Ken’s Labyrinth

Hellrampage action, DOS, FPS Leave a Comment

Je fascinujúce vidieť, ako geniálny programátor vytvoril sám svoj vlastný engine z ničoho, postupne ho vylepšoval, a vďaka nemu mohlo vzniknúť množstvo kvalitných titulov. Ken Silverman, tvorca Build Enginu a vôbec prvého klonu Wolfenstein 3D. O tomto programátorovi množstvo ľudí vôbec nevie. A tu je jeho príbeh.

Ken Silverman mal brata Alana – ten v júni roku 92 hral Wolfenstein 3D a keď túto strieľačku Ken uvidel, rozhodol sa urobiť svoju vlastnú verziu, originálne pomenovanú ako „Walken“. Vyšla v septembri 1992 a bola to prvá raná verzia Kenovho Labyrintu. Walken bol neskôr (presnejšie 1. januára 1993) premenovaný na Ken´s Labyrinth a vypustený na internet. Ken použil názov firmy svojho brata – Advanced Systems, pretože v tom čase mal len sedemnásť rokov. A aj kvôli jeho nízkemu veku musel jeho otec v januári podpísať zmluvu s Epic MegaGames – a to bolo veľmi dobre, pretože mohol svoj engine ďalej vyvíjať. Kenov labyrint tak dostal oficiálnu podporu a o pol rok neskôr vyšla verzia 2.1, ktorá vylepšovala celú hru a pridávala množstvo nových vecí – a s ňou mu pomáhal jeho kamarát Andrew Cotter. Počas prvej a vylepšenej verzie Kenovho Labyrintu začal Ken vyrábať nový 3D engine. Dokončil ho v marci roku 1993 – zaujímavé je, že sa telefonicky radil s Carmackom a viedli dlhé konverzácie. Ako sa tak nový engine vyvíjal a dostával nové funkcie ako napríklad hranie po sieti, VESA hi-res módy, začal Ken pracovať aj pre Apogee a 3D Realms. Prvá známa hra na 2.5D Engine bola vyrobená v roku 1995 – Witchaven. Okrem neho na tomto engine vznikli ďalšie hry – Blood, Redneck Rampage, Shadow Warrior, Powerslave, či Duke Nukem 3D. O týchto hrách si povieme niekedy neskôr. Pri vylepšovaní svojho enginu v apríli 1994 vložil do svojho Build Enginu prvý level z Dooma. Ken vytvoril okolo roku 1995 nástroj, vďaka ktorému mohol ľahko konvertovať levely z Doomu do svojho enginu – Novšie, keď Ken odišiel z 3D Realms, v roku 2003 vytvoril Voxlap, multiplayerové tech-demo bežiace na voxelovom grafickom engine. Od roku 2013 pracoval vo Voxon Photonics na Voxieboxe, akomsi holografickom hernom systéme. Aj keď som cenu nezistil, určite to nebude lacná záležitosť. Dnes vraj vyrába pre lekárstvo technológie podobné hologramom.

Nedá sa povedať, že by bol Kenov Labyrint komerčne úspešný. Všetci hrali Wolfensteina a na konci roku 93 vyšiel Doom, preto sa hráči viac svojou pozornosťou zameriavali na id Software, Carmacka, Romera a ich hry. Kena si hráči a médiá moc nevšímali, bol pre nich neviditeľný a zatienený slávou id Software, aj keď z dnešného pohľadu je jeho engine minimálne rovnako pôsobivý ako Carmackov id Tech1 z Doomu.

Ken Silverman vytvoril na prvý pohľad jednoduchú hru a jeho Labyrint bol považovaný za prvý klon Wolfenstein 3D. Podobne ako vo Wolfovi aj v Labyrinte ste chodili v rádoby 3D priestore, v prvom pohľade a ničili ste nepriateľov v leveloch dizajnovo podobných na bludisko. Ken svoj Labyrint vylepšil a vo svojej najnovšej verzií 2.1 priniesol napríklad steny, cez ktoré hráč mohol vidieť a mohli ste robiť interakciu s predmetmi. Tým nemyslím otvárať dvere, či nachádzať tajné miestnosti – mohli ste používať automaty, v ktorých ste si za nazbierané peniaze kupovali predmety či hracie automaty, vďaka ktorým ste s kúskom šťastia získali oveľa viac mincií. To je vidieť hneď v prvom leveli. Nájdete v ňom len dve mince, no s týmto automatom ich môžete so šťastím a opakovaním nazbierať oveľa viac a otvoriť si dvere za 10 mincí. Kenov Labyrint bolo takisto jedno z prvých, ak nie prvé FPSko, ktoré malo zničiteľné prostredie.

Príbehovo je Kenov Labyrint dosť bizarný – budete musieť zachrániť Zem pred mimozemskou rasou z planéty Zogar, ktorá hľadá inú rasu, aby ju strčila do labyrintu a zabávala sa. Planéty, ktoré neboli natoľko inteligentné alebo silné, aby prešli labyrint, Zogari premenili na uhlie, aby poháňalo ich pece a oni si mohli vyrábať červené želé, ktoré vo svojich bagetách tak milujú. Zogarov vedie príšerná kreatúra menom Ken, podľa ktorej sa volá labyrint. Na Zemi vyberú jedného najschopnejšieho a najinteligentnejšieho reprezentanta – psa Sparkyho, ktorého vypočujú a zistia, že rasa psov je vo vesmíre najinteligentnejšia a dlhé roky robí na ľuďoch pokusy. Preto namiesto Sparkyho, pre ktorého by labyrint nerobil žiadny problém, do neho zavreli jeho ľudského pána. Tohto pokusného králika sa ujme hráč a bude musieť úspešne prejsť celým labyrintom. Doposiaľ Zogari otestovali 26 planét a 26 ich neuspelo a bolo premenených na palivo. Hra je rozdelená do troch epizód po desiatich levelov. V prvej epizóde budete hľadať vášho psa Sparkyho, v druhej vás bude nasledovať a musíte levely dokončiť s ním no a v tretej je vaša úloha poraziť Kena a nájsť cestu domov.

Kenov Labyrint ma bavil viac než Wolfenstein 3D. Level dizajn je zábavnejší aj vďaka zničiteľnosti prostredia a väčšej interakcie. V každom leveli môžete nájsť mapu – je len na stene a väčšinou hneď na začiatku. Dá sa podľa nej slušne navigovať, no nemôžete si ju zobrať so sebou. A k tomu všetkému tu máte kompas, no dá sa nájsť len v piatom leveli alebo si ho kúpite v automate za 250 mincí. Oplatí sa strieľať do každej podozrivej steny či objektu – môžete tak nájsť secret. Dobré je rovnako to, že sa konečne za vami dvere nezatvárajú. Pri spätnom prechode levelu budete vedieť, ktoré dvere ste ešte neotvorili. Úlohou každého levelu je dostať sa do ďalšieho poschodia. Schody sú zavreté zlatými alebo striebornými dverami, takže musíte hľadať kľúče.

Kenov Labyrint bol prístupnejší oveľa mladšiemu publiku, pretože nepoužívate klasické zbrane a nezabíjate nacistov – naopak. Bojujete proti netopierom, pavúkom, duchom či počítačovým hackerom a vašimi zbraňami sú žuvačky, kvety odrážajúce sa od stien či navádzané rakety. Číslo u zbrane v pravom dolnom rohu reprezentuje rýchlosť streľby – čím vyššie číslo, tým budete rýchlejšie strieľať. Na druhú stranu môžete zbierať blesky, ktoré zväčšujú dosah striel – tie majú trvalý efekt. Potom sú tu dva druhy potionov – fialový vašim strelám dá dvojité poškodenie a môžete strieľať cez stenu a vďaka zelenému vás nebudú zraňovať nepriateľské strely ale odrazia sa späť na útočníkov. Takisto sa dajú získať dva druhy plášťov – šedý na krátky čas absorbuje všetko damage, takže ste v podstate nezraniteľný a ak s modrým plášťom prejdete cez nepriateľov, tým ich zničíte.

Ovládanie je pomalé, no dá sa bežať Shiftom a strafovať do strán, keď držíte pravý Ctrl. Ak k tomu strieľate na nepriateľov ľavým Ctrl, je to dosť krkolomné. Okrem toho sa dá zvyšovať pohľad hore a dole, no prišlo mi to zbytočné.

Po leveli budete nachádzať mince, ktoré môžete investovať tromi spôsobmi – buď ich miniete na gamblingu a budete hrať hracie automaty s rizikom, že možno niečo vyhráte a je naozaj malá šanca (presne 1:4096), že sa vám podarí získať troj-dolárový jackpot – 200 mincí. Jedna hra stojí jednu mincu a šanca, že mincu dostanete späť a získate najmenšiu možnú výhru je 50%. Alebo si s mincami môžete otvoriť zavreté dvere – jedno otvorenie stojí desať mincí, tak pozor, aby ste ich náhodou nezavreli – v nich väčšinou nič dôležité nenájdete. Alebo si môžete kúpiť predmet v automate. Zo začiatku moc peňazí nachádzať nebudete, preto automat využijete až v neskorších leveloch. A naopak v neskorších leveloch nevyužijete na druhú stranu gambling.

Umelá inteligencia je veľmi slušná a bude vás prenasledovať do určitej vzdialenosti – to isté platí pre to, kedy vás spozoruje. V hre sa okrem klasických nepriateľov nachádzajú aj valiace sa gulečníkové osmičky, ktoré sa nedajú zničiť, jedine, ak ich nalákate do diery. To je aj pre vás zákerná pasca, do ktorej keď spadnete, stratíte život. Neskôr stretnete aj pohybujúcu sa jamu, pri ktorej okamžite stratíte život. Robotickí nepriatelia mi pripomínali Dalekov z Doctora Who.

Graficky hra beží v rozlíšení 360×240. Podlaha ani strop nemajú textúry, rovnako ako vo Wolfovi, nepriatelia majú jednoduché animácie, čo môže niekomu vadiť a po smrti zmiznú. Zvuky sú zdigitalizované – môžete preto počuť hlas Kena Silvermana. Audio stránka je celkovo výborná – a aj hudbu vytvoril sám Ken.

Kenov Labyrint sa dočkal v roku 2002 portu aj na Windows a Linux zásluhou Jana Lonnberga (LAB3D/SDL). Použil OpenGL pre grafiku a opravil zopár chýb. V 2005 roku Katie Stafford vylepšila tento port a pridala napríklad väčšie textúry, renderovanie tieňov či opravila rýchlosť animácií. Vo februári tohto roku Kenov Labyrint preniesol Cameron Armstrong aj na konzolu Nintendo Switch. Dnes je pôvodná hra zadarmo na stiahnutie a ak si chcete zahrať prvú hru na Build Engine, odporúčam buď port na Windows alebo verziu 2.1 od Kena Silvermana. Najnovšie vyrába 3D Realms na modifikovanom Build Engine FPSko zo starej školy Ion Maiden – urobil som krátky prechod týmto demom, tak bežte pozrieť.

Naše hodnotenie hry

Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 0 Priemerné skóre: 0]

Hellrampage

Admin stránok RetroGamer.biz, recenzent a pravidelný hráč starých a nových hier na PC a PlayStation. A profesionálny muzikant živiaci sa hudbou...
Hellrampage

Najnovšie články od Hellrampage (zobraziť všetky)

Návštevnosť: 9 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *