konečne tu získate commandera, s ktorým sa naučíte pracovať.

V ôsmej misii som konečne dostal svoje obľúbené lancery, ktoré som používal aj v druhej kampani. V jedenástej začnete s výrobou cyborgov – tých som moc nepoužíval. Majú reprezentovať pechotu a sú síce rýchli, no moc nevydržia. Preto som radšej ostal pri tankoch. V jedenástke si riadne zabojujete – budete sa brániť nepriateľským transportom, ktoré sa začnú objavovať všade po mape, takže nebudete stíhať presúvať jednotky. A ak ste v predchádzajúcich misiách zabudli po mape rozmiestniť lepšiu obranu, teraz máte smolu.

Čo o poslednej misii v prvej kampani povedať? Odohráva sa na novej mape, takže si môžete jednotky len doniesť z transportu. Je veľmi rozsiahla a budete s nepriateľom bojovať o každý kúsok zeme. Konečne sa objaví voda, cez ktorú vaše jednotky neprejdú – a nepriatelia to budú využívať a budú vás napadávať so vznášadlami. Takže som postupoval tak, že som vybojoval kus zeme, postavil za seba opravovaciu budovu a tak sa prebojoval až k nepriateľskej bázi.

Druhá kampaň sa odohráva v zničenom Chicagu. Zažijete tu oveľa tuhšie, napínavejšie a efektnejšie súboje. Prostredie konečne nie je také pusté, nachádza sa v ňom veľa panelákov, ktoré krásne padajú, keď ich zničíte. Na scénu nastúpi nová frakcia – The Collective, ktorá je tiež agresívna a podriaďuje sa akejsi mašine. Tou je Nexus, počítačový vírus s vedomím. A ten v podstate ovláda aj New Paradigm. Takže hlavného záporáka by sme mali.

Hneď prvá misia je ťažká, pretože máte poškodenú bázu, na ktorú útočí nepriateľ. Takže ubrániť sa, opraviť poškodené budovy a veže a pomaly ničiť nepriateľské stanoviská. Dobré je, že vám budú postupne chodiť transportérom nové vozidlá. Tieto misie v druhej kampani mi prišli viac akčnejšie, svižnejšie ale na druhú stranu aj kratšie. Misií je 11, čiže o dve menej než v prvej kampani a prešiel som ich za päť a pol hodín. Nepriateľ tu na vás bude útočiť aj vzdušnými jednotkami – rôznymi ťažkými alebo ľahkými bombardérmi. S tými ťažkými dokážu inštantne zabiť jednotku, no vždy po nálete idú doplniť muníciu do báze, takže vám nad hlavou nebudú lietať stále. Vy proti nim môžete použiť buď nové protilietadlové vežičky alebo tieto zbrane umiestníte na tank. Stačí mať pri armáde pár takýchto AA tankov a máte po problémoch. Ďalším útokom, ktorým vás nepriateľ odmení, bude ťažká artiléria. Tá je zakorenená hlboko v nepriateľskej bázi, strieľa v intervaloch každú chvíľu a je veľmi nebezpečná. Len čo vystrčíte päty z LZ, začne po vás páliť – zbavíte sa jej najlepšie zničením radaru, ktorý vaše jednotky uvidí. Inak som stále používal svoje obľúbené rakety a neskôr som si vyskúmal ničiteľa tankov, ťažké rakety, ktoré dokázali v mžiku zničiť tank.

Posledná misia druhej kampane pripomína tower defense a začne ísť do tuhého – Nexus na vás chce hodiť atomovku z orbitu a musíte sa ubrániť nekončiacim vlnám nepriateľských tankov a stíhačiek. Takto vydržíte pol hodinu a popritom transportom presuniete svoje najlepšie jednotky do poslednej, tretej kampane. Fakt tie boje už začínali pripomínať Total Annihilation – aj pretože sa konečne pridali vzdušné jednotky. Aj vy si v tejto druhej kampani môžete vzdušné jednotky stavať – no ja som ich moc nepoužíval – prišli mi slabé, rovnako ako cyborgovia.

Tretia kampaň sa mi vôbec nepáčila – niektoré misie prejdete do štvrť hodiny, v iných sa budete trápiť a zaberú vám aj hodinu. Musíte poraziť Nexus – prvá misia vás vypľuje k nepriateľom a fakt budete mať čo robiť, aby ste prežili a postavili si akú takú obranu na začiatku. Posily si môžete volať každých 5 minút. V tretej misii som konečne viac využil stíhačky, vďaka ktorým som zničil dve nepriateľské báze za kopcom, takže na mňa už nepriateľ nemohol posielať stále nové jednotky. V predposlednej ôsmej misii musíte vyskúmať kódy na nukleárne rakety, aby ste zničili laserové satelity, ktoré ovládol Nexus. Laser inštantne zničí vaše jednotky, tak odporúčam presunúť bázu úplne na juh a vytvoriť solídnu obranu, aby vaše laboratórium nebolo rušené. Nexus pritom je schopný získať kontrolu nad hociktorou vašou jednotkou či budovou. To je svinská schopnosť. A aby to nestačilo, bude na vás chŕliť tonu nepriateľov zo všetkých strán. To sa bude diať v piatej misii.

No a posledná misia je aj na strednú obtiažnosť hardcore. Transportér vás hodí na novú mapu, na ktorej nemáte čas si postaviť slušnú obranu a aj keby ste čas mali, tak vám ju zničí artiléria, ktorou nepriateľ strieľa z celej mapy. K tomu na vás útočí tankami, bombardérmi a cyborgami. Niekam sa presúvať s jednotkami a postupne ničiť nepriateľské báze je nemožné vďaka spomínanej anjelskej artilérii. A keby ste ju chceli náhodou zničiť stíhačkami, tak to je vylúčené, pretože nepriateľ má po celom leveli protilietadlové rakety a k tomu slušnú obranu veží. 

Warzone od kritiky dostával väčšinou vysoko nadpriemerné hodnotenia, ktoré ju vychvaľovali. Ja ju môžem takisto jednoznačne odporučiť, len ju nesťahujte zo Steamu ale zo stránok komunity, ktorá sa jej dlhé roky venuje.

Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 0 Priemerné skóre: 0]
Hellrampage
Najnovšie články od Hellrampage (zobraziť všetky)
Návštevnosť: 10 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *