Die by the Sword

Simulátor šermu alebo predchodca Dark Souls série!

Skôr než sa vykašlete na túto recenziu a sadnete si k Die by the Sword (DBTS), pripravte sa na to, že budete umierať. A to na sto spôsobov. Či už v kampani alebo aréne. A potečie krv. Nielen vaša. Ale väčšinou vaša. A bude aj pár zlomených kostí a amputovaných končatín, hláv nevnímaje. Ale opakujem: väčšinou vašich.

DBTS vyrobila firma Treyarch. Ak sa pýtate, čo do pekla robili pred Call of Duty (CoD), ste tu správne. Treyarch je americká spoločnosť, ktorú v roku 1996 založil Peter Akemann a Doğan Köslü. Ich prvou hrou bol práve DBTS a Olympic Hockey Nagano ’98 pre Nintendo 64. Až do roku 2007 robili hry hlavne pre konzoly – vyrábali hokejové hry pre Dreamcast, Spider-Mana pre PSko a Xbox a v roku 2005 začal ich slávny nástup s CoDčkom. Vráťme sa ale k ich prvej hre.

Dnešní hráči budú z DBTS zmätení. Budú vyhúkaní z ovládania a máchania mečom. Väčšina túto hru nedohrá. DBTS (“dy by ty svord”, ako sme ju my neangličtinári volali kedysi) bola vo svojom čase veľmi unikátnou a originálnou hrou (a je aj dnes), pretože využívala veľmi presnú fyziku a špecifický štýl šermovania. Dobové recenzie boli veľmi prísne, pretože v tom čase vyšiel Tomb Raider, ktorý bol oveľa atraktívnejší, ľahší a prístupnejší masám. DBTS malo krkolomné ovládanie spoločne s frustrujúcou obtiažnosťou, takže nič pre nováčikov. Vo februári roku 1998 vyšla pôvodná verzia a 31. decembra autori vydali rozšírenie, ktoré pridávalo novú kampaň a vylepšovalo multiplayer a arény.

Kampaň hry nie je vôbec dlhá a jej dohranie vám zaberie pár hodín. Krátkosť hry ma naozaj sklamala, pretože DTBS ma neskutočne bavil. Bavilo ma objavovať nové cestičky, bojovať s tuhšími nepriateľmi a zlepšovať sa v šerme, nachádzať špeciálne predmety alebo žasnúť nad level dizajnom. Príbehovo sa jedná o fantasy klišé. Hráč ovláda Enrica, rytiera, ktorý miluje Mayu (tiež rytierku/amazónku/barbarku). Maya bola pred zrakom Enrica unesená malými modrými koboldami, no odvážny rytier neváhal a utekal ju zachrániť. To je z príbehu všetko. Očakávajte klasické príšery ako orkov (vzhľad humanoídneho prasaťa radšej nejdem komentovať), kostlivcov, bažinné príšery, obrov, magmatických golemov a iné. Finálny súboj s hlavným bosákom je veľmi nevybalancovaný, skôr by som ho za súboj ani neoznačil. Je to taký skákačkový puzzle na správne načasovanie.

Táto hra je unikátna tým, že dovoľuje hráčovi mať plnú kontrolu nad pohybom ruky svojej postavy (VSIM – Virtual SIMulation). Môžete šermovať ktorým smerom chcete. Zo začiatku budete mať problém sa v ovládaní vyznať, pretože hra neposkytuje žiadny väčší tutoriál, ktorý by vám ovládanie vysvetlil. Budete mať problém načasovať si útok meča s pohybom svojho avatara a kontrapohybom nepriateľa. Štandardne je útok nastavený na numerickej klávesnici: “5” je horizontálny stredný útok, “6” je horizontálny horný útok a “4” je vertikálny útok. Tieto tri typy útokov vám budú stačiť na celú hru. Používanie štítu sa stáva na klávesnici problém, ja som ho vôbec nepoužíval a skôr sa spoliehal na parírovanie pomocou meča. Každá zbraň a nepriateľ má správny fyzikálny model, takže ak uvidíte obra s kyjakom v napraženom postoji, verte, že to vášho avatara bude riadne bolieť a trochu sa po aréne preletí. U vášho bojovníka takisto platí, čím väčší náprah, tým väčšie poškodenie. Najdokonalejšie na súbojoch je, že nepriateľom môžete počas boja useknúť nejakú končatinu – ruku, nohu a oni budú stále bojovať. Ak im useknete hlavu, je to rýchla smrť no chce to veľa tréningu. Najlepšie je sekanie hláv s myškou (ak nemáte Nintendo Wii Remote).

Po kampani si môžete zahrať arénu. Tá sa vyznačuje jednou stiesnenou miestnosťou rôznych prekážok kde sa utkáte sám alebo v tíme s nepriateľmi. Môžete si vybrať, či chcete mať spolubojovníka alebo pôjdete proti nepriateľom sám. Autori zašli až tak ďaleko, že môžete ovládať monštrum – kobolda, orka, obra, či minotaura a skúsiť tak rôznu taktiku na rôznych nepriateľov. Hre to dáva nový rozmer a veľkú porciu zábavy v multiplayeri so živými hráčmi.

Čo musím vyzdvihnúť je atmosféra. Tá sa dá priam krájať. Ani dnes hra nestratila svoje kúzlo. Síce ju musíte vyčačkať jedným grafickým módom (Xtended) a mať verziu z GoGu, no v mojich očiach nezostarla ani o jediný deň (asi som príliš veľký optimista).

Nesmiem zabudnúť na parádne hlášky Enrica, ktoré okoreňujú hru a vy tak cítite každú ranu a každý úder. Takisto zvuková a hudobná stránka neskutočne dotvára atmosféru hry. Už dávno som nepočul tak kvalitnú audio zložku v hre.

Keďže som prešiel Demon’s Souls, mám rozohrané Bloodborne a chystám sa na trilógiu Dark Souls, DBTS mi Souls sériu od japonskej firmy FromSoftware neskutočne pripomínalo. Možno sa Japonci nechali inšpirovať, no ja som sa v tejto hre cítil ako doma. Som zvyknutý umierať a veľakrát opakovať tú istú pasáž, takže som z obtiažnosti DBTS nebol až taký frustrovaný. K tomu mód Xtended pridáva možnosť ukladania pozície hocikedy a hneď sa to ľahšie hrá. No aj na najľahšiu obtiažnosť je hra pekelne ťažká. Jedla a fľaštičiek na obnovu života si budete neskutočne vážiť, škoda, že sa nedajú zobrať a uskladniť do inventára. Každý nález nového predmetu, ktorý vám pridá ochranu pred poškodením, budete oslavovať. A keď náhodou porazíte dvoch nepriateľov a nestratíte pri tom viac ako polovicu života, budete sa priblbo ale šťastne usmievať.

Naše hodnotenie hry

Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 0 Priemerné skóre: 0]

  • buy it1die by the sword titleVýrobca: Treyarch Invention
  • Distribútor: Interplay Entertainment
  • Rok vydania: 1998
  • Platformy: Windows
  • Extra: cheaty 2 icon navody icon Obaly icon gameplay icon Soundtracky icon manual icon wikipedia icon
  • Ovládanie
Hellrampage

Hellrampage

Admin stránok RetroGamer.biz, recenzent a pravidelný hráč starých a nových hier na PC a PlayStation. A profesionálny muzikant živiaci sa hudbou...
Hellrampage

Latest posts by Hellrampage (see all)

Návštevnosť: 80 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *