Evil Islands: Curse of the Lost Soul

Ruský klenot podaný v nenápadnej a minimalistickej forme!

Evil Islands (ďalej už EI) je hra, ktorá v početnom rade RPG hráčov vyvoláva dvojaké reakcie. Jedni ju zavrhujú, druhí naopak oslavujú. Je to zvláštne, pretože nie každý dokáže nájsť za závesom minimalizmu obrí svet, ktorý nám v roku 2000 predložil Nival, vývojársky tím, ktorý stál za zrodom hier ako Rage of Mages, Etherlords alebo Blitzkrieg. O EI sa v roku vydania hovorilo, že má potenciál kvalitatívne sa vyrovnať Warcraftu 3 (ktorý bol vydaný ale o dva roky neskôr. Ruské hry som mal vždy rád, pretože mali hĺbku a obsahovali v sebe určitú slovanskosť, ktorá je nám, Európanom, taká blízka. Verte alebo nie, vo svojom skrytom podvedomí som cítil k Etherlords nejaký pre mňa neurčitý blízky vzťah a dnes som zistil, že ju vyrobila firma Nival, ktorá vyrobila aj dnes recenzované RPGčko, ktoré, dovolím si poznamenať, moc ľudí nepozná. Rusi sú jednoducho Rusi. To isté platí pre Poliakov (Zaklínač), Čechov (kvantá hier, ktorého vypísanie by zabralo väčšinu recenzie) a samozrejme nás, Slovákov.

Príbeh hry tématicky súvisí so stratou pamäti (hneď ma napadlo jedno legendárne RPG – Planescape Torment) – mladý hrdina Zak je teleportovaný jedným mocným mágom na ostrov Gipath, netuší kde je, ako sa tam dostal a k tomu všetkému má obrovské okno, ako keby mesiac v kuse chľastal – nepamätá si svoju minulosť. Jeho prvé kroky z ruin, kde sa ocitol, budú spozorované primitívnymi dedinskými obyvateľmi, ktorí blonďáka v čudných hadroch považujú za vyvoleného. Ten po príchode do mesta nemá inú možnosť ako sa stať obätným baránkom a pomáhať obyvateľom od nájazdov goblinov alebo banditov na dedinu. Vašou hlavnou úlohou nie je bránenie dediny a počúvanie starého blázna, ktorý v ňom vládne, ako by si to niektorí z vás mysleli, ale nájdenie svojej stratenej identity. Cesta to bude strastiplná, to vám poviem. Celá hra sa skladá z troch ostrovov, no väčšinu svojho času prežijete na prvom – zelenom Gipathe. Druhý (snežný) a tretí (piesočný) ostrov je pekným spestrením v hratelnosti, no strávite v nich naozaj málo času. Hra možno zo začiatku pôsobí tak, že ju budete dlho hrať – kým sa vypracujete na veľkého bijca porážajúceho kyklopov na jeden úder – no pravda je úplne iná. Hra nie je vôbec dlhá a keď som skončil na treťom ostrove, koniec ma doslova zaskočil, pretože som čakal aspoň ostrovov päť. Dalo sa to ale očakávať, pretože na poslednom ostrove nájdete už len najkvalitnejšie materiály, zbrane a brnenia, takže ak by chceli autori ísť s výbavou ešte vyššie, neubránili by sa sci-fi kategórii (ako to zobral taký Might and Magic).

“You belong in the Grave!”

A v čom je EI ako hra taká dobrá, že som jej udelil také nadpriemerné hodnotenie? Ťažko povedať. Ako som napísal už na začiatku recenzie, je to rozpoluplná hra. Zo začiatku pôsobí ako žart, no ak pri nej zostanete a obätujete trochu času, hra si vás určite získa, pretože pôsobí skromne, nikde v nej nenájdete barokovú prezdobenosť, skôr návrat k jednoduchosti. O to väčšmi budete žasnúť, keď sa jej príbeh rozrastie a vy budete s radosťou behať cez pol ostrova (ešte že existujú rýchle presuny) a plniť najrozličnejšie úlohy šialených dedinčanov. Na konci hry zo mňa bol superman s kopiou klátiaci jedného modrého trolla za druhým jednoduchým kritičákom do hlavy.

Zaujímavé sú tu dve veci. V prvom rade to je systém rozdeľovania bodov – vďaka questom alebo zabíjaniu príšer si našetríte nejaké tie expíky a v najbližšom meste (na jednom ostrove je vždy jedno mesto – nezarátavam nepriateľské dediny alebo menšie priateľské lokácie), kde si okrem iného môžete nakúpiť, opraviť alebo dokonca poskladať nové zbrane alebo brnenie, ale o tom neskôr, si ich môžete rozdeliť. Skúsenostné body sa dajú vraziť do nezvyčajne veľa vecí, takže na začiatku som bol z toho úplne paf, keďže som si nevedel vybrať, akou cestou sa mám vydať – budem mág, lukostrelec alebo bojovník (klasická trojka, no v hre nie je špecifikované povolanie)? Ťažký výber, chcel som byť mág, no táto cesta je spolu s lukostrelcom asi najťažšia, takže som si vybral bojovníka. Je veľmi dôležité sa už na začiatku rozhodnúť, či chcete sekať, strieľať alebo kúzliť, pretože ak by ste chceli robiť niečo z každého, hra vám to svojou obtiažnosťou dá najavo. Zo začiatku je obtiažnosť neúprosná a v súboji nedáte ani dvoch malých goblinov alebo prasatá. Samozrejme, obtiažnosť sa dá zmeniť priamo v menu, no je na výber len z ľahkej a normálnej. Na normálnu obtiažnosť sa mi zdala hra až príliž náročná. Druhá zaujímavá vec je skladanie vecí alebo kúziel v obchode. Ak máte príslušný materiál, ktorý vám vypadol napríklad z prasaťa (koža), môžete ho nacpať do formy brnenia a máte koženú zbroj. Takto si ďalej môžete zbroj vylepšovať a nemusíte ju ani predávať. Stačí nájsť lepšiu kožu (z bieleho tygra alebo modrého trolla) a máte na svete dvakrát lepšiu zbroj. To isté platí o zbraniach – kopie zo začiatku môžete postaviť len z kostí, ktoré získate hlavne zabíjaním kostlivcov na cintoríne, meče alebo dýky postavíte z kovu, a pod. Kúzla sa dajú taktiež stavať – do základných kúziel môžete dať runy, ktoré vám kúzlo vylepšia (buď jeho dosah, účinnosť alebo rozsah ak je plošné). Pri kúzlach ale musíte mať dostatok kúpených bodov, aby ste mohli zložiť zložitejšie kúzlo. Výborné je, že najdôležitejšie kúzlo dostanete hneď na začiatku – Liečenie – to vám vystačí po celú hru.

My legs is not made of iron!

Po svojej ceste budete stretávať množstvo NPCčiek, ktoré vám budú rozdávať rôzne úlohy ako „znič hliadku“, „ukradni predmet“, získaj kľúč“ a podobne. Niektoré NPCčka sa k vám budú chcieť pridať, a tak nebudete musieť prechádzať svet Gipathu a ďalších ostrovov sám (v maximálnom počte troch ľudí). Je veľmi dobré, že táto možnosť tu je, no viacej ľudí sa ovláda podstatne ťažšie a k tomu všetkému im musíte kupovať lepšie zbrane, zbroj a opravovať im vybavenie – po dokončení úlohy sa skúsenosti rozdelia do party, takže hlavný hrdina dostane buď len polovicu alebo tretinu, čo je dosť málo. Ja som to riešil nasledovne – zobral som dobrodruha do svojej party, v najbližšom obchode som ho vyzliekol a obral o všetko, čo mal (zbrane, zbroj, kúzla…) a poslal som ho preč. Takto som mal zadarmo výbavu, hlúpy dobrodruh neprotestoval a hra to dovoľovala, tak prečo nie? Takýmto spôsobom som si skoro ani nemusel kupovať alebo skladať výbavu (len opravovať) a do konca hry som bol v kľude.

Musím zdôrazniť súbojový systém, ktorý nie je len taký obyčajný. Väčšina nepriateľov, ktorých stretnete, má nohy, ruky, hlavu a telo. No a do týchto jednotlivých častí môžete triafať – na numerickej klávesnici si označíte napríklad hlavu (8mičkou), čím nepriateľovi budete dávať výrazné poškodenie, no na zásah budete mať malú šancu. Ak nepriateľovi zraníte ruku, vo svojich útokoch bude značne pomalší (ako aj v kúzlení) a ak mu poraníte nohu, nebude za vami môcť bežať. Jednoduchý ale výborný systém. K tomu si pripočítajte, že sa za každým nepriateľom (okrem kostlivcov) môžete plížiť a zasadiť backstab, takže aj veľkého modrého trolla môžete zabiť na jeden úder. Plíženie v tejto hre znamená naozaj veľa. Veľké množstvo nepriateľov zo začiatku nedáte, a tak sa okolo nich budete musieť preplížiť – napríklad v jednej úlohe sa dostanete do orkského tábora hemžiaceho sa hliadkami, kde musíte zlikvidovať jedného šamana a následne vypnúť pascu, ktorá vrhá na každého počestného dedinčana, ktorý ide okolo veľkej hory, blesky. Ak je mekšia pôda a nenachádzate sa na vydláždenej ceste, budete vidieť stopy, kde sa kto vydal, a tak si urobíte obrázok, ako sa bude hliadka vracať a pekne si na ňu počkáte alebo si naplánujete útek. Za zabitie nepriateľov dostávate zanedbateľné množstvo skúseností, no niektorí sú výnimka – a ešte z nich môžete vyťažiť materiál.

Za zápory musím spomenúť nepríjemné padanie hry, kedy som si po neúspešnom ťažkom súboji loadol aj päťkrát hru. Niekedy hra spadla po druhom loade, no niekedy hneď na začiatku. Vždy ma to naštvalo, no moju horkú krv zrazilo rýchle načítanie a spúšťanie hry. Na konci sa už hra stáva trochu nudnou, pretože nepriatelia padajú po jednom / dvoch úderoch do hlavy (dokonca aj trollovia), no posledné dve questy je hra opäť výzvou. Niekedy ma tuposť nepriateľov vedela vytočiť. Keď ležíte (áno, v tomto RPGčku sa dá ležať), môžete byť od nich na dva kroky ďaleko a oni sa dívajú vaším smerom, no nezaregistrujú vás – a to sa jedná o deň! V noci sú ešte o chlp tupší. Dosť nespravodlivé je, že nepriatelia vôbec nemajú výdrž, takže za vami môžu behať cez celú mapu a vy im neutečiete, no váš hrdina sa unaví po desiatich metroch šprintu a potom heká a vzdychá ako v lacnom pornofilme. Pri niektorých hláškach sa zasmejete, no skôr budete počuť, že nemá nohy zo železa a ak s ním budete pár sekúnd kráčať, zas vám bude hovoriť, že nemá celý deň. Ďalšou negativitou je jednoduchosť všetkých úloh. V roku 2000 to pôsobilo na smiech, keďže v tom istom roku vyšiel aj Baldur’s Gate II, čo bol už iný šálok kávy. Dnes môže spomínaná jednoduchosť výjsť vpred dnešným hráčom, pretože dnešné nové hry sú jednoduchosti plné.

Naše hodnotenie hry

Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 0 Priemerné skóre: 0]

  • download5523evil-islands----curse-of-the-lost-soul-titleVýrobca: Nival Interactive
  • Distributor: Fishtank Interactive
  • Rok vydania: október 2000 (ruská verzia) február 2001 (anglická verzia)
  • Platformy: Windows (713 MB, CD)
  • Extra: cheaty 2 icon Obaly icon navody icon Soundtracky icon gameplay icon monitor-wallpaper icon scanner icon cestina icon wikipedia icon
Hellrampage

Hellrampage

Admin stránok RetroGamer.biz, recenzent a pravidelný hráč starých a nových hier na PC a PlayStation. A profesionálny muzikant živiaci sa hudbou...
Hellrampage

Latest posts by Hellrampage (see all)

Návštevnosť: 43 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *