Silent Hill

Hellrampage adventure, horor, PlayStation, puzzle, TPS Leave a Comment

Radi sa bojíte? Tak pri tejto hre sa budete báť!

V Silent Hill si prejdete peklom. Čaká vás prechádzka mŕtvym mestom plným démonov a potrápite si mozog na zložitých hádankách. Temnou hrateľnosťou vás bude sprevádzať industriálna ambientná hudba geniálneho Akira Yamaoka a v kuse sa budete zmäteno pýtať, že čo sa to do pekla deje?! Ale keď začnú kvíliť sirény, v tom momente budete mať jasno.

V tejto recenzii sa nevyhnem spoilerom, tak vás dopredu upozorňujem, že ich tu bude plno. Ale až v druhej časti recenzie – tieto časti potom označím. Pretože chcem rozobrať do hĺbky príbeh, rôzne zakončenia, postavy, lóre hry, predstavíme si nového démona Incubusa a dostane sa aj na vývoj – dozviete sa, kto to bol Takayoshi Sato a čo má s touto hrou spoločné Stephen King, Dan Simmons či režisér David Lynch. A zodpovieme si večnú otázku či padá v hre popol alebo sneh. Bude to veľmi dlhé video, tak si urobte v pohode kávu alebo čaj a pomaly môžeme začať.

Silent Hill vyšiel 22. Februára 1999, takže pred viac než 21 rokmi.  Vyrobil ho Team Silent, vývojárska divízia Konami – tá neskôr vyrobila aj ďalšie tri pokračovania. Túto sériu samozrejme vydávalo Konami a zaujímavé je, že aj keď je Silent Hill japonskou hrou, v tejto ázijskej krajine vyšla o týždeň a pol neskôr než kdekoľvek inde na svete. Čo sa týka mojich skúseností s touto sériou, tak nemám žiadne, preto moje pocity vôbec neovplyvní nostalgia. Niekoľkokrát som ale videl film Silent Hill z 2006 a ten považujem za jeden z najlepších hororov, aj keď je v ňom plno vecí inak než v hre – asi najväčším rozdielom je, že vo filme padá popol a v hre normálny sneh. Film je inšpirovaný opusteným mestom Centralia v Pennsylvanií, hra naopak Kingovými novelami Carrie a Hmla a Davidom Lynchom.

Každý diel Silent Hill sa dá prejsť za približne 8 hodín a aj prvý diel vám bude podobne trvať dohrať. Hra obsahuje veľa ťažkých hádaniek, pri ktorých sa pri prvom prechode určite zaseknete, takže aj tie naťahujú hernú dobu – neskôr sa k nim dostanem. V blízkej budúcnosti má byť vraj predstavený nový diel Silent Hill, na ktorý sa tešia všetci fanúšikovia. Sú ale naštvaní na Konami, ktoré sa posledných 15 rokov robilo, že táto značka neexistuje.

Silent Hill by sa dal označiť za psychologický survival horor a akčnú adventúru. Intro hry vám v skratke ukáže, aké postavy počas hry stretnete. A ukáže aj zápletku, ktorú trochu rozvediem. Budete hrať za Harryho Masona, ktorý so svojou adoptovanou dcérou Cheryl ide na dovolenku do mestečka Silent Hill. Práve mu umrela manželka Jodie, tak chcú prísť takouto dovolenkou na iné myšlienky. Kvôli problémom s autom prichádzajú do mesta neskoro v noci – Harry uvidí postavu dievčaťa ako ide cez cestu a snaží sa jej vyhnúť, tak strhne volant. Čo sa stane ďalej, to si už nepamätá – zobudí sa v havarovanom aute sám bez dcéry, preto sa ju rozhodne v prázdnom meste, v ktorom sneží, nájsť. A od tohto momentu, dámy a páni, začína peklo.

Vývoj Silent Hill začal v septembri roku 1996. Team Silent malo plánovaný rozpočet 3-5 miliónov dolárov, no v tom čase to bolo menej než mali najlepšie japonské hry. Ako autori prehlásili: chceli vytvoriť nestarnúci masterpiece s podmanivým príbehom – ako to je u literatúry. A smelo môžem prehlásiť, že sa im to podarilo – a teraz nemyslím len prvý diel ale sériu ako celok. Vytvorili unikátny svet, ktorý má kultový status.

Poďme sa vrátiť ale k vývoju. Konami chcelo, aby hra bola úspešná aj v Amerike, takže urobili hru filmovejšiu ako z Hollywoodu. Team Silent bol zložený z vyvržencov Konami, ktorí mali za sebou veľa nepodarených hier a nevedeli spolupracovať s ostatnými tímami. Konami ako ich materská spoločnosť im dala málo slobody a hovorila im stále do roboty, preto chceli odísť – podobne bol na tom napríklad Kojima-san počas vývoja Metal Gear Solid 5, preto aj z Konami odišiel a založil si vlastnú firmu. Konami a ani Team Silent nevedeli, ako majú pristupovať k Silent Hill, čo viedlo k tomu, že Konami o hru prestávalo mať záujem. Síce sa vývojári z Team Silent cítili ako outsideri, no vďaka tomu dostali oveľa viac slobody, začali ignorovať plány Konami a vytvárať si hru podľa seba a pre hráčov.

Hororová zložka tu je znázornená ako „strach z neznáma“, čiže psychologický typ hororu. Chceli, aby pracovala hráčova predstavivosť, aby sa bál z tmy, čo všetko na neho môže vyskočiť. Veď aj počas hrania veľakrát vyskočí a dnes vďaka rozmazanej starej grafike je hra ešte desivejšia. Dizajnér hry Keiichiro Toyama sa nechal inšpirovať okultizmom a filmami Davida Lyncha ako Eraserhead či Twin Peaks. Chceli oživiť svety z Amerických noviel.

Podľa slov Keiichira, na efekty svetla boli veľmi pyšní.  V meste sa budete pohybovať cez nekonečnú hmlu, ktorá znižuje dohľad. Okrem toho, že dotvára atmosféru a hráč je v nej neistý, v rámci programovania to vývojárom uľahčilo robotu. PlayStation bol hardware s obmedzenými možnosťami a vďaka hmle mohol byť obmedzený dohľad vysvetlený príbehom a autori mohli dať na menšiu aktívnu plochu, ktorá je vykreslená, oveľa viac detailov. Ďalší mechanizmus dotvárajúci hororovú atmosféru je rádio. Keď je niekde v okolí nepriateľ a vy sa k nemu začnete približovať, začne rádio šumieť alebo zvoniť oveľa silnejšie. Je to taký váš radar, ktorý vám radí, aby ste sa vyhli danej oblasti. Veľakrát sa jej nevyhnete a budete ju musieť ísť preskúmať ale aspoň budete vedieť, že sa máte pripraviť na súboj. A rádio prestane hučať až keď sa prestane hýbať posledný nepriateľ v oblasti. Takže kým hučí, kopajte, sekajte a strieľajte do všetkého, čo sa pohne – aj na zemi.

Tretia zložka dotvárajúca atmosféru je hudba. Tú zložil Akira Yamaoka, ktorý sa pripojil k tímu až potom, čo ich originálny muzikant odišiel. Inšpiroval sa seriálom Twin Peaks, ktorý skomponoval Angelo Badalamenti, potom skupinou Nine Inch Nails a ich šialenou hudbou, Metallicou a Depeche Mode. V hre je hudba väčšinou ambientná, využívajúca vysokých chromatických opakujúcich sa postupov, ktoré drásajú nervy, rovnako ako vyzváňajúce rádio, keď stretnete nepriateľa. Alebo potom rôzne kvílivé zvuky zvrátenosti. Keď hudbu predstavoval kolegom, tí si mysleli, že to je chyba v hre. V cut-scénach sú použité už harmonické akordy, ktoré vás vrátia do reality, pretože v nich stretnete aj normálnych ľudí a nie monštrá. A potom, keď sa zotmie a realita sa prevráti, začne hrať chladná industriálna hudba plná hrdze. Normálne ju cítite vo vzduchu – a aj počujete, keď kráčate. Keď začnú sirény a príde temnota, tak veľa šťastia.

Takayoshi Sato sa síce nestal tak slávnym ako Kojima-san, no v histórii hier ho musím spomenúť – bol to tvorca modelov postáv a dizajnér cutscén v Silent Hill. Všetky sám vytvoril v prvom diele a vďaka úspechu mohol pokračovať aj v druhom. Pritom kvôli mladému veku začínal ako tvorca fontov čiže písma pre titulky a usporiadaval súbory v počítačoch – vtedy mal 24 rokov. Bol talentovaný tvorca 3D modelov, no rešpekt u starších kolegov si musel doslova vybojovať. Pritom starší vývojári nemali vôbec skúsenosti s 3D. Preto vytvoril krátke štvorsekundové video vo forme dema a zaniesol ho vysoko postaveným členom tímu. Následne sa im vyhrážal, že ak ho nedajú pracovať na 3D, tak sa nepodelí so svojimi vedomosťami s ostatnými. Nakoniec miesto dostal. Chceli mu ale prideliť vedúceho aby ho riadil, no potom by ho v titulkoch označili len ako asistenta, tak sa rozhodol urobiť všetku prácu sám – všetky cut-scény a prácu s 3D. Tri roky kvôli tomu nebol doma, žil a spal celý čas v kancelárii ale vďaka tomu mal v noci prístup k všetkým počítačom, tak mohol v kľude pracovať a renderovať svoje videá. Najnovšie pracoval v Nintendu na hre Luigi’s Mansion 3.

Graficky sa Silent Hill podobá na Resident Evil a Alone in the Dark. Tie ale používali pre-renderované pozadie, zatiaľ čo Silent Hill je hra z tretieho pohľadu využívajúca real-time grafiku. Kamera je oveľa aktívnejšia aj keď veľakrát v interiéroch a užších priestoroch pôsobí ako statická. Prácu s kamerou považujem aj tak za najväčšie mínus. Je strašne nešikovná, nedá sa poriadne ovládať a keď prídete do nejakej miestnosti, nevidíte pred seba. Možno to bol zámer autorov, aby ste nevideli, čo je pred vami, pretože väčšinou sa tam nachádza nejaké monštrum, ktoré vám ide po krku. Ďalšie mínus je v mierení a strieľaní do monštier. Je tu síce autoaim ale nie vždy postava namieri správne na démona. A čím je démon ďalej, tým máte horšiu presnosť. V hre máte zo začiatku pištoľ a môžete nájsť ešte brokovnicu a pušku. Ak nebudete mať náboje, môžete využiť veľa chladných zbraní – ja som najradšej používal obojručné bojové kladivo. Typov monštier nie je veľa – sú tu dva druhy psov, dva druhy lietajúcich príšer, podľa toho, či ste vonku cez deň alebo v noci – v noci sú samozrejme silnejší a vyhnete sa im najlepšie tak, že vypnete baterku – potom ale sami nič neuvidíte. Ovládanie je tankové, podobne ako v Resident Evil. Kým sa otočíte, tak prejde celý deň. A proti rýchlejším nepriateľom ako psom či švábom nemáte šancu zareagovať.

Celé mesto Silent Hill, v ktorom sa hra odohráva je jedným veľkým odkazom na rôznych autorov. Keď si prečítate názvy jednotlivých ulíc, môžete nájsť napríklad Bachman, čo je pseudonym Stephena Kinga. Ďalej nájdete Bradburyho – autora sci-fi poviedok či Simmonsa, rovnako autora sci-fi a hororov a ďalších. Presne sa nevie, do ktorého roku je hra zasadená – sú to osemdesiate až deväťdesiate roky.

Prvýkrát sa hra prezentovala na E3 v roku 1998. Jednalo sa o krátke video, ktoré obsahovalo hlavne cut-scény a niekoľko gameplay záberov z hry. Všetkým sa veľmi páčilo. Po vydaní dostala hra od kritiky v priemere 86%. Recenzentom sa páčila hororová atmosféra a že mali problém Silent Hill hrať sami so zhasnutým svetlom – hovorili o hre ako o takmer dokonalej simulácii nočnej mory. A páčilo sa im použitie vibrácii u DualShocku a hudba, ktoré pridávali na atmosfére. Čo kritizovali, bol priemerný dabing postáv a dlhé pauzy medzi vetami. To mi osobne tiež vadilo. Silent Hill preložila z Japončiny do Angličtiny spoločnosť Latina International – tá už predtým prekladala Final Fantasy VII a Silent Hill mal textu tak 1000x menej, takže nemali problém. Aj tak sa mi preklad zdal divný – nie že nedáva zmysel ale sú použité zvláštne slová, ktoré do viet úplne nesedia. Ale tak prekladať z Japončiny je ťažké, no. Silent Hill sa stalo pre mnoho iných hororových hier inšpiráciou. Celkovo sa predalo viac než 2 milióny kópií.

Poďme sa pozrieť ako sa Silent Hill vlastne hrá. A  tu budú veľké spoilery, tak ak ste ešte nehrali hru, túto pasáž preskočte.

Na začiatku si vyberáte obtiažnosť – čím vyššia, tým sa bude spawnovať viac nepriateľov a budú silnejší. Keďže som hru hral prvýkrát, dal som si strednú. Takisto sa mení farba inventára – na ľahkej to je zelená, na strednej modrá a na ťažkej fialová. Poteší, že inventár je nekonečný, nie ako v Resident Evil, takže pohodlne zbierajte všetko, čo môžete.

Začiatok je divný. Nachádzate sa v obrovskom pustom meste a z jej rozlohy budete zmätený. Hra vás zo začiatku aj tak sama navedie a po prvých minútach už budete počuť sirény a začnú sa na vás sápať monštrá. Podľa začiatočnej scény v uličke je urobená jedna scéna vo filme. Dokonca použili podobné uhly pre kameru. Vo filme a aj v Americkej verzii hry vás napadnú šedé deti s nožmi – tieto monštrá boli v Európskej verzii odstránené, pretože až moc pripomínali deti a boli zmenené na mumblerov – malé monštrá s dlhými pazúrmi. Tie sa objavujú všade a stretnete ich po celú hru. Nie sú moc nebezpečné, skôr otravné – hodia sa vám na nohy, čím vás paralyzujú a ostatní na vás útočia. Odporúčam na nich používať zbraň na blízko alebo ich jednoducho obísť.

Po úvodnom horore sa zobudíte v typickej americkej reštike, kde väčšina ľudí raňajkuje a privíta vás sympatická policajtka Cybil Bennett. Prišla zo susedného mesta a moc vám toho neprezradí, skôr sa bude vypytovať. Dá vám zbraň – cudziemu človeku, ktorého vôbec nepozná, však prečo nie – a povie vám, že mesto je nebezpečné, takže niečo určite vie ale nechce to povedať. Hru si môžete ukladať vždy, keď nájdete zápisník. Odporúčam hľadať zo začiatku mapu lokácie, pretože bez nej budete v hre stratený. Automaticky ju nemáte a vždy pri príchode do novej oblasti ju musíte nájsť. Na mape je super to, že sa do nej automaticky dopisujú informácie. V tejto počiatočnej jedálni si zabijete prvého okrídleného nepriateľa – ten je dosť agílny a pripomenul mi okrídlené potvory z filmu Mist, ktoré útočili na supermarket. V skutočnosti bol inšpirovaný prehistorickým vtákom zo Strateného sveta. Po zlikvidovaní monštra zoberte užitočný rádio-radar a bežte preskúmať mesto.

Na mape sa objaví značka, kde ste naposledy videli vašu dcéru Cheryl, tak tam choďte. Inak môžete voľne preskumávať zvyšok mesta, hra vás vôbec neobmedzuje, len pozor na okrídlené a psie monštrá, ktoré vás budú po celom meste napadať. V uličke nájdete poznámku, že Cheryl išla do základnej školy. Tam sa dostať bude zložité – cesta je rozpadnutá zo všetkých strán, preto budete musieť hľadať okľuku – to znamená ďalší prieskum mesta a hľadanie kľúčov – toto hľadanie môže niekoho odradiť. Jedna poznámka pri priepasti vám poradí, že by ste sa do školy mohli dostať cez dom so psou búdou.

Ku škole sa dostanete cez noc – je to jedna z najdôležitejších oblastí v hre. Je veľmi rozsiahla, má dve poschodia a môžete sa dostať na strechu alebo do podzemia s generátorom. Orientovať sa budete pomocou mapy a hádaniek na recepcii, ktoré vám nepriamo povedia, kam máte ísť a v akom čase. Vyriešite si tu náročný puzzle s klavírom, pri ktorom som sa na dlho zasekol a krvavá nápoveda vám poradí, že musíte stláčať len klávesy, pri ktorých tón nezaznie. Najdôležitejšie na tejto hre je správne čítanie rád, ktoré vám hra dáva. Inak po škole môžete nájsť plno odkazov na filmy či novely, len keby sa dali prečítať ich a boli v lepšej kvalite. Celá škola bola pritom inšpirovaná filmom Policajt zo škôlky, kde hral hlavnú úlohu Arnold Schwarzenegger – reálnu školu môžete nájsť v meste Astoria v štáte Oregon.

Ak vám prišla škola desivá v jej normálnej podobe, počkajte si na jej alternatívnu verziu, do ktorej sa dostanete po prechode cez vežu s hodinami. Objaví sa oveľa viac monštier, začne hrať hrdzavá hudba a kompletne sa premení prostredie. Nájdete tu silnú brokovnicu a musíte sa dostať pomocou kľúčov do podzemia, kde vás čaká celkom jednoduchý boss v podobe jaštera. Použite na neho taktiku, ktorú ste si prečítali v rozprávkovej knihe.

Po tomto strete začnú vyzváňať zvony v kostole, tak tam zamierte. Stretnete veľmi dôležitú postavu Dahliu Gillespie. Vyzerá ako taká stará bosorka, no dá vám Flauros, akýsi pyramídový objekt. Prvá zmienka o tomto predmete sa objavila v grimoári Johanna Weyera Hierarchia démonov zo šestnásteho storočia. Flauros je tam napísaný ako jeden zo 69 démonov – vypadá ako humanoídny leopard. Takže máte v kapse svojho osobného démona, ktorý na zavolanie zničí iného démona alebo čarodejníka. Super.

Po kostole pôjdete cez most do druhej časti mesta. Tam stretnete nových opičích nepriateľov, ktorý vás zvalia na zem a začnú vás žrať. Nemajte s nimi žiadne zľutovanie. Nie je tu moc budov, do ktorých by sa dalo ísť – jedine policajná stanica, v ktorej nájdete zopár nábojov. Zamierte teda do nemocnice, pretože to je vaše jediné vodítko, kde môže byť Cheryl.

V nemocnici stretnete ďalšiu dôležitú postavu – tajomného doktora Michaela Kaufmanna, ktorý v nemocnici pracuje. Tiež vám toho moc nepovie a odíde. Ak nevyriešite jeho vedľajšiu misiu a nezachránite ho, na konci hry vám nepríde pomôcť a hra skončí zle. O konci hry až na záver. Doktorove meno je kombináciou Lloyda Kaufmana a Michaela Herza, dvoch producentov štúdia Troma, ktoré vyrábalo Bčkové filmy ako Toxic Avenger.

Nemocnica je druhá hlavná oblasť. Stretnete sestričky a doktorov, ktorých ovláda akýsi obrí parazit na chrbte. Budú sa vás snažiť zraniť nožom a keď ich na vás zaútočí viac, jedna vás chytí a druhá do vás bude bodať. Sympaťáčky! Používal som na nich zo začiatku strelné zbrane, no neskôr opäť kladivo, aby som šetril náboje. Inak tu budete hľadať kľúče a pomaly si tak otvárať nové časti v úrovni. Na konci stretnete jedinú normálnu sestričku Lisu, ktorá vás nebude chcieť zabiť. Či hej?

Potom budete chodiť hore dole po meste a zabojujete si proti dvom bossom – pieskovému prerastenému červovi a akémusi motýľovi. Do oboch stačí len strieľať. A nasledujú naše obľúbené kanále. Tam vás budú žrať veľké šváby, ktorých zabijete na dve rany z pištole alebo im dáte ranu a druhú dá vaša bota. A potom tu sú zelené monštrá dávajúce slušný damage. Ešteže tam moc času nestrávite – necelú pol hodinku. Inak by ma z tých kanálov drblo. V novej tretej a finálnej oblasti si nezabudnite zobrať na začiatku mapu. Dostať sa v tejto oblasti niekde je pekelne ťažké, pretože vás stále budú napadať monštrá.

Ďalej príde zábavný park – ten zábavný moc nebol – pretože nič nevidíte, len utekáte pred príšerami a na konci vašu kamošku policajtku posadne parazit. Tú môžete zabiť alebo ju zachrániť a má to dopad na samotný koniec hry. Zachrániť ju môžete červenou ampulkou, ktorú ste mohli zobrať z nemocnice po prvom rozhovore s Kauffmanom. Ja som ju pri prvom prechode zabil, pretože som ampulku nezobral. A bola riadne tuhá.

Potom sa vrátite opäť do nemocnice, kde budete musieť vyriešiť tri ťažké hádanky. Prvá je o menách a správnom poradí, druhá o horoskope ale s ním nemá vôbec nič spoločné a tretia o obraze a svetle. Dlho mi trvalo, než som prišiel na to, čo tam mám dopekla robiť. Stačí dobre prečítať rady, potom si to nechať prejsť chvíľu v hlave, dať si kávu, ísť sa vyvenčiť a prídete na to. Alebo si pozrieť youtube, aj tak sa dá.

Pred finálnym súbojom zistíte vo flashbackoch, že vo všetkom mala prsty Dahlia. Ale ak chceme pochopiť jej úmysly, musíme rozobrať udalosti pred hrou a zistiť, čo sa s týmto mestom vlastne stalo.

Oblasť Silent Hill sa nachádza v Novom Anglicku a bola v 17. Storočí považovaná za pokojné a posvätné miesto obývané pôvodnými domorodcami – títo indiáni boli príchodom Európanov zabití a zmasakrovaní a kolonizátori si uzurpovali Ameriku, ako to poznáme z dejín. V 18. Storočí, takmer rok po kolonizácii krajom prešla epidémia, pri ktorej zomrela väčšina ľudí a táto oblasť bola opustená. V 19. Storočí sa začali sťahovať a zakladať obydlia noví ľudia, hlavne tí, ktorí verili, že je ich osudom kolonizovanie aj severu Ameriky. Verili, že je správne zabiť pôvodných obyvateľov, aby pretvorili Starý svet a novou zemou mohli vytvoriť Nové nebo. Jednoducho náboženskí fanatici. Tak začali stavať mesto Silent Hill – postavili väzenie a nemocnicu Brookhaven (táto nemocnica sa ukázala až v druhom diele a vo filme) a v tom momente prišla druhá epidémia. Tá nemocnicu veľmi vyťažila. Okolo roku 1890 začali zo Silent Hill miznúť ľudia.

V 20. Storočí sa začínajú v Silent Hill a okolí diať divné veci. Ako sa vraví: „Každé mesto má svoje tajomstvá, no niektoré ho majú temnejšie než iné.“ Dahlia je leaderka a kňažka kultu The Order, ktorý uctieva vlastného boha, takzvaného tvorcu raja Samaela. Títo fanatici veria, že ich boh uvoľní od bolesti a utrpenia a vráti ich do pravého raja. A že jej dcéra Alessa bude matkou boha Samaela, ktorý príde na svet. A Order ho chce ovládnuť a získať jeho silu. Démon Samael bude finálnym bossom hry – ale bojovať s jeho pravou formou budete len vtedy, ak splníte vedľajší quest Kaufmanna a nájdete v jeho motorke červenú tekutinu. Každopádne, tento kult predával obyvateľom a turistom PTV – drogu vyrobenú z rastliny biela claudia. Tá spôsobuje halucinácie a bola používaná pôvodnými Američanmi – indiánmi pri ich obradoch. Rastie pri jazere a riekach a je preto ľahko dostupná. Členom kultu pomáha komunikovať s duchmi. Droga PTV je pritom takým interným vtipom vývojárov, pretože odkazuje na kapelu Psychic TV. Červená tekutina, ktorou môžete vyliečiť Cybil od parazita sa vyrába tiež z tejto bielej rastliny a aj na konci hry ampulku s touto tekutinou hodí Kaufmann na Alessu, aby z nej dostal preč démona. (Alessa je dcéra Dhalie, o nej ďalej).

Kaufmann je mimo iné drogový dealer (a sranda je, že v nemčine jeho meno znamená obchodník alebo dealer). Bol v úzkom styku s kultom a aj on predával túto drogu, takže je zodpovedný za to, čo sa deje v meste. A keďže bol riaditeľom nemocnice, mohol drogu vyrábať a dostať medzi ľudí. Lisa tiež nebola neviniatko ako sa predstavuje v hre. Bola Kaufmannova podriadená, robila sestričku a tiež dostala drogu medzi ľudí. K tomu držala zavretú Alessu proti jej vôli pod nemocnicou. Lisu držal v šachu Kaufmann, ktorý sa jej vyhrážal, že jej nedá drogu, keďže bola drogovo závislá, preto ho musela poslúchať. A vďaka tomu, že užívala PTV, nenakazila sa parazitom ako ostatné sestričky. Neskôr v hre sa nakazí, pretože dlhšie nebude mať dávku. A jej prerod je veľmi emotívny.

Boh, ktorého kult uctieva, je známy pod celým menom Incubus a podobá sa na Baphometa, kozieho démona, ktorého sme tu mali pri adventúre Broken Sword. Inak to je vraj mužská verzia sukuby a ženy zvádza v snoch, aby ich potom využil. V židovskej mytológii je Samael archanjelom smrti. Jeho útokmi sú silné červené blesky.

Druhý svet, v ktorom sa budete veľký čas nachádzať nie je oficiálne definovaný, že čo vlastne je. Je to paralelný svet či dimenzia. Leží na hranici, kde sa stretáva realita s nerealitou. Druhý svet nie je realita, no je reálny ale nachádza sa mimo reality. Tento druhý svet je vnímaný ako choroba, ktorá postupne infikuje realitu, až ju úplne pohltí a vnikne Peklo na Zemi. Druhý svet je vytváraný mysľami iných ľudí, väčšinou psychicky chorých, ktorí sa nachádzajú v limbu. V tomto svete sa im zhmotňuje ich najväčší strach. Preto sa v každom diele Silent Hill je druhý svet iný – v závislosti od hlavného hrdinu, za ktorého hráte.

Teraz poďme k najpodstatnejšej časti tohto videa a celého lóru Silent Hill. Alessa je dcéra Dhalie. Bola upálená a obetovaná, aby bola katalyzátorom pre zrodenie boha kultu Incubusa – aspoň tak znie oficiálna časť. No bolo to trochu inak. Mala veľmi temné detstvo – bola jediná dcéra Dhalie a tá ju od mladého veku nútila, aby sa zapojila do kultu. Alessa bola mladá a naivná a uverila, že sa svet musí očistiť, aby vznikol raj na zemi bez nenávisti, vojen a chorôb, hladu či staroby. Vytvorili sa u nej v mladom veku superschopnosti a stala sa spiritualistickým médiom. Žiaci v škole ju preto volali bosorka a začali ju šikanovať (môžete vidieť škrabance na lavici na základnej škole). Jedinou priateľkou v tomto temnom svete jej bola Claudia Wolf, ktorá bola tiež nútená vstúpiť do kultu svojim otcom Leonardom. Dahlia si najskôr myslela, že jej dcéra bude pokračovať v jej stopách ako médium, no potom ju napadlo, že by bolo lepšie, keby sa stala nádobou pre boha, aby ho mohli vyvolať do tejto reality. Preto Dahlia chcela spáliť svoju dcéru vo svojom dome. To sa jej ale nepodarilo, pretože Alessu zachránil Travis. Toto sa stane v hrách Silent Hill, ktoré predchádzajú príbeh prvého dielu a Travisa bude hráč ovládať. Takže aby som to skrátil: Cheryl, adoptovaná dcéra Harryho Masona je reinkarnáciou Alessy. A preto mala schopnosti a polovicu jej sily. Do Silent Hill Alessa, ktorú mučila jej matka Dahlia a nútila ju, aby priviedla Cheryl. A preto ju na konci nenájdete, pretože to bola vlastne druhá polovička Alessy. A keď dostanete dobrý koniec, Harry získa dieťa, ktoré je v podstate ďalšou reinkarnáciou. A kruh sa opakuje.

Teraz si poďme rozobrať konce hry. Hráči stále debatujú, či je pre príbeh vhodný dobrý alebo zlý koniec. Ja som samozrejme mal ten najhorší možný a divné je, že jeden vedľajší quest ovplyvní celú hru – pritom Kaufmann je záporná postava podobne ako Dahlia. Ak splníte Kaufmannov quest, dostanete dobrý koniec – zabojujete si proti Samaelovi a potom dostanete dieťa ako reinkarnáciu. Ak zachránite policajtku Cybil, tá prežije a bude dieťa vychovávať s vami. Zaujímavé je, že boss sa dá zabiť bez jediného výstrelu – stačí, ak si v miestnosti predtým vystrieľate všetky náboje a potom počkáte pár minút. Zlý koniec nastane, keď nesplníte Kaufmannov side-quest. Démon sa nevyvolá a vy budete bojovať proti inkubátoru – nezískate žiadne dieťa, len Cheryl vám s posledných síl poďakuje a tým sa končí hra. V poslednej cut-scéne môžete vidieť Harryho, ako autonehodu na začiatku neprežil, takže všetko, čo v hre zažil, bol v podstate sen a výplod jeho umierajúcej mysle. Pritom na začiatku hry sa zamýšľa, či sa mu to vlastne celé nesníva. Tajný piaty koniec je takým vtipom – keď päť krát použijete vyvolávací kameň na vrchu majáka, príde UFO. A nie jeden lietajúci tanier ale celá madafakerská rasa. Harry sa hlúpo spýta, či nevideli jeho dcéru, na to ho mimozemšťania strelia a zoberú na svoju loď. Geniálne je, že pri každom konci je hudba iná. Najviac sa mi páčila Tears Of… ale ja som pre zlý koniec dostal španielský song.

Všetci si pamätáme na P.T., horor, v ktorom ste sa nachádzali v jednom dome a stále ste chodili v jednom kruhu. Tento teaser vytvoril Kojima-san v roku 2014 v spolupráci s režisérom del Torom a mala to byť nová hra zo sveta Silent Hill. Nikdy ale nevyšla, pretože im to Konami zatrhlo. Ale to nevadí, pretože aj toto krátke demo sa stalo inšpiráciou pre mnohé ďalšie hry – napríklad Layers of Fear či Visage či dokonca siedmy Resident Evil. Doslova zmenilo hororový žáner v hrách. Kojima-san sám povedal, že by v budúcnosti chcel urobiť poriadny horor. Aj keď nebude zo sveta Silent Hill, určite sa máme na čo tešiť.

Ja osobne sa teším na remake Silent Hill, ktorý by mal byť oznámený v blízkej budúcnosti. No len sa bojím, aby nám Konami neskazilo ďalšiu sériu, podobne ako dodrbalo Metal Gear Solid.

Hellrampage
Najnovšie články od Hellrampage (zobraziť všetky)
Návštevnosť: 16 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *