Anno 1602 – hľadanie nového sveta

Zápisky z lodného denníka #25

Sme na mori už dva mesiace. Stále zúfalo hľadáme aspoň nejaký kúsok pevnej zeme, na ktorom by sme sa mohli vylodiť a nabrať zásoby, ktoré nám pomaly, ale isto, ubúdajú. Už som takmer prestal veriť. Na Nádeji slúžim už tretí rok. Skoro tri roky sme sa len obchodne plavili medzi Anglickom a Francúzskom a nič nové sa nedialo. Párkrát nás prepadli piráti, no tých sme s našou skúsenou posádkou rozprášili a obohatili sa o pár otrokov. Pri svojej posteli som si začal robiť nožom zárezy, koľkože mám na svedomí smrtí. Bolo ich dosť… a ešte aj bude.

Zápisky z lodného denníka #31

Prešiel ďalší mesiac a my sme sa stretli Španielov, Talianov a Francúzov. Zvláštne, aký je svet malý – alebo skôr oceán. Dozvedeli sme sa od nich, že takisto priahnu po Novom svete ako my, a tak sme si  s nimi vymenili informácie o plavbe. Vraj sme sa nestretli náhodou. Ide o konšpiráciu štyroch veľmocí, ktoré sa dohodli na súperení o väčšiu moc – kto skôr nájde a obsadí lepšiu a na nerastné suroviny bohatšiu zem, rozvinie v nej kulturú a blahobyt obyvateľov, ten sa stane vládcom Nového sveta. Do tohoto tajného paktu boli zapletený Filip II. za Španielsku monarchiu, Rudolf II. za Svätú ríšu rímsku, Jindřich IV. za Francúzske kráľovstvo a samozrejme naša anglická kráľovna Alžbeta I. Keďže nitky bábok siahajú vysoko nad naše hlavy, kapitán Nádeje musí pokračovať v plnení už aj so svojej vlastnej vôle, tentoraz posilnený istým vlastenectvom, keďže chce, aby Anglicko tento súboj gigantov vyhralo. Pustili sme sa s novou chuťou do hľadania vytúženej zeme.

Zápisky z lodného denníka #38

Dnes ráno sme ju zahliadli. Naša galeona vážiaca viac než tisíc ton sebavedomo rozrážala vlny, rovnako ako nabrúsený meč prechádza mäsom a blížila sa k vytúženému cielu svojej dlhej púte. Námorník na sťažni dal signál kapitánovi, nech sa otočí na sever a pozerá sa smerom, ktorým ide Nádej. Kapitán žmúril do rannej hlmy, ktorá pomaly opadala a za ňou sa začínali tvoriť nejasné obrysy. Každý jeden člen posádky na lodi zatajil dych a pozeral sa tam, kam sa díval kapitán. Ten si dal dole klobúk a úplne ticho povedal: „Našli sme ju“. To čo sa dialo potom, sa dá len ťažko na týchto stranách opísať. Eufória radosti prekypovala v každom človeku, bez rozdielu na to, či bol otrokom, kapitánom, poručíkom alebo obyčajným námorníkom. Ľudia sa objímali a boli šťastný. No neboli sme na dlho…

Zápisky z lodného denníka #41

Radosť naozaj netrvala dlho. Zistili sme, že sa jedná o veľmi malý ostrov, na ktorom by sa nedalo pestovať ani obylie a ani víno. Náš prieskumný tým nenašiel v horách žiadne vzácne suroviny, čo by sa dali vyťažiť, a tak sme sa po krátkom oddychu – kto chcel, mohol na pevnej zemi stráviť nejaký čas – vydali na ďalšiu plavbu. Morálka v lodi klesla…

Zápisky z lodného denníka #46

Našli sme ďalší ostrov. Vypadá byť pomerne väčší než ten predtým, a tak sme si povedali, že prežijeme jednu noc na ostrove. Kapitán poveril takmer polovicu mužov, aby zostali v lodi a druhá polovica prespí jednu noc na pevnej zemi – zostal som samozrejme na lodi, ako inak…

Zápisky z lodného denníka #47

V noci našu posádku na ostrove napadli miestni domorodci. Boli to jatka. Z rozprávania tých, ktorí prežili, som sa dopočul, že to bol ich najhoršia noc, akú kedy prežili. Bol tam totálny chaos. Niektorí nevedeli čo sa robí, a tak len nečinne a prekvapene čakali na svoju smrť, ďalší v úprku zmizli v hlbokom lese a tí, čo mali dostatok rozumu, sa nalodili na lode a rýchlo vyrazili k zakotvenej Nádeji. Brr, ešteže ma kapitán nepridelil k druhej skupine… a mimochodom, kde je kapitán?

Zápisky z lodného denníka #48

Kapitán prežil, no je na tom zle. Starajú sa o neho doktori. Stratil veľa krvi a dostal ranu oštepom vraj do hlavy. Vedenie prevzal jeho zástupca. Smerujeme na nový kurz. Morálka je biedna. Nechce sa mi už ani viesť tento denník…

Zápisky z lodného denníka #54

Samé more. Slaná voda. Púšť v kvapalnom stave. Slnko páliace ako čert. Bezvetrie a nízka rýchlosť lode. Umierajúci a páchnuci otroci. Nedostatok jedla. Hlad a smäd. Bože, pomôž nám.

Zápisky z lodného denníka #72

Kapitán sa z toho dostal. Ležal na lôžku dobrý mesiac. Striedala sa mu horúčka s nevolnosťou, no nakoniec sa podarilo aj zastaviť krvácanie. Dnes, v čase mojej služby, som videl ostrov. Nadšene som volal na všetkých, no všetci sa na mňa pozerali ako na blázna. Nakoniec ma poslali späť do kajuty a povedali mi, nech si oddýchnem. Z pôvodného počtu ľudí na palube nás ostala už len štvrtina…

Zápisky z lodného denníka #81

Spal som naozaj dlho. Tak dlho, že naša posádka našla ďalší ostrov a začala na nej stavať prvé skladisko, kde by sme mohli odložiť z lode všetky zásoby. Z počutia som zaregistroval, že sme ju konečne našli. Je dostatočne veľký na neskorší rozvoj poľnohospodárstva a stavbu civilných domov. Na ostrove sa taktiež nachádza veľký počet železnej rudy, vďaka ktorej budeme môcť neskôr vyrábať nástroje potrebné pre stavbu ďalších väčších stavieb. Tak toto je náš nový domov…

Zápisky z lodného pracovného denníka #1

Začínam písať nový denník, keďže tu asi ostaneme dosť dlho. Bože, dnes som videl nádherné zelené lúky, lesy hlboké a šíre ako samotný oceán a tie hory! Vypínajú sa nad nami, úbohými ľuďmi, ako dávno zabudnutí Bohovia z inej planéty. Toľko priestoru na objavovanie. Toľké bohatstvo, ktoré máme. Už teraz si predstavujem, aké to tu asi bude za pár rokov…

Zápisky z pracovného denníka #4

Už sme postavili prvú malú tržnicu, kde budeme prevážať všetky naše suroviny, ktoré sa nám podaria z ostrova získať. Drevorubači sa usídlili hlbšie do lesa, kde im otroci vystavali jednoduchú cestu, aby sa mohli získané drevá prevážať na drevených vozíkoch späť na tržnicu. Začali sme stavať prvé obytné domy okolo tržnice, aby sme nemuseli nocovať v chladných stanoch, keďže sa pomaly ochladzuje. Síce sú jednoduchšie, ale svoj účel plnia výborne. Ja sám pracujem ako architekt mesta a pomáham starostovi – predtým kapitánovi lode – so samotným plánovaním mesta, kde by čo malo byť. Je to výborná robota…

Zápisky z pracovného denníka #7

Keďže veľa ľudí si chce uctiť Boha, ktorý im pomohol nájsť túto požehnanú zem, začali práce na malom kostole, kde sa budú chodievať modliť všetci veriaci. Pre nové oblečenie sme začali chovať na neďalekých pastvinách ovce – z ich získanej vlny môžu vyučené tkáčky vyrobiť kvalitné oblečenie. Taktiež niekoľko ľudí išlo dobrovolne pracovať v kameňolome na výrobu tehiel, aby mohli obyvatelia vylepšiť svoje drevené domčeky…

Zápisky z pracovného denníka #12

Mestečko sa nám pomaly rozrastá. S rozrastaním mesta sme museli zamestnať viac rybárov a chovateľov kráv, aby sme nakŕmili obyvateľov. Na juhu ostrova sme postavili vinice, ktoré budú dodávať obyvateľom víno v jeho čistej podobe. Začali sme obchodovať so Španielmi, ktorí sa usídlili viac na juh. Za náš tabak a víno nám dávajú kakao a korenie. Takisto sme vyslali pár lodí, aby našli zostávajúcich Francúzov a Talianov a poslali im obchodnú dohodu.

Zápisky z pracovného denníka #23

Mám jednu dobrú a jednu zlú správu. Náš starosta zomrel. To je tá zlá správa. Dobrá správa je, že som bol menovaný na nového starostu. Neviem, čo ešte k tomu dodať… nemám slov.

Zápisky z pracovného mestského denníka #1

Znovu som započal nový denník, keďže moja funkcia je teraz starosta. Výborné správy! Vyhĺbili sme tunel v neďalekej hore a našli železnú rudu! Okamžite som prikázal postaviť baňu a začať ťažbu tejto vzácnej rudy. Práca v bani je ale náročná a dosť riskantná, preto som zvýšil plat pre ľudí, ktorí tam budú pracovať. Taktiež sme začali so stavbou školy pre našich najmenších a domu verejného doktora, keďže sa nám tu hromadia rôzne choroby. K viniciam sa usídlili farmári s obilím, vďaka ktorému bude dostatok múky a pečiva. Veľa ľudí si začalo na vlastnú päsť vylepšovať domy, keďže som oficiálne vyhlásil, že si môžu brať so spoločných zásob na tržnici svoje minimálne množstvo na vylepšenie.

Zápisky z mestského denníka #6

Ľudia si vyžadujú kostol a verejné kúpele. Počet obyvateľov vzrástol na vyše 500. Nemôžem povedať, že by sa nám nedarilo, ale… Španieli nám doniesli zlé správy. Podľa ich informácii Taliani a Francúzi začali zbrojiť. Majú prístup k oveľa väčšiemu množstvu železa než my. Musíme sa začať zabezpečovať pre prípad invázie. Zamezil som výrobu nástrojov a započal výrobu zbraní – mečov, muškiet a kanónov. Taktiež som zvýšil ťažbu kameňa a navrhol plán obranných hradieb okolo mesta.

Zápisky z mestského denníka #13

Pomaly nám začína dochádzať žila železnej rudy v baniach. Budeme musieť nájsť nový ostrov, kde ťažbu znova začneme. Už som poslal lode na prieskum.

Zápisky z mestského denníka #25

Obsadili sme ďalší ostrov, kde okrem ťažby železnej rudy pestujeme aj bavlnu, kakao a korenie, takže už nebudeme musieť byť závislí od Španielov. Okamžite idem s nimi zrušiť obchod, snáď to nebudú brať v zlom…

Zápisky z mestského denníka #54

Konečne sme dobili talianske a francúzske brehy. Bola to ťažká a krvavá bitka, ktorá si vyžiadala stovky nevinných. Naši vojaci sa za hlasného burácania a oslavovania nášho ľudu pomaly vracajú späť na ostrov. Nevyzerajú práve šťastne. Strhané a smutné tváre hovoria skôr o opaku…

Zápisky z mestského denníka #55

Španieli nám práve vyhlásili vojnu…

Zápisky z mestského denníka #63

Toto je môj posledný zápis do denníka. Dnes ráno som zahliadol v diaľke tucet španielských galeón, ktoré majú jediný ciel cesty – náš ostrov. Zostávam na ostrove a budem bojovať za svoj nový domov a ľud, vďaka ktorému sme vybudovali náš nový svet. Už cítim chvenie zeme – bojové lode započali streľbu na naše hradby. Je čas pripraviť sa – beriem do ruky mušketu, za opasok som si priviazal meč, na hlavu nasadil klobúk. Vychádzam v ústrety lepších dní. Je čas ubrániť náš domov!