Doom

Nakopte démonov do gulí!

Slávny id Software, krstný otec všetkých 3D strieľačiek z prvého pohľadu vyrobil ďalšiu z ich legendárnych sérii – Doom. Okrem Doomu vyrobili ešte aj série Quake, Commander Keen, Wolfenstein 3D, Rescue Rover a ďalšie skvelé hry. Keďže Wolfenstein 3D bola ich prvá 3D strieľačka z prvého pohľadu vôbec, Doom sa stal ich najslávnejšou hrou a jednou z najpredávanejších titulov na svete. A čím sa stal Doom tak legendárnou hrou?

Peklo. Vy, ako jediný pozostalý elitný mariňák, ktorý prežil výpravu na Mars, musíte bojovať s démonmi z pekla a nemŕtvymi, pretože sa, mimochodom, jednej spoločnosti, ktorá sa volala UAC, pošahalo teleportačné zariadenie a vyslalo do pekla teleport, ktorý tieto beštie privoláva na Mars. Takto v krátkosti by sa dal opísať základný príbeh hry Doom. Ak ste mladší ročník a hrali ste len tretí, najnovší diel série, podobnosť príbehu nie je výlučne čisto náhodná.

Celý vtip je v tom, že začínate s jedinou pištolkou s pár nábojmi. Prvá epizóda, ktorá vyšla aj v shareware verzii, sa odohráva v útrobách spoločnosti UAC. Začiatočná úroveň je tak legendárna, že keby ste mi dali papier a pero, nakreslil by som vám každý detail. Aj rozmiestených nepriateľov. Romero urobil prvý level ako posledný, pretože na ňom ukázal všetko to, čo sa naučil. Romero robil level dizajn len v prvej epizóde, potom sa venoval programovaniu hry. Na ďalších epizódach to je patrné, že na nich už nepracoval Romero – museli zohnať náhradu. Doom sa hrá tak ľahko a skvele, že to aj po celých 17 rokoch (mimochodom prednedávnom oslavoval výročie) nie je cítiť. Grafika je stále úžasná, zvuky a hudba spôsobujú nostalgický infarkt, pri ktorom máte ústa v úžase roztvorené a v mysli sa vám objavuje otázka: „To už je vážne tak dávno?“

Tom Hall napísal Doom Bibliu, v ktorej spomínal, že Doom videl ako nelineárnu strieľačku, mali ste v nej mať na výber až 4 hrateľné postavy, s ktorými ste mohli rozprávať s inými ľuďmi. To sa Carmacovi nepáčilo, pretože hry majú byť jednoduché a a byť ľahko pochopiteľné, čo sa v hre deje (“príbeh je tu asi taký dôležitý ako v porne”). Ostatní vývojári nechceli mať v hre dialógy, chceli mať hru akčnú, aby sa hráč nezaoberal ničím iným než strieľaním. Každopádne, Doom mal vypadať oveľa realistickejšie – mal sa odohrávať v kanceláriach a základniach, no level dizajn by vypadal stereotypne, tak to autori zmenili. Doom mal byť v skutočnosti horor (čo sa tretiemu dielu podarilo veľmi dobre), no nakoniec sa z neho stal simulátor vraždenia, ako recenzenti písali, pretože ešte nepoznali termín FPS (First Person Shooter) a neskôr na ďalšie takéto hry používali termín “doomovky”. Doom stál na začiatku, kedy herný svet nebol veľký, kedy internet sa len začínal popularizovať. Preto boli všetky ostatné hry, ktoré využívali tento engin prezývané ako doomovky. Z obyčajných rockových vývojárov sa stali doslova legendy (a multimilionári). Zaujímavosťou je, že Carmack sa z peňazí nezbláznil, aj keď ich mal veľa, kúpil si Ferarri ale kontroloval ich míňanie. Romero bol na druhej strane strašný hýrič peňazí. Bol známy predovšetkým tým, že si kupoval drahé autá, poriadal večierky a vo svojom dome mal slúžky a sluhov – žil si ako na zámku.

Zaujímavosťou je, že Carmack presne vedel, ako sa ďalšia ich strieľačka bude volať. Vedel to už po vydaní Wolfensteina. Jedno slovo, ktoré bude tento ich ďalší masterpiece reprezentovať. V roku 1986 vyšiel film s názvom the Color of Money (Farba peňazí; ide o biliard) v ktorom si zahral Tom Cruise. V jednej scénke Tom Cruise prinesie v čiernom obale jeho obľúbenú palicu (na hranie biliardu) a keď sa ho niekto spýta, čo je v obale, Tom odpovie: “Doom”.

Prvý Doom bol veľmi úspešný, pretože posunul hranice toho, čo je možné na počítači vytvoriť. Najväčšou devízou Doomu bol multiplayer – mohli ste si zahrať lokálne až štyria hráči a po internete dvaja. Wolfenstein 3D bol taktiež úspešný a predal naraz vyše 200,000 kópii, no Doom bol za chvíľu nainštalovaný do miliónov počítačov – je veľmi ťažké sledovať presné číslo, pretože niektoré jeho časti boli zadarmo na stiahnutie. Doom bol tak neskutočne úspešný, že mu závidel aj samotný Bill Gates, pretože on musel vložiť milióny dolárov, aby vyrobil nový Windows 95. Gates dokonca nahral video, kde sám vystupuje v svete Doom so slovami: “Tieto hry začínajú byť veľmi realistické. Určite vás zaujíma, čo tu robím.” – samozrejme, chcel získať popularitu svojho Windows 95 a DirectX cez Doom, ktorý bežal na DOS. Nazval svoj Win95 ako hernú platformu (pretože videl v hrách zisk). Celé video si môžete pozrieť nižšie.

Autori chceli do hry dať votrelcov, neskôr si povedali, prečo by si nemohli vymyslieť vlastných. Keďže v tom čase veľa ľudí hralo dungeony (Dungeon Master, Eye of the Beholder), boli populárny démoni. Povedali si, že by bolo neskutočne cool, keby skombinovali sci-fi prvky Votrelca s démonmi z pekla. Aj keď sa tento nápad celému tímu páčil, nemali zatiaľ také veľké skúsenosti, pretože za sebou mali len Commander Keena (nevinnú arkádu) a realistickú strieľačku Wolfenstein 3D (s nacistami). Jediný človek, ktorý s démonmi nesúhlasil bol Tom Hall. Už Wolfenstein bol pre neho brutálnou hrou, čo taký Doom, keď vyšiel.

Každý nemŕtvy alebo démon je tak špecifický, ako keby ste sa dívali na rôzne elementy. V prvom dieli je ich 10. Možno sa vám to zdá málo, no kvalita nahrádza kvantitu a tak vám aj týchto 10 borcov v jednej miestnosti pekne zatopí do topánok. Stretnete sa so starými známymi (v zátvorke budú názvy ako sme ich zvykli volať my) ako Zombieman (mŕtvola), Shotgun seržant, Imp (opica), Démon – originálne Pinky (prasa, špek), Spectre (neviditeľné prasa), lietajúca lebka – Lost Soul (zákerná beštia), Cacodémon (nápad vzišiel z Eye of the Beholdera) a iní. Monštrá najskôr ručne museli vymodelovať a až potom ich ako fyzický model naskenovali do počítača. Preto nepriateľa pôsobia takým živým dojmom. Už vtedy používali moderné techniky.

Tom Hall ale stále nebol s projektom spokojný. Neskôr bol donútený odísť z tímu, pretože id Software dospelo bez neho (šokovalo ho to, no nakoniec pochopil, že to bolo dobré pre všetkých). Začal spolupracovať na sérii Dangerous Dave a neskôr sa stal level dizajnérom pre Rise of the Triad. Bol herný dizajnér a vedúci projektu Anachronox (konečne si do hry dal rozhovory).

Skôr než vydali Doom, dali betatesterom otestovať ranú fázu hry (alfaverziu, alebo skôr také technologické demo). Toto “tech demo” sa dostalo na internet a začalo sa šíriť. Vývojári neboli vôbec radi, pretože prvý zážitok z hry budú mať hráči ako “nedokončený kód” (pritom už ich nedokončená verzia sa dala dobre hrať, viď video). Našťastie toto “tech demo” tímu pomohlo, aby hráčov nahypovalo na kompletnú verziu – hráči sa nemohli dočkať, kedy vyjde hra (teraz je to podobne asi so Star Citizen).

10. decembra 1993 uploadli trial verziu hry na University of Wisconsin – hneď, ako sa hra nahrala, server spadol. Server bol preťažený žiadosťami na download – a to bola polnoc. Univerzita nikdy takýto prenos nezažila. Mala sa na príchod Doomu lepšie pripraviť, hehe.

Romero hrá a komentuje svoje prvé levely

Zbraniam nemám čo dodať. V Doomovi sú urobené s takým citom, že v niektorých novších strieľačkách ma zbrane jednoducho nebavia. No v Doomovi strieľam na zombie a inú háveť s radosťou. S prvou pištolkou nebudete dlho. Akonáhle nájdete zastrčenú brokovnicu, nebudete meniť. Z nepriateľov narobíte hnijúce mršiny (teda oni už mršinami sú) a brokovnicu si zamilujete (no nie je nad dvojhlavňovú v dvojke). Ďalšie zbrane ako rotačný guľomet (taktiež skvelá zbraň), raketomet (ktorý vypadá ako poriadne veľký kanón), plazmový samopal (osobne ho volám „harmonika“) a v poslednej rade BFG 9000 alias „čistič miestností“ (oficiálny preklad značky je Big Fucking Gun). Ejhľa, zabudol som na jednu legendárnu zbraň – motorová pila. Na Doomovi je najlepšie to, že keby mi niekto niekedy vymazal pamäť, cheaty do Dooma by som si aj tak zapamätal.

Grafika a animácie sú ešte po 17 rokoch bezkonkurenčné. Nie žeby som nemal rád takmer reálnu grafiku a fyziku, ktorú nám vývojári pripravujú na tanier (moje srdce pripútal Battlefield: Bad Company 2), no Doom bol v roku vzniku grafickým boomom. Ako v dobe Far Cry alebo Crysisu. Jednoducho oproti dva roky starému Wolfensteinu bolo na čo pozerať. Pribudli textury podlahy a stropu, levely neboli len na jednej výškovej úrovni, dalo sa scházať, boli tu rôzne výťahy, atp. Takže Doom v roku 1993 spustilo veľmi málo hráčov. Na túto grafickú pecku museli mať aj namakané stroje.

Carmack prišiel vo svojich 21 rokoch s neskutočne premakaným herným enginom: id Tech 1. Carmack chcel, aby Wolfenstein 3D pri Doomu vypadal primitívne – chcel mať viac úrovňové levely. Chcel, aby sa mohli hráči pozrieť von a nemuseli trčať medzi štyrmi stenami. Chcel mať dynamické svetlo. Chcel mať divokú geometriu, s ktorou by si mohol pohrať a nie pravidelné uhly. Toto všetko chcel, aby išlo hladko na priemernom hernom stroji. Nemožné? Omyl, Carmackovi sa to podarilo. Wolfenstein 3D vypadal oproti Doomu ako detská hračka. Rozdiel bol pri tom len jediný rok. Zásluhu okrem Carmacka má na tom aj Kevin Cloud. Carmack chcel, aby Doom bol veľmi ľahko modovateľný. Krátko na to ľudia začali robiť módy, nové mapy, zbrane a aj vďaka tomu sa hra stala úspešnou. Vďaka tomu sa Carmackov engine stal úspešným a polovica herných vývojárov chcela licenciu na id Tech 1 (za poplatok, muhehe).

Tento engine využili ešte ďalšie hry – napríklad Hexen alebo Heretic, ktorá s id Software úzko a úspešne spolupracovala a stále spolupracuje. V minulosti sa pre takéto hry, podobajúce sa Doomovi, hovorievalo „doomovka“, ako som spomenul už vyššie. Na Doom vyšlo strašne veľa módov, patchov a ďalších vecí. Azda najznámejší mód je Brutal Doom, ktorý mení celú hru k nepoznaniu a robí ho krvavým pre dnešný “štandart”. Ak si ho zahráte, nebudete sa chcieť vrátiť k starej verzii.

Meno skladateľa hudby bolo Robert Prince – je zodpovedný aj za hudbu pre Wolfenstein 3D. Keď sa začalo pracovať na Doomu, Romero k nemu prišiel, že by chcel mať v hre soundtrack, ktorý bude heavy-metalový. Dal mu nejaké kazety od Metaliky a iných skupín a keď hra vyšla a hráči počuli hudbu v hre, hovorili, že je to vykradnutá Metalica a vznikla menšia aféra. Každopádne s inou hudbou si Dooma neviem predstaviť.

Najznámejší mód – Brutal Doom (Doom II)

Ešte dnes sa uskutočňujú LAN party, kedy sa zíde úzka skupina ľudí a hrajú deathmatch alebo CTF v Doome I alebo II. Na Doom vyšlo oficiálne o dva roky neskôr rozšírenie v podobe novej štvrtej epizódy. Datadisk sa volá Ultimate Doom. Hra bola samozrejme aj vysoko ocenená a dostala rôzne ceny ako „Hra roku“, „Najlepšia akčná hra“, a pod. Zvuky otvárania dverí, brania brokovnice zo zeme a ďalšie zvuky a hlavne hudbu si budem pamätať do konca života…

Ovládanie
Zaujímavosti:
  • Možno ste sa v minulosti stretli s chybou, keď ste hrali Dooma po sieti. Zvykla zahlcovať packetmi celú sieť a sieť bola nepoužiteľná – k tomu vznikla aplikácia “Kill Doom”, ktorá likvidovala bežiace procesy Dooma.
  • V Doomovi sa dali veľmi ľahko editovať levely, pretože boli uložené vo .wad a ľudia ich často menili alebo vytvárali úplne nové a posielali si ich cez disketky, či si spojili kompy a hrali po sieti. Levely sa editovali v 2D a používala sa na to aj minimapa, ktorú si môžete otvoriť v hre.
  • Doomguy – bezmenný hrdina, za ktorého hráte. Neskôr dostal meno v štyroch románoch, ktoré vyšli aj u nás (odkaz na sériu – knihy sú skôr podpriemerné, moc sa v nich filozofuje).
  • V minulosti bolo bežné prejsť Dooma len s motorovkou. Ak ste ho prešli len s päsťou, volali vás Schwarzenegger. Ruky, s ktorými ste boxovali démonov patria jednému s vývojárov. Zbrane robili tak, že nakúpili hračky v hračkárstve a pílu si požičal Romero od jeho priateľky (lol). Motorovke hovorili “eager beaver”.
  • Doom sa objavil aj v seriáli Pohotovosť, v ktorom nejaký človek hral na počítači hru a na otázku “Čo to hráš?” odpovedal: Skázu 2.
  • V dobe, kedy ešte Doom nemal zvuky, tak ich robil naživo Romero a vďaka tomu sa jedna skladba v soundtracku volá “Waiting For Romero To Play“. Všetci čakali, kým bude Romero hrať Dooma, zhlukli sa okolo neho a počúvali jeho výkriky, ktoré obdarúval nepriateľov.
  • Dôležitým faktom bolo, že mŕtvoly nemizli. Keď ste vyčistili celý level, mohli ste sa krásne po ňom prejsť a pozrieť skazu, ktorú ste narobili. Bolo to veľmi náročné na pamäť.
Naše hodnotenie hry
Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 3 Priemerné skóre: 5]

Hellrampage

Hellrampage

Admin stránok RetroGamer.biz, recenzent a pravidelný hráč starých a nových hier na PC a PlayStation. A profesionálny muzikant živiaci sa hudbou...
Hellrampage

Latest posts by Hellrampage (see all)

Návštevnosť: 114 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *