Heroes of Might and Magic

Začiatok ťahovej série zo sveta Sily a Mágie

Heroes of Might and Magic (ďalej už HoMaM) má za sebou veľmi peknú históriu, podobne ako iné série (napríklad naposledy recenzovaný Need for Speed – dá sa povedať, že rovnakú). Jej začiatky (základ prišiel v hre King’s Bounty z roku 1990) boli skutočnými začiatkami, kedy sa vývojári len učili a postupom času sa z nájdeného diamantu vykopaného z hlbokého dolu, stával diamant vybrúsený, ktorý by si nemohol dovoliť ani najväčší ropný šejk. Prvý diel som objavil až približne v roku 2005, hrával som väčšinou len diel druhý a tretí. Preto mi možno prišiel tento diel zlý, ako vo všetkom horší mladší brat, ktorý sa chce druhému dielu podobať. Druhý a hlavne tretí diel považujem za absolútnu špičku v žánri ťahových fantasy stratégii. Štvrtý diel ma sklamal, piaty som hral len chvíľu, no prestal ma baviť a šiesty? Tomu už neverím. Konkurovať HoMaMovi môžu len moje obľúbené a jediné kúsky – Disciples a Etherlords (aj keď je Etherlords ťahová hra podobne ako HoMaM, pochádza z pravidiel Magic the Gathering, takže sa jedná o trochu iné ťahové súboje, no a Disciples sa nehrá na počet jednotiek ale na ich silu, čiže kvalita je tu prvoradá). New World Computing je legendárna firma, podobne ako zosnulý Interplay. Má prsty v ďalšej klasike – sérii Might and Magic, s ktorou sa spája práve táto ťahová séria, takže vytvára jeden krásny celok. Poďme už ale k hre.

K HoMaMovi by sa dala napísať diplomová práca, aj tak by to ešte nestačilo. Existujú weby, ktoré sa zaoberajú stratégiou každej jednej mapky a dovoľujú vám prejsť si každú z nich na najvyššiu obtiažnosť. V hre je neskutočne veľa miest, ktoré môžete navštíviť a ktoré vám nedajú spať a budú vás poháňať, pokým nedohráte mapu. Stačí navštíviť jeden obelisk z niekoľkých a túžba nájsť mocný artefakt, ktorý z vášho hrdinu urobí najmocnejšiu jednotku v hre vás dá silu kopať každý štvorec mapy. Príbeh HoMaMov som si nikdy nevšímal, vždy v kampani vystupoval nejaký kráľ, ktorý bojoval so zlom. V prvom dieli je na výber zo štyroch kampaní, v každej budete ovládať jednu rasu, za ktorú celú kampaň budete musieť prejsť. V prvej kampani (príbeh je značne zamotaný) budete hrať v koži Lorda Ironfista, ktorý bol donútený utiecť zo svojej domoviny cez magický portál, vďaka svojmu bratrancovi Ragnarovi, ktorý si uzurpoval Ironfistov trón hneď potom, čo jeho strýko, Ragnarov otec, zabil Ironfistovho otca, a tak sa stal legitímnym vlastníkom trónu.

Naopak v scenári vám počítač náhodne vyberie jednu zo štyroch rás, ktoré ovládajú rôzni hrdinovia – rytier, barbar, kúzelník a čarodejník (nie, nie je to to isté). Každý z nich má inú špecializáciu a iný počet sily alebo mágie, ktorú v boji môže využiť. Okrem toho disponuje rozličnými jednotkami, ktoré sa radia od najslabšej až po najsilnejšiu. Jedna rasa je zložená napríklad len z ľudských jednotiek ako roľník, rytier, lukostrelec alebo jazdec, iná z kúzelných ako jednorožec, fénix, druid alebo trpaslík. Síce je v tom trochu chaos, druhý diel ich viac usporiada, no až tretí diel priniesol v tomto smere dokonalosť.

Kto hral niekedy nejaký diel HoMaMa a nie je to prvý diel, bude v hre ako ryba vo vode. Mapka, po ktorej sa hrdinovia pohybujú je detailná, graficky krásna, jednoduchá a veľmi prehľadná, nachádza sa v nej množstvo vecí, ktoré stoja za to preskúmať, niekedy narazíte na studňu šťastia, ktorá vám pozdvihne šťastie v nasledujúcom súboji, niekedy na opustené doly alebo vraky lodí, v ktorých číhajú nebezpeční duchovia so schopnosťou vysávania života, čo ich radí na stupeň najnebezpečnejších monštier v hre. Len keby tú svoju vlastnosť využívali lepšie a neútočili len a len na lukostrelcov. Súboje prevládajú v ťahovom duchu, kedy sa za jedno kolo vystrieda každá jednotka. Kúzliť môžete jedenkrát za kolo; kúzla sú jednoduché a je ich málo, no vystačíte si s obranou, vyliečením, zrušením mágie alebo rôznymi kliatbami a útočnými kúzlami. Graficky mi prišli súboje zlé. Hracia plocha je veľmi malá a figúrky moc veľké, takže sa dá len minimálne taktizovať. Málo kúziel k tomu dopomáha. Animácie nestoja ani za starú bačkoru, jednotky sú nakreslené otrasne a aj jednotlivé mestá, v ktorých sa dá ľahko orientovať vyzerajú priemerne a majú efekt 360°. No ja som si po čase zvykol a už mi to neskôr ani vôbec nevadilo. K tým taktickým možnostiam: ak hráte proti počítačovému protivníkovi, bude vám chodiť len na lukostrelca – všetky útoky… samozrejme lukostrelci sú nebezpeční, pretože môžu ostať na mieste a ohrozovať všetok život okolo, no komp na nich ide neustále. Istým spôsobom by sa dalo hracie pole považovať za šach, no komp si myslí, že kráľ je lukostrelec, a tak len do neho posiela jednotky. Ak naopak hráte proti živému hráčovi, čakajte tuhé a vyrovnané súboje, kedy budete musieť s ťažkým svedomím robiť také rozhodnutia, ktoré vás vyjdu draho – obetovaním jednotky za účelom výhry. Čo som sa ja nahral s bratom druhého dielu – to boli hodiny a hodiny ťažkých bojov – a medzi nami a klávesnicou boli chipsy (to nikdy nechýbalo).

Ako som už písal – jednička má chyby. Má ich dosť, no v celkovosti jej to môžme odpustiť (podobne ako Skyrimu). Má veľmi nevyvážené jednotky a vo všeobecnosti aj jednotlivé rasy sú zle vyvážené. Obtiažnosť v mape proti počítačovým protivníkom kolísa a môže sa stať, že ak hráte čo i len tú najmenšiu a najľahšiu mapku, dostanete sa do fáze, kedy vás počítač zasekne do stále sa opakujúceho kódu. Stalo sa mi to hneď v prvom scenári – dobudol som dedinku v strede mapy, počítače sa pobili zatiaľ medzi sebou, ako som ja naberal jednotky a čakal zalezený v hrade, následne proti mne ostal už len jeden počítač, ktorý mal ale tri mestá, z ktorých neustále chŕlil nových hrdinov, ktorí mi dookola brali moje už obsadené doly. Na maximálnu obtiažnosť si hráč ani neškrtne, pokiaľ nemá rozpracovaný presný plán pohybu a každého turnu. Nesmie vyplýtvať ani jeden bod pohybu, pretože počítač je v tomto nekompromisný. Ak zaváhate, borec zaútočí na váš hrad v tom čase, kedy vy budete ledva vyrábať tretiu jednotku. Ďalšie mínus – málo hradov a málo jednotiek. Tento nedostatok vyriešilo až pokračovanie a pokračovanie po pokračovaní, takže stačí prejsť na druhý diel a máte po probléme.

Jednu vec musím vynachváliť do neba – je to hudba. Vždy, keď hru vyrába New World Computing a jedná sa o stredoveké obdobie s prímesou fantasy, nikdy v hudbe nechýba čembalo, ktoré si to válcuje v šestnástinách, niekedy doprevádzané gitarou alebo zborom – v druhom dieli sú po príchode do mesta krásne operné suity a árie, ktoré keď si pustím, hneď si pripomeniem to alebo to mesto, špecifické podľa hudby. V prípade lesného prostredia nechýba štebotanie vtákov a pomalé rozťahané melódie. V meste Warlocka znie hoboj s flautou, ktoré doprevádza fagot, v druhej časti nastupuje čembalo s melodickými rozkladmi a harmonicky dopĺňa pohybujúci sa fagot. V rozvedení vystriedajú fagot spodné sláčiky, predovšetkým čelá a kontrabasy, ktoré hrajú pizzicato a… už som sa trochu nechal uniesť. Krása…

Naše hodnotenie hry

Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 0 Priemerné skóre: 0]

  • buy it1Heroes of Might and Magic titleVýrobca: New World Computing
  • Rok vydania: 1995
  • Platformy: Windows (1996), DOS (1995), Game Boy Color, Macintosh
  • Extra: cheaty 2 icon navody icon Obaly icon gameplay icon manual icon Soundtracky icon abandonia-icon1 wikipedia icon
  • Fan stránky
Hellrampage

Hellrampage

Admin stránok RetroGamer.biz, recenzent a pravidelný hráč starých a nových hier na PC a PlayStation. A profesionálny muzikant živiaci sa hudbou...
Hellrampage

Latest posts by Hellrampage (see all)

Návštevnosť: 59 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *