Medal of Honor

Medal of Honor… je treba písať viac…?

Vojny sú v reálnom živote nezmyselné. Ľudia by si mohli zobrať už konečne ponaučenie z prvej a druhej svetovej vojny a začať riešiť konflikty medzi sebou inak než násilím, a masovým zabíjaním mladých ľudí. Žiaľbohu, nedeje sa tak. Vo svete sa stále bojuje, pretože ľudia to majú v sebe. Majú v sebe potrebu po násilí, potrebu ubližovať a mať moc. Mať navrch a moc ovládať. Potom sú tu vojny virtuálne, urobené podľa reálnych udalostí. Niektoré idú po realistickom vyobrazení a snažia sa ukázať hráčovi vojnu ako naozaj vypadala a aká bola strašná. Iné sú skôr hrdinské, naivné a filmové, ktoré majú epickým spôsobom ukázať na to, že byť vojakom a zabíjať môže byť zábava. No a potom tu je Medal of Honor.

Z podnadpisu by vám malo byť jasné, že Medal of Honor (MoH) netreba ani opisovať. Je to známa hra, ktorá si vyslúžila titul “legendárna”. No sú tu určite takí ľudia, ktorí hru nehrali, pretože nemali PlayStation a hrali až Medal of Honor: Allied Assault na PC. A to bol aj môj prípad. Tento prvý diel som nehral a vôbec som nevedel, že existuje. Mal som nejaké tušenie, že na PSko nejaký Medal vyšiel, no tým moje vedomosti o hre končili. A bola veľká škoda, že som hru nehral v roku vydania, pretože som bol v tom čase (hrdým!) majiteľom konzole. Druhý diel vyšiel o rok neskôr takisto na PlayStation s podtitulom Underground. Až v roku 2002 vyšiel populárny Allied Assault a v roku 2004 pokračovanie Pacific Assault. O novších dieloch ani nejdem písať, pretože by som sa len nasral.

Vývoj MoH začal 11 novembra roku 1997. Štúdio DreamWorks sa stretlo so Stevnom Spielbergom – mali víziu vytvoriť FPS z druhej svetovej vojny. Inšpirácia na námet vznikla tým, že Spielbergov syn Max hral bondovku GoldenEye z roku 1997 na Nintendo 64 a Spielberg miloval druhú svetovú vojnu. Skĺbením týchto dvoch vesmírov vznikol Medal of Honor. Spielberg spolupracoval na hre s Dale Dye, čo bol vojenský poradca a veterán z Vietnamu – už s ním v minulosti pracoval na filme Zachráňte vojaka Ryana (ďalšie filmy: Čeľuste, E.T., Jurský park, Indiana Jones, Schindlerov zoznam).

V hre sa ocitneme v koži poručíka Jamesa Stevena “Jimmyho” Pattersona, pilota vojenského transportného lietadla C-47, ktorý bol najatý agentúrou OSS. Medal of Honor sa odohráva blízko konca vojny (1944-1945). Prvá misia sa bude odohrávať vo francúzskej dedine, kde musíte nájsť a zachrániť amerického pilota. V ďalšej misii musíte zničiť masívne koľajnicové delo Gretu, pozriete sa aj do ponorky alebo ako tajný agent v utajení zistíte tajomstvá pevnosti Schmerzen (túto pevnosť hráč navštívi v Allied Assault a následne ju zničí). Misie sú veľmi variabilné, čo do úloh, tak do prostredia. Budete sa pohybovať po lese, meste, stokách, nemeckej pevnosti, ponorke, zimnej zasneženej krajine alebo zákopoch. Je toho naozaj dosť – celý môj postup hrou si môžete pozrieť vo videu nižšie.

Soundtrack je neskutočne epický (skúste si počas čítania týchto odstavcov pustiť úvodný song pod recenziou). Michael Giacchino, skladateľ filmovej hudby, urobil veľký kus roboty. Vďaka jeho hudbe sa z hry stáva nie obyčajná strieľačka, v ktorej si pozabíjate po nedeľnom obede zopár náckov. Stáva sa z nej veľkolepé dobrodružstvo s filmovou atmosférou. Hráč sa v tom momente cíti priamo v hre, cíti sa ako vojnový hrdina, ktorý bojuje za svoju vlasť, bojuje za budúcnosť svojich krajanov. Za sprievodu Giacchiniho hudby som sa cítil ako Poe Dameron v scéne, kedy letí v X-Wingu a kosí jeden TIE fighter za druhým a v pozadí hrá skladba March of the Resistance (YEAH! THAT’S ONE HELL OF A PILOT!!!). Giacchiniho hudba mi strašne pripomína Williamsovu zo Star Wars. A preto som si ju tak zamiloval.

Okrem toho je v hre veľa ambientných zvukov. Ak ste vonku, počujete prelety lietadiel, štekot psov, streľbu protileteckých kanónov; v nemeckých bunkroch, keď budete prezlečený ako špión, môžete počuť rozhlas v nemčine; v kanáloch, kde vás hľadá nemecká hliadka, počuť pískanie píšťalky a štekanie nemeckých vlčiakov… toto všetko spoločne s hudbou a hrateľnosťou hre dodáva nepredstaviteľne moc na uveriteľnosti (imerzie). Preto vás hra od prvých momentov vtiahne a nepustí. Všetky tieto aspekty vytvárajú v hre správnu atmosféru, ktorej dopomáha aj vek hry. Tým, že je hra stará, jej pridáva kúzlo. Niektoré staré hry toto kúzlo nemajú a vám je z grafiky zle, no toto nie je prípad MoH.

Animácie a umelá inteligencia by si zaslúžili oscara. Nepriatelia sa vedia kryť, ak sú pod paľbou, tak zaľahnú a pretočia sa, vedia využívať terén a prekážky – ak im zničíte bedňu, za ktorou sa schovávajú, okamžite si nájdu iný úkryt, odkiaľ vás odstreľujú. Keď medzi nich hodíte granát, tak si nemyslite, že ste vyhrali. Dokážu ho buď zobrať a odhodiť späť k vám alebo odkopnúť preč či priľahnúť. Tretie písané sa mi ešte v žiadnej hre nestalo – aby nepriateľ priľahol granát a zachránil tak svojich spojencov pred smrťou. Niekedy môžu nastať komické situácie, kedy vojak odkopne granát nesprávnym smerom a ten sa odrazí od steny späť k nemu alebo k jeho kamarátom. Bolo osviežujúce skúšať umelú inteligenciu, čo dokáže, pretože v dnešných hrách si pripadám, akoby si vývojári vývoj hry uľahčovali a takéto kúsky vidíme skôr výnimočne alebo vôbec.

Pri streľbe som sa cítil dostatočne spokojný. Pocit zo zbraní bol dobrý – síce si na ovládanie musíte zvyknúť, pretože zostarlo a dnes sa MoH ovláda divne, no po polhodinke s hrou budete strieľať skopčákov ako na bežiacom páse. Zbrane sú verne prevedené z druhej svetovej vojny. Dostanete ako americké, tak nemecké – Thompson, BAR (Browning Automatic Rifle), M1 Garand, pištoľ Colt 1911A1, M1903, brokovnicu Winchester 12, granát MK II či MP40, P38, alebo Stielhandgranate. Karabiner 98 alebo Panzerschreck si nevyskúšate, pretože ho môžu používať len nepriatelia. Aj tak je arzenál dosť veľký a každý si nájde tú svoju a každá zbraň sa dá využiť v rôznych situáciach. Granáty som moc nepoužíval a mal som ich plnú prdel, pretože ich nepriatelia vedeli veľmi pekne vrátiť. Hádzal som ich jedine do bunkrov, na vyvýšené mieste alebo pod seba.

MoH je nadčasová hra. Ak si ju zahráte dnes a zistíte, aké všetky mechaniky obsahuje, budete žasnúť. Ja som žasol, že tak kvalitnú hru dokázalo rozbehať prvé PlayStation. Toľko kvalitných herných aspektov pokope: keď ich dáte dokopy – hrateľnosť, atmosféru, hudbu, zvuky, grafiku, animácie, musí byť jasné, že MoH je unikátny. Za túto hru dávam štúdiu DreamWorks medailu cti a úctivo skladám z hlavy svoj imaginárny klobúk.

Ovládanie
Naše hodnotenie hry
Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 0 Priemerné skóre: 0]

Výrobca: DreamWorks Interactive
Distribútor: Electronic Arts
Rok vydania: 10.11.1999
Platformy: PlayStation, PlayStation 3, PSP
Extra

Hellrampage

Hellrampage

Admin stránok RetroGamer.biz, recenzent a pravidelný hráč starých a nových hier na PC a PlayStation. A profesionálny muzikant živiaci sa hudbou...
Hellrampage

Latest posts by Hellrampage (see all)

Návštevnosť: 30 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *