Summoner

Hellrampage RPG, Windows 2 Comments

Čo je na tomto RPGčku také špeciálne? Čo robí Summonera hrou vyčnievajúcou spomedzi tucta ďalších klasických RPG titulov? Toto všetko si zodpovieme v nasledujúcich riadkoch.

Najviac ma prekvapilo, že Summoner vyšiel najskôr ako launchový titul pre PlayStation 2 v roku 2000. Ja som ho považoval čisto za počítačové RPG, pritom na Windows vyšiel až pol rok po konzolovej verzii. Obe verzie získali prevažne pozitívne recenzie, aj keď niektoré weby Summonerovi vyčítali neoriginálny dej a hlavne to, že okolo hry sa budoval veľký hype – mal to byť veľký titul v štýle Final Fantasy či Chrono Cross a jedna z prvých hier na novú generáciu konzolí, preto zostali niektorí hráči sklamaní.

Ja osobne som sklamaný nebol. Práve naopak – už po demoverzii z Levelu, ktorú som hral pred mnohými rokmi, som bol z hry nadšený, pretože vám dovoľovala vyvolávať obrie monštrá, ktoré ste mohli ovládať, súboje boli chytľavé a svet bol otvorený a veľmi zaujímavý. Aj vďaka tomu som si Summonera zapamätal a dnes som si zahral plnú verziu z GoGu, aby som zistil, o čom hra je a vychutnal si príbeh. Hneď na začiatku musím povedať, že Summoner beží plynule na nových systémoch a je výborne optimalizovaný – ani raz mi nespadol a graficky moc nezostarol. Na internete sa dá stiahnuť aj čeština, tú som skúšal ale na GoG verziu mi nešla, tak som hral v pôvodnej angličtine.

Summoner je prvé RPG štúdia Volition, ktoré dnes môžete poznať hlavne vďaka titulom zo série Red Faction či Saints Row. Pred Summonerom vytvorili ešte vesmírny simulátor Freespace. Druhý diel Summonera vyšiel len na PlayStation 2 a GameCube v roku 2002.

Hra je zasadená do dvoch kontinentov – Medeva a Orenia, ktoré boli inšpirované stredovekou Európou a Japonskom. Hlavným hrdinom príbehu je mladý farmár Jozef, ktorý si žije pokojným životom v dedine Masad, až pokým na ňu nezaútočia jednotky z Orenie. Tí hľadajú chlapca, ktorý sa narodil so znakom vyvolávača. Jozef ním je, pretože ako malý chlapec, pred deviatimi rokmi, keď ešte svoje sily nekontroloval, zničil dedinu Ciran z ktorej pochádzal. Táto sila sa predáva z generácie na generáciu už tisíce rokov, no Jozef sa o ňu neprosil ani ju nechcel. Ciran napadli lupiči a aby ju zachránil, vyvolal démona, no ten sa mu vymkol z pod kontroly a spustošil všetko, čo mu stálo v ceste – lupičov, jeho kamarátov a rodinu. Tí, čo prežili, mu to samozrejme vyčítali a poslali ho do vyhnanstva. Mladého Jozefa sa ujal žobrák Yago, ktorý dlho hľadal chlapca so znamením vyvolávača. Yago chlapcovi povedal, že ho naučí, ako používať vyvolávanie, prstene a jeho dar. Jozef ho poslal preč a povedal si, že už nikdy nebude svoje schopnosti používať. No svojmu osudu sa nevyhol. Teraz musí utiecť, nájsť svojho starého priateľa Yaga, u ktorého zistí, že musí nájsť štyri mocné prstene, vďaka ktorým zastaví cisára Muroda.

Aj keď sa autori z Volition snažili vytvoriť originálny fantasy svet, stále sa mi ukazovala podoba s Pánom Prsteňov. Prstene moci ukované tajne v hore, to znie až moc podobne. V Summonerovi sú síce rozdielne rasy, svet a používanie prsteňov, no nedá mi nerýpnuť si trochu do podobnosti medzi týmito dvoma svetmi. V Tolkienovi bolo ukovaných 20 prsteňov elfami, v Summonerovi máte nájsť v prvej polovici hry štyri a neskôr ďalšie štyri a ukovali ich Khosani – takí ušatejší orcovia. V Tolkienovi je jeden prsteň, ktorý vládne všetkým a v Summonerovi ich neskôr musíte spojiť do jedného mocného prsteňa. Ešte vám je tých podobností málo?

Príbeh nejdem rozoberať do hĺbky, pretože sa v ňom nachádza plno zvratov, za ktoré by sa nehambil ani Game of Thrones. Len rozoberiem herné mechanizmy, čo budete v prvých hodinách robiť a príbeh si zoberieme len z povrchu. A bude to trochu slané.

Začiatok hry je akčne ladený – vyskočí na vás zopár tutoriálových okien ale nič strašné. Nepriateľov bude pár, no aspoň si vyskúšate originálny súbojový systém, ktorý zo  začiatku vôbec nepochopíte – o ňom ale až neskôr. Budete sa učiť orientovať v tabuľkách, inventári a celkovom interface, ktorý je btw krásne prehľadný, jednoduchý a dostačujúci – a kvôli tomu, že je Summoner konzolovka, RPG prvky sú otesané, aby si hru mohli užiť aj menej zdatní RPG hráči. Celá hra je ukecaná a každé NPC, ktoré má nad hlavou výkričníky vám bude chcieť povedať svoj životný príbeh. Rozhovory nie sú nadabované, čo považujem za najväčšie mínus. Z rozhovorov sa aspoň dozviete všetko podstatné a veľakrát aj rady, ako máte ďalej postupovať a kam máte ísť. Hneď v prvej lokácií stretnete mini-bosáka s obojručným kladivom.

Po Masade vás čaká cestovanie po mape. To je v štýle Fallouta – čiže po mape môžete voľne pobehovať a náhodne budete narážať na nepriateľov. Takto sa môžete pekne nafarmiť, ak máte podlevelované postavy, či získať nejaké lepšie vybavenie. Z Masadu prejdete rovno do prvého veľkého mesta Lenelle, v ktorom nájdete tucet vedľajších úloh. V prístave u pašerákov nájdete lepšie vybavenie než na tržnici, tak sa tam stavte. Okrem toho v meste nájdete chrám či palác, v ktorom je Yago, no tam vás nepustia – musíte ísť cez kanále. Okupujú ich obrie monštrá a vzbúrení golemovia. Vyriešite si prvú logickú hádanku s otváraním brán. Na konci kanálov vás čaká prvý poriadny bossfight, v ktorom musíte použiť mozog. Všeobecne v každom dobrom RPG musíte používať mozog.

Po kanáloch sa dostanete do paláca, kde si prvýkrát okúsite stealth prvky a hranie za vedľajšiu postavu – Flece. Vyskúšate si otváranie zámkov, identifikáciu predmetov a počúvanie rozhovorov, ktoré by ste počuť nemali. Následne sa stretnete s Yagom a príbeh začne mať konečne ostrejšie obrysy. Musíte získať štyri prstene vyvolávania – jeden vám dá Yago a vyvoláte si vďaka nemu svojho prvého démona. Ešte musíte nájsť prsteň svetla, ohňa a kameňa. S každým ďalším prsteňom vám pribudne nový démon reprezentujúci daný element.

K Jozefovi sa pridajú, či chcete alebo nie, ďalší traja hrdinovia – zlodejka Flece, ďalej magička a dcéra Yaga Rosalinda, ktorá má ako ničivé kúzla, tak ozdravovacie a nakoniec bojovník Jekhar (Džakár) – barbar a kedysi Jozefov dávny priateľ, až pokým Jozef svojim démonom nezničil Ciran. Posledný voľný slot vám zaberie vyvolaný démon a naraz môžete mať vyvolaného len jedného. Ten vydrží až pokým ho nezabijú alebo ho sami neodvoláte. So summonmi je to tak, že čím dlhšie s nimi bojujete, tým viac sa zlepšujú – závisí to aj od vašej schopnosti summon, ktorá sa dá vylepšovať a čím vyššie číslo budete mať, tým rýchlejšie sa budú démoni učiť a zlepšovať.

Hlavná linka mi prišla prehľadná, veľmi lineárna a dostatočne zaujímavá, aby som ďalej pokračoval. Aj hľadanie prsteňov a odhaľovanie nových démonov ma bavilo, pretože ich nástup na obrazovku je veľmi efektný. Najviac som si obľúbil červeného minotaura. Vedľajšie questy sú nápadité a niekedy sa dajú vyriešiť aj viacerými spôsobmi. Budete hľadať náhrdelníky, predávať predmety iným postavám, či musieť niekoho zabiť. Niekedy musíte sami nájsť pobehovaním a náhodnými stretmi banditov v okolí mesta, inokedy takéto pobehovanie potrebujete pre hlavný quest. Vedľajších úloh sú takmer štyri tucty, niektoré vám nedajú veľa skúseností či zlata, no pri iných získate mocnú zbraň či iný predmet.

Pri súbojoch sa nudiť nebudete. Súbojový systém je pritom hybrid reálneho času a ťahovky. To znamená, že keď na nepriateľa kliknete a necháte AIčko robiť svoju robotu, budete si s nepriateľom vymieňať údery – on jeden a vy jeden. Keď do súboja zasiahnete vlastným pričinením, môžete si svoj ťah „natiahnuť“ včasným kliknutím pravého tlačidla myšky. Tým sa vaše útoky budú spájať do jedného celku a nepriateľ nebude mať priestor na protiútok. Postupom hry sa bude váš hrdina učiť nové typy útokov s bonusom k life steel či mana drain. Tieto útoky si sami môžete nastaviť, aktívnych ich môžete mať až štyri. Nabaľujú sa na seba náhodne a každý nasledujúci vidíte v hornej časti. Toto sa dá robiť s každou zbraňou na blízko, na diaľku nie. Škoda len, že umelá inteligencia vašich parťákov to nepoužíva. Aj tak sa tento mechanizmus dá využívať až moc vo váš prospech a veľakrát je hra vďaka nemu veľmi jednoduchá. Potom sa dá zneužívať backstabbing, ktorý má Flece či ohnivá stena vašej magičky.

Aj keď je pathfinding veľmi dobrý, umelá inteligencia niekedy robí riadne divy a zasekne sa, či neobehne nepriateľa, alebo je príliš pomalá. Najviac ma štvala moja magička, keď som jej ešte nemohol dať luk a mala len palicu – minula sa jej mana, tak hlúpo nabehla k silnému nepriateľovi a rozhodla sa tankovať. Musel som klikať ako blbec a aj tak sa stále vracala k nepriateľom. AIčko si pritom môžete nastaviť na melee, range, či bude len healovať alebo castiť kúzla. Najviac by som ocenil, keby sa dalo vybrať koľko many môže minúť na kúzla, pretože si ju minie celú hneď na začiatku a potom nemá s čím healovať. Trochu hlúpe. Musíte jej potom prepínať jej chovanie, no keď nemá luk a vy ju pošlete niekde čakať, pri troche nepozornosti sa opäť vrhne na nepriateľa. Potom pri ťažkom súboji s bossom sa nemôžete poriadne sústrediť na to podstatné. Aspoň, že sa dá hra zapauzovať.  V súboji môžete využívať aj ďalší element – údery zo strán či zozadu. Nepriateľom budete viac uberať, keď vás nebudú vidieť a s Flece im môžete dávať backstab, čo pripočíta poriadne bonusové damage.

Ďalší problém je s kamerou. Pri súbojoch je pekne vysoko, máte tak prehľad o bojisku, môžete s ňou točiť či si ju približovať. Problém nastáva v interiéroch a je jedno či v nich budete bojovať alebo sa pohybovať. Ak nie ste v súboji, kamera je príliš nízko a aj keď vidíte viac do diaľky, nedá sa viac zdvihnúť, veľakrát nič nevidíte, pretože vám výhľad zablokuje stena a strop. Dungeony sú pritom obrovské, plné nepriateľov, no máte tu mapu, ktorá vám ukáže, kde ste ešte neboli.

Summoner je nedocenené cRPGčko, ktoré sa aj dnes oplatí zahrať. Herná doba je okolo 35 hodín, čo je slušné. Aj tak ho niektorí šialení hráči dokážu prejsť do dvoch hodín.

Naše hodnotenie hry

Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 1 Priemerné skóre: 4]

Hellrampage

Admin stránok RetroGamer.biz, recenzent a pravidelný hráč starých a nových hier na PC a PlayStation. A profesionálny muzikant živiaci sa hudbou...
Hellrampage

Najnovšie články od Hellrampage (zobraziť všetky)

Návštevnosť: 29 (celkovo), 1 (dnes)

Comments 2

  1. Zdravím, předně blahopřeji k jedenácti letům na YouTube. Sice jsem tvůj kanál i web objevil před pár měsíci ,ale pilně sleduji každé tvé nové video. A jak je čas postupně se prokousávám tvou starší tvorbou. Jen se musím omluvit, že má shlédnutí se ti nepromítnou do statistik. Odešel mi můj docela dobrý notebook, kterým jsem mohl přímo sledovat z YouTube. Naštěstí jsem od kamaráda dostal notebook, ale s nim mohu stáhnout videa (1080p) a shlédnout na něm. A jako inv. důchodce si v dohledné době nepořídím něco nového.
    A tato hra Summoner se mi kdysi velmi líbila. To je hodně dávno. Od té doby jsem měl v plánu si znova nainstalovat a zahrát. A také už dohrát. Tenkrát když jsem ji hrál jsem někde něco špatně udělal. Dostal jsem se do nějakého chrámu a měl jsem za úkol si promluvit s nějakým mnichem. A ten na mne nereagoval. Tenkrát jsem ji odložil. Až teď tvá recenze mě přiměla si ji znova nainstalovat.
    No dávno tomu jsem hrál hru Necrodome. No pokud je to v tvém zaměření her, tak by bylo zajímavé na ní udělat recenzi.
    Hodně síly a chutě do další tvorby

    1. Post
      Author

      Ďakujem za komentár. To nevadí, som rád, že sleduješ moju tvorbu aj ďalej :-). Necrodome si poznačím a určite zahrám, vďaka za tip.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *