DOOM II: Hell on Earth

Prechádzka peklom…

“V rukách sa mi triasla pištoľ a na čele leskol pot. Neďaleko som začul vreskot démonov, ktorí si pochutnávali na zmasakrovaných údoch a vnútornostiach kedysi ešte živých ľudí. Pozrel som do zásobníku. Mal som okolo pätnásť nábojov, ktoré som nemienil zahodiť alebo len tak vystrieľať do steny. Okrem pištole som mal ešte dvojhlavňovú brokovnicu, ktorú som zobral roztrhanému vojakovi, ktorý sa už neubránil horde netvorom. Zrazu som počul tackavé kroky a hluk podobný chodiacej mŕtvole. Vykukol som spoza rohu. Bola to znetvorená hliadka, už mŕtva, v rukách držiaca taktiež brokovnicu, ale podstatne menšiu.  Mierila si to do druhej budovy, z ktorej sa ozýval škrek potvor. Potichu som sa presunul na druhú stranu, kde som našiel ďalšiu mŕtvolu a pri nej aj rotačný guľomet a slušný počet nábojov, ktoré sedeli aj do mojej pištole. Ovešal som sa teda nábojmi, koľko som uniesol a prišiel som k dverám, kde pred chvíľou vstúpila hliadka zombií. Chvíľu som váhal a nervózne dýchal. Zrýchlil sa mi tep a všetko som začal vnímať ostrejšie. Stlačil som teda tlačidlo na otváranie dverí, rotačák som si dal pred seba, nasadil som drsný, nasratý výraz a stlačil spúsť. Dvere sa otvorili, zombie, pekelné psy, impovia a iná háveť padali na zem ako hrušky (okrem toho aj vystrieľané náboje z rotačáku) a stále som mal ten istý, drsný a nasratý výraz. Keď mi došli náboje, odklonil som hlaveň. Pozrel som sa po miestnosti. Všade bola krv a rozšrotované telá démonských mršín zmiešané s ľudskými. Pobral som všetko potrebné, čo som medzi toľkým chaosom našiel, odhodil rotačák, dal do ruky dvojhlavňovku a vydal sa ďalej. Otvoril som ďalšie dvere, zakričal:: „Vypadnite z mojej Zeme, vy démonskí hajzli!“, a krvavý masaker pokračoval ďalej…”

Skoro pred pol rokom som recenzoval prvý Doom, ktorý si odniesol takmer absolútne hodnotenie. Prečo takmer? Pretože až Doom II považujem za dokonalosť. Príbeh druhého dielu naväzuje na prvý (a je absurdne jednoduchý) – hneď, ako vy, mariňák, ste zlikvidovali posledného pekelníka na Marsu, vraciate sa na Zem, aby ste si oddýchli, no čo neuvidíte. Zistíte, že Zem bola napadnutá rovnakým spôsobom ako Mars, a tak sa musíte prebojovať cez 30 levelov plných démonov a zombii a zničiť hlavného, údajného bosa, ktorý ich ovláda a prenáša z pekla.

Ako veľmi dobre vieme, id Software malo spočiatku ako vydavateľa Apogee, ktorá dávalo zadarmo prvé epizódy ich hier a ostatné ste si museli kúpiť a objednať cez telefón. Na telefóne boli maximálne dvaja ľudia, ktorí vybavovali objednávky – vtedy ešte ich spoločnosť bola malá a dvaja ľudia všetko stíhali. Po vydaní Wolfensteina id Software narástol, začal bobtnať, preto dvaja bolo málo. So Shareware distibúciou boli sami oboznámení, tak si vydávanie pre Wolfensteina urobili sami. Mohli si nezávisle na druhej firme vydať hru a nemuseli by stratiť peniaze. Pre druhý diel podarilo získať vydavateľa – CDV Software.

Carmack dobre vedel, že 3D hry sú budúcnosťou. Doom a aj Doom 2 neboli 3D hry – nepriatelia boli 2D sprity a úrovne boli vlastne tiež 2D, alebo ak chcete 2.5D. Carmack preto pracoval na novom engine, ktorý by bol kompletne v 3D. Vývoj takétoho enginu chvíľu trvá, tak použili svoj stávajúci id Tech 1 na vytvorenie pokračovanie Doomu. Keďže nemuseli vytvárať nový engine, vývoj Doom 2 nebol až taký dlhý a ani ťažký. Romero v podstate akoby vytvoril “len” nové úrovne pre single a multiplayer. Aj tak Doom 2 mala minimálne rovnaký, ak nie väčší úspech ako prvý diel. Po tomto úspechu naberal id Software nových vývojárov a Romero začal menej pracovať (pokračovanie nabudúce…)

Pod grafickej, zvukovej a hratelnostnej stránke sa hra od prvého dielu vlastne ani nezmenila. Pribudla jedna nová zbraň – dvojhlavňová brokovnica, ktorú si, pre jej zvuk, okamžite zamilujete, sedem nových, krásnych nepriateľov – „Heavy weapon dude“ s rotačákom, „Hell knight“, ktorý je vraj slabší bratranec barona pekla (bol na konci Dooma), „Revenant“, ktorý je slabý ale zato má veľkú palebnú silu, „Mancubus, Arachnotron (tí ma najviac štvali, ten ich zvuk som neznášal), Pain elemental (krásny to démon – je podobný Cacodémonovy a vypúšťa malé lietajúce lebky) a posledný Arch-vile. Ten vie oživovať padlé jednotky a dá vás na jednu ranu.

John Romero je boss celého Doom II. Dnes to nie je nijaký spoiler. Sám hovoril, že ako bossa chceli dať najskôr obyčajné sprity, ktoré ani nemali grafiku, keďže ich nikto neuvidí – boli za stenou. “Prečo by náš umelec mal strácať čas na výtvore ďalšieho typu nepriateľa, keď to hráč ani neuvidí? Po dlhý čas to bola len šedá bodka, malý sprit.” Keďže sa tá úroveň už nemenila, dvaja vývojári tajne zmenili šedý sprit za nabodnutú hlavu Johna Romera a mysleli si, že to bude sranda, keď hra vyjde a všetkým oznámia, že to zmenili. No každý dobrý vývojár pozná každý kúsok svojej hry, tak Romero mal na starosti urobiť zvukové efekty záverečného bossa. Keď trafíte šedý sprit, mal by zajačať. No vývojári dali do hry Romerovu hlavu skôr, než Romero naprogramoval zvuk pre šedý sprit. Tak sa chcel Romero pozrieť, ako taký šedý sprit vypadá, aby si mohol urobiť predstavu o jeho zvuku. K samotnému bossovi sa normálnou cestou dostať nedá – musíte použiť cheat na prechádzanie stenou (idclip). Romero sa tak priblížil k spritu, ktorý mal byť šedý, namiesto toho sa pozeral na svoju tvár. Najskôr si myslel, že vidí svoj odraz v monitore a až neskôr si uvedomil, že mu to chceli vývojári prezradiť až po vydaní hry. Preto sa rozhodol, že do toho spritu vloží niečo, aby “vývojári vedeli, že Romero vedel”. Pridal preto hlas, ktorý hovorí: “To win the game you must kill me John Romero“, editoval ho, aby to znelo démonicky a odzadu, takže výsledný hlas môžete počuť v hre, keď prídete do miestnosti.

Ak budete hru hrať na poslednej alebo predposlednej obtiažnosti, pripravte sa na pravé peklo, kedy budete musieť šetriť náboje a rozumne vypočítavať kedy a do akého démona napáliť aké množstvo nábojov. Munícia je obmäzená(pravdaže ak nepoužívate cheaty) a ak nájdete ďalší skrytý vchod, v ktorom bolo pár nábojov a malá lekárnička, budete ďakovať autorom, že ju tam ukryli. V Doomovi si naozaj prejdete peklom(v tom dobrom slova zmysle), teda ak si vyberiete danú obtiažnosť a budete mať chuť prežívať krušné chvíle ako jeden z pozostalých ľudí na Zemi. No dosť už bolo rečí, idem prejsť ďalší level. A popritom nakopať démonov do gulí!

Naše hodnotenie hry
Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 2 Priemerné skóre: 5]

  • buy it1DOOM-II---Hell-on-Earth-title.gifVýrobca: id Software
  • Distribútor: GT Interactive Software
  • Rok vydania: 1994
  • Platformy: DOS, Game Boy Advance, Macintosh, PC-98, Windows, Zodiac
  • Extra: cheaty 2 icon navody icon Obaly icon Soundtracky icon gameplay icon mapa icon manual icon monitor-wallpaper icon abandonia-icon1 wikipedia icon

 

Hellrampage

Hellrampage

Admin stránok RetroGamer.biz, recenzent a pravidelný hráč starých a nových hier na PC a PlayStation. A profesionálny muzikant živiaci sa hudbou...
Hellrampage

Latest posts by Hellrampage (see all)

Návštevnosť: 85 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *