Diablo

Hellrampage dungeon, real-time, RPG, Windows 2 Comments

Videorecenzia

Diablo je hra, ktorá vytvorila úplne nový podžáner. Pre hernú históriu je veľmi dôležitá. Je to hra, ktorá mnohým hráčom privodila syndróm karpálneho tunelu či si zničili opakovaným klikaním myšku. Podobne ako Doom vytvoril „doomovky“, po Diablu sa všetky akčné RPGčka volali „diablovky“ alebo klon Diabla. Prvý diel prekonalo pokračovanie, a tak sa Diablo 2 v roku 2000 stalo novým kráľom. Po ňom prišli firmy s hrami, ktoré chceli Diablo prekonať – s tých úspešných spomeniem napríklad Dungeon Siege, Torchlight, Titan Quest, Nox či Path of Exile. Tretie Diablo vyšlo o dlhých dvanásť rokov po druhom diele a robili ich už iní vývojári. Na začiatku života bolo výborné – ťažké ako sviňa s výbornou atmosférou aj keď neprinieslo v podstate nič nové. Dnes sa z neho stala zjednodušená a farebná hovadina pre deti, v ktorej sa ani na extra hard obtiažnosti nedá zomrieť a bossákov zabijete na pár rán – aj tých hlavných. Ale mladším hráčom, ktorí nezažili prvé dva diely, sa to môže páčiť, pretože sa to dostalo aj na konzoly. Potom Blizzard ukázal na Blizzcone 2018 Diablo na mobily. Vďakabohu, že o rok neskôr ukázal štvrté Diablo, ktoré by malo vyjsť v blízkej budúcnosti a autori sľubujú, že sa vrátia ku koreňom druhého dielu. Ja zostávam nohami na zemi, tak uvidíme, ako návrat dopadne. Poďme ale na prvý diel, o ktorom toto video bude.

Diablo vyšlo na prelome roku 96 a 97 – presnejšie 31. Decembra 1996 ste ho mohli už dostať v niektorých obchodoch, no k drvivej väčšine hráčov sa dostala až o pár dní neskôr, čiže okolo 3. januára, preto niekto uvádza rok 1996 a niekto 97.  V súčasnosti si ho môžete kúpiť a stiahnuť z GoGu, kde je aj datadisk. Diablo vydal Blizzard, dnes známy predovšetkým pre Overwatch a WoWko a v minulosti pre WarCraft a StarCraft. Vyrobil ho ale iný tím – Blizzard North a o ňom si tiež neskôr niečo povieme. Prvý diel hráči milujú hlavne kvôli surovej a temnej gotickej atmosfére, ktorá sa nesie v podobnom duchu ako prvý Warcraft. Ovládanie je pomalé, nepriatelia tuhí a vďaka všade prítomnej temnote vidíte len na pár krokov pred seba. V hre sa nedá behať a to ľudí štvalo hlavne v meste, kde ste si nakupovali od obchodníkov, ktorí boli od seba ďaleko. Rýchlejší pohyb priniesol až nechcený datadisk Hellfire a beh potom druhý diel. V hre máte za úlohu (podobne ako v každej inej diablovke) prebojovať sa cez hordy nepriateľov, vylepšovať si výbavu vďaka náhodne padajúcim predmetom, levelovať postavu a prejsť až na koniec k poslednému bossovi. A túžba nájsť unikátny predmet, ktorý možno padne z ďalšieho nepriateľa, poháňala hráčov dopredu. Príbeh je dávkovaný postupne, netlačí vás do zahlcujúceho množstva textu a musíte sami nájsť predmet, ktorý vám odhalí ďalšiu časť zo sveta, podobne ako to je u novšieho Dark Souls.

Svet Diabla je veľmi bohatý – u nás vyšli dve série a celkovo 7 kníh od pána Knaaka, ktorý písal príbehy aj pre Warcraft a vytvoril svoju fantasy sériu DragonRealm. Jeho príbehy som kedysi strašne žral, pretože som len s čítaním začínal – ako moja prvá kniha z roku 2005 bola práve Diablo: Dedičství krve ešte z českého obchodu, pretože u nás sa tieto fantasy knihy vôbec nedali kúpiť.

Blizzard si na lóru dáva záležať, má ho komplexná každá jeho séria. Zaujímavé je, že v Diablu som ho nikdy moc nevnímal. Jedná sa v podstate o boj dobra a zla – anjelov a démonov, neba a pekla. Hra je zasadená do mesta Tristram, ktoré sa ocitlo pod útokom hordy démonov. Tí vyliezajú z rozpadnutej katedrály. Takéto miesta v minulosti slúžili ako úložisko troch pánov démonov (medzi ktorými je aj Diablo) – zapečatila ich do soulstonov skupina mágov zvaných Horadrim. Takže vy, ako hrdina, musíte zachrániť mesto a zničiť démonov. Neskôr vďaka rôznym starým knihám zistíte, že na samotnom spodku je zahrabaný soulstone s Diablom. Ten sa po stáročia snažil soulstone poškodiť, aby sa dostal von a nakazil aj arcibiskupa Lazarusa, ktorý sa stal jeho verným služobníkom. Ten má pre Diabla zohnať smrteľnú schránku, aby sa vďaka nej mohol prežrať do sveta smrteľníkov.

Poďme si niečo povedať o Diablovi. Je známy pod menom Pán teroru. Aj keď je najmladší z trojice Prvotného zla, je považovaný za najnebezpečnejšieho – pretože je pokojný, trpezlivý a prefíkaný. Sám seba považuje za umelca teroru. Dokáže zhmotniť strach a nočné mory ľudí a to mu dodáva silu. Sám pritom strach necíti. Tyriael, archanjel spravodlivosti, ktorého môžete poznať z druhého Diabla, ho považuje za najhoršieho z trojice prvotného zla. O každej jednej postave, či už kladnej alebo zápornej, či už anjelovi alebo démonovi, by sa dalo urobiť samostatné video.

Stredným prvotným zlom je Baal – Pán deštrukcie a najstarším Mephisto – Pán nenávisti. Mephisto je otec Lilith – kráľovnej sukkub, ktorá bude v štvrtom Diablo hrať hlavnú úlohu. Nižších démonov je ešte oveľa viac, no v prvej hre sa ukáže len Diablo a v datadisku Hellfire Na-Krul, ktorý sa silou Diablovi vyrovná. Z menších bossfightov zažijete kostlivého kráľa Leorica, Butchera a pri konci aj arcibiskupa Lazarusa. 

Teraz poďme na vývoj. Čerpal som z GDCčka, kde mal Postmortem David Brevik, tvorca a dizajnér Diabla, hlavný programátor a taktiež bol 10 rokov prezidentom Blizzard North. O originálnom koncepte David premýšľal už na strednej škole v Kalifornii. Tam býval blízko pohoria Mount Diablo a odtiaľ vyšiel názov hry. Popritom hral rogue-like hry ako Rogue či Moria, kde boli náhodne generované dungeony a chcel zasadiť svoju hru do fantasy prostredia ako Might and Magic či Wizardry. Keď skončil školu, založil si svoju vývojársku spoločnosť Condor spoločne s Erichom a Maxom Schaeferom – na internet dal na stiahnutie originálny Diablo dokument, v ktorom sú napísané jeho počiatočné myšlienky, ako by mala hra vypadať. Pôvodne mala byť hra ťahová, čisto singleplayer, vyjsť na DOS a nie na Windows a nové predmety by ste si kupovali podobne ako si dnes kupujete booster packy v kartovej hre Magic the Gathering – takto by ste si kúpili disk a ten by vám dal 50 náhodných predmetov. Neskôr si uvedomili, že to by bola kravina. Takisto mala hra obsahovať permasmrť – čiže ak by vám zomrela postava, museli by ste si vytvoriť novú a ísť od začiatku hry. Bolo to kvôli tomu, že staré rogue-like hry boli tiež na tomto princípe stavané, no to by bolo pre mnohých hráčov asi hardcore.

Animácie sa mali robiť z plastelíny, podobne ako bol urobený Neverhood – takzvaný Claymation. Viete si predstaviť Diablo v takomto štýle? Inšpirovali sa bojovkou Primal Rage na automaty, kde sa im páčila grafická stránka. Nakoniec od toho upustili, pretože by nebolo možné takto urobiť všetky monštrá a pridať ich do hry. David chcel vždy urobiť PC hru, pretože pred Diablom urobili americký futbal a bojovku Justice League len pre Genesis. Do RPGčiek v tom čase nikto nechcel investovať, pretože vraj boli mŕtve, no David mal veľa super nápadov ako oživiť a zmodernizovať staré rogue-like hry. Na Consumer Electronics Show (v skratke CES, čo bola výstava elektroniky) ktorá bežala ešte pred E3ko, predstavoval David svoju novú hru Justice League, kde sa stretol s vývojármi zo Silicon and Synapse, ktorí sa neskôr premenovali na Blizzard. Pozvali Davida k sebe a ukázali mu ich novú hru Warcraft, ktorú práve kutili. David bol z nej nadšený no, on im tiež chcel ukázať svoje nápady a práce na Diablu. V januári 1995 sa konečne borci z Blizzardu prišli pozrieť na Davidovu novú hru a boli unesení. David stále chcel urobiť ťahové RPGčko, no Blizzard mu dal podmienku, že hra musí byť real-time a musí v nej byť multiplayer. David im vysvetľoval, že im prerobenie zaberie veľa času ale nakoniec prikývol. Keď real-time v Diablu dokončil a zahral si hru, bol z nej úplne hotový a ako sám povedal: „V tom momente akčné RPGčka boli zrodené.“

Vývojári sa posadením kamery a ako by mala hra vyzerať nechali inšpirovať prvým X-Com (u nás známa pod menom Ufo – Enemy Unknown), ktorý vtedy hrávali. Požičali si rozmery jednotlivých štvorcových assetov a tie prilepili do Diabla. Podľa jedného screenu z X-Comu vlastne urobili celý vzhľad Diabla – teda prekopírovali perspektívu. Na čo ale boli pyšní a čo sa im podarilo urobiť skvelo, bolo osvetlenie hry. Ako sa svetlo pohybuje s hráčom a ostatok levelu zostáva v tme – pritom vaše kúzla môžu rozsvietiť celú miestnosť na krátky čas – napríklad keď vyčarujete ohnivú stenu alebo magický portál, ktorý privedie svetlo z vonku. Veľa predmetov v hre zvyšuje rádius svetla, ktoré vydávate, takže toho na obrazovke viac vidíte.

Vývoj hry bol veľmi náročný – plánovaný budget mali najskôr 300,000 dolárov, čo bolo málo pre 15 ľudí, ktorý na hre pracovali. K tomu museli udržiavať kanceláriu a platiť ďalšie veci. Preto išli za 3DO, ktoré v tom čase vydávalo svoju novú konzolu M2 a ponúkli im, že pre nich urobia futbalovú hru. A od nich získali milión dolárov, ktorý im pomohol aj s vývojom Diabla. V polovičke vývoja Diabla kúpil Blizzard firmu Condor, ktorú premenoval na Blizzard North. Bolo to ale zamotanejšie, pretože v tom čase mali podpísanú zmluvu aj s 3DO, tak začala vojna medzi 3DO a Blizzardom. Aj keď im 3DO ponúkalo oveľa viac peňazí, nakoniec ich odmietli, pretože viac verili Blizzardu.

Čo sa týkalo multiplayeru, ten vôbec nevedeli naprogramovať. Blizzard pracoval na Battle.nete a chcel, aby ho do Diabla implementovali. Preto z Blizzardu muselo prísť na pomoc Davidovy a ostatným niekoľko vývojárov, ktorí ho do hry vložili. Aj tak sa David bál, že ľudia budú cheatovať. Battle.net bol v roku 1996 nadčasový, pretože bežal nepretržite a dovolil hráčom sa pripojiť z celého sveta a zahrať si v reálnom čase s troma ostatnými hráčmi. A zoberte si, že bežal len na jednom počítači. To bolo mindblowing.

Interface chceli mať jednoduchý a taký, že hneď môžete skočiť do hry. Nechceli, aby hráčovi zabralo 20 minút vytvorenie postavy, nechali sa inšpirovať prvým Doom a NHL 95, kde ste sa do hry dostali hneď a mohli ju rýchlo začať hrať. Pýtali sa sami seba: „Mohla by túto hru hrať moja mama?“ – taký jednoduchý interface chceli vytvoriť. Čo sa týka automapy, tam sa nechali inšpirovať Dark Forces, čo je Davidova obľúbená hra. Páčilo sa im, ako mapa presvitá a vidíte aj hru, takže môžete mať mapu zapnutú počas hrania. Diablo bežalo v 640×480 a 256 farbách, dnes si môžete dať vyššie rozlíšenie ale hrateľnosť to vôbec neovplyvní – čiže nebudete toho vidieť viac. Až populárny mód Belzebub mení hru na nepoznanie, pridáva množstvo nových vecí, mení interface a už si vôbec nebudete pripadať, že hráte prvé Diablo.

Posledných 8-9 mesiacov museli robiť autori nadčasy. Pracovať na hre od rána do noci každý deň po dobu ôsmych mesiacov. Keďže bola Davidova manželka tehotná a mala porodiť v decembri, chceli stihnúť hru do konca roka dokončiť. Skončilo sa to tak, že sa dieťa narodilo v januári, takže mohli dokončiť hru. Aj tak sa do nej nedostalo veľa vecí. Po vydaní hry boli vývojári vyhorení dva alebo tri mesiace. Boli strašne unavení, no museli začať pracovať na novom projekte – Diable 2, kde crunchovali rok a pol. Ale pokračovanie si dáme nabudúce.

Na začiatku som si položil otázku: Začať hrať originál Diablo alebo datadisk Hellfire? Veľa ľudí datadisk sklamal, pretože pridáva len jedno nové povolanie, zopár nových podlaží, preskinované monštrá a vraj atmosféra hry je horšia, keďže tento datadisk vytvorila iná firma – Synergistic Software spoločne so Sierra. Tak som začal pôvodnou hrou, aby som si užil atmošku. Druhou podstatne ľahšou otázkou bolo, za akú postavu budem najskôr hrať? Samozrejme že za mága.

Hneď vám môžem povedať, že mág je v jednotke najzábavnejší charakter (aspoň pre mňa). Počas hry získate množstvo deštruktívnych kúziel a ak si nechcete z neho urobiť čisto mága, môžete investovať body pri nových leveloch do sily a urobiť si z neho bojového mága napríklad s obojručnou zbraňou alebo jednoručnou a štítom. Ja som si z neho pri prvom prechode urobil čistokrvného DPS kúzelníka, takže všetky body som ihneď investoval do mágie.

Začiatok s mágom je veľmi ťažký – prdnete zopár jednoduchých kúziel, zabijete niekoľko nepriateľov a už máte po mane. A nepriatelia vás zabijú takmer okamžite. Musíte si preto chodiť kupovať k čarodejnici na kraji mesta fľašky na obnovu many, aby ste vydržali aspoň jedno podlažie. Dobrou správou je, že ako mág máte na začiatku magickú palicu, ktorá má v sebe jedno kúzlo a na jeho vyčarovanie nepotrebujete manu – stojí jedno nabitie. Nabíjať zbraň si môžete buď u čarodejky, ktorá je predražená alebo sám pomocou skillu. Ak si palicu nabijete sám, zníži sa počet použití daného kúzla. Magických palíc som počas hry aj tak nachádzal veľa, preto mi to bolo jedno.

Učenie nových kúziel neprebieha u žiadneho trénera a takisto sa ich nemôžete naučiť, ak dostanete nový level. Buď vám spadne kúzlo náhodne v dungeone – najlepšie, keď nájdete bohatú knižnicu alebo si kúzla kúpite od čarodejky. A borkini sa v obchode kúzla na predaj objavujú tiež náhodne. Na začiatku odporúčam investovať do magického portálu a liečenia. Vďaka portálu a liečeniu nemusíte mať inventár zaprataný zvitkami či liečiacimi lektvarmi a stačí vám kupovať len potiony na manu. Každé kúzlo si môžete opakovane vylepšiť – síce bude stáť viac many, no bude silnejšie. V prvom Diable sú štyri magické úrovne a v každej je sedem kúziel, takže tu máte 28 spellov. Hellfire pridalo piatu úroveň, no kúzla sú si podobné. Pritom malo byť v hre až šesť magických úrovní. Čo sa týka kúziel v základnej hre, zo začiatku budete používať ohnivú či elektrickú strelu, no neskôr budú mať nepriatelia proti daným elementom či mágii odolnosť, preto musíte skúšať, čo na nich platí. Na kostlivcov a všetkých nemŕtvych vrátane kráľa Leorica využijete svätú strelu. Keď som získal kúzlo ohnivej steny a mana shieldu, hra sa stala v podstate jednoduchou. Manový štít vám prevedie všetko poškodenie do many, takže čím viac many máte, tým máte viac života a stane sa z vás tank. Môžete tankovať a nepriatelia vás tak ľahko nezabijú. K sebe si niekoľkokrát nastackujete ohnivú stenu a takto porazíte aj hlavného bossáka. Sranda, že Diablo nemá imunitu na oheň a pritom prišiel z pekla. Za prvý prechod som všetky kúzla nenašiel – preto som nemohol vyskúšať najsilnejšiu apokalypsu, ktorú používa aj Diablo – tá je v origináli len vo forme zvitku a až v datadisku pribudla ako kniha po zabití Na-Krula. Najlepšie na tomto kúzle je, že to nie je ohnivý útok aj keď tak vypadá, takže žiadne monštrum na tento spell nemá imunitu. Preto je také silné. A ani vám proti Diablovi odolnosť proti ohni nepomôže. Vyskúšal som aj skvelý reťazový blesk a nepredvídateľného golema, ktorý sa nedá ovládať a ide si svojou cestou. Ak ho vyčarujete v prvých leveloch, tak vám ich kompletne vyčistí od nepriateľov a vy získate automaticky expy. Niektoré kúzla ako vylieč druhého či oživovacie nájdete len v multiplayeri.

Za bojovníka je hra veľmi priamočiara – nemáte žiadne skilly na útok – len opravovanie, ktoré vám vždy zoberie jeden alebo dva body z odolnosti predmetu. Takže len sekáte – buď s mečom alebo si môžete dať obojručnú zbraň, no odporúčam hrať so štítom. Nevýhodou je, že keď je nepriateľov okolo vás viac a všetci do vás sekajú, nezmôžete sa na protiútok, keďže budete stále v mikrostune. Krásnym príkladom je legendárny Butcher, ktorého nájdete už v druhom leveli – ten vás zasekne do animačky a nemáte šancu ani ujsť. Odporúčam preto na neho ísť až na väčšom leveli. Ak hráte za lukostrelkyňu, tá to má jednoduchšie – Butchera si nalákate, zavriete dvere a zabijete ho cez mreže. Vypadne z neho unikátny predmet – keď som hral za lukostrelkyňu, tak mi vypadol obojručný sekáč a túto obojručnú zbraň som ťažko s ňou mohol používať. S mágom som proti Butcherovi nebojoval, pretože na začiatku som pred kostolom nestretol zakrvácané NPCčko a neaktivoval si tak quest.

Lukostrelkyňa ma bavila oveľa viac než bojovník. Síce tiež nemá vlastné útočné skilly, takže iba strieľa a má len skill na odstraňovanie pascí – ten mi prišiel úplne zbytočný. Nepriateľov môžete veľakrát nalákať ako Butchera a zabiť ich bez toho, aby vám ubrali život. Ja som s lukostrelkyňou začal hrať po dohratí základnej hry datadisk Hellfire a rovno som si dal od prvého levelu obtiažnosť Nightmare, pretože normálna mi prišla ľahká. A rozdiel v obtiažnosti bol asi taký, že som päť minút zabíjal jedno monštrum. Na druhú stranu som poskočil hneď o dva levely. No začiatky na tejto obtiažnosti boli hardcore. Druhá obtiažnosť je odporúčaná pre postavy, ktoré už hru raz prešli a majú cca level 25 a vyššie. Ja som si s mojou novou postavou po vyčistení prvého podlažia dal 15 levelov. Táto technika sa dala aplikovať len na melee nepriateľov, tí strieľajúci už boli oveľa nebezpečnejší.

Novým povolaním, ktoré priniesol datadisk Hellfire je Monk. Ten má skill hľadania, takže na zemi nemusíte robiť pixelhunting – mne tento skill prišiel rovnako zbytočný ako odstránenie pascí. No ak ste niekde počuli cinknúť padajúci prsteň z nepriateľa a neviete ho nájsť, tak je užitočný. Monk je výborný so staffkou, takže sa výzorovo podobá na mága. S ňou má aj rýchlejší útok a ak mu chcete dať inú zbraň, bude útočiť pomalšie. So staffkou môže aj blokovať nepriateľské útoky, takže nemusíte mať štít, no musíte investovať do obratnosti. Ak budete bojovať bez zbrane, na vyššom leveli sa jeho kopy stávajú veľmi rýchle a smrtiace. Zaujímavé je, že ľahké brnenie mu dá viac obrany než ťažké.

V datadisku Hellfire sú skryté dve ďalšie síce nedokončené, no hrateľné postavy – Bard a barbar. Tie aktivujete editovaním  jedného textového súboru, no ja som to neskúšal, pretože som si nechcel rozbiť hru. Bard inak vyzerá ako lukostrelkyňa a môže používať zadarmo identifikáciu predmetov. Je dobrý vo všetkom, či ho chcete používať ako mága alebo si vytvoriť hybridné povolanie, no v žiadnom povolaní sa nestane mástrom. Barbar má skill Rage, ktorý mu na dvanásť sekúnd dá boost do sily, vitality a obratnosti. Používa grafiku bojovníka ale hrá sa inak – najlepšie bojuje s obojručnými zbraňami. Zaujímavé je, že si nemôže dať body do mágie, naopak za každý level má 1% odolnosti, takže má z postáv najviac života. Fakt škoda, že sa nedostali do hry a musíte si ich takto krkolomne odomykať.

Štatistiky postavy sú veľmi jednoduché – máte tu 4 vlastnosti – silu, mágiu, obratnosť a vitalitu a po každom novom leveli dostanete 5 bodov, ktoré si môžete rozdeliť do týchto vlastností. So silou budú vaše útoky silnejšie, môžete nosiť ťažkú zbroj a používať lepšie zbrane. S vyššou mágiou budete mať viac many a takisto sa môžete učiť lepšie kúzla či používať zvitky. Obratnosť sa tiež hodí ak chcete mať väčšiu šancu na trafenie nepriateľa a opačne. Takisto budete môcť používať lepšie luky. No a vitalita vám zvyšuje život a aké damage bude treba, aby vám monštrum dalo ministun. Čím vyššie číslo, tým sa do stunu dostanete menej často. Čo sa týka odolností na oheň, elektrinu či mágiu, dá sa namaxovať len do 75%. Nedá sa byť imúnny na nejaký element – to mi prišlo fér. Niektoré monštrá ale imúnne sú.

Svätyne sú divné. Aktivovaním vytvoria náhodný efekt a poriadne ani neviete, čo sa stane. Vyhodí vám to správu, ktorá je takou hádankou a odporúčam vždy pozrieť na wikipédiu, že čo vám to vlastne pridalo. Niekedy sa pridajú body do vlastností, pridá náhodné kúzlo, alebo vám náhodné kúzlo z knihy vymaže. V katakombách a nižšie som našiel kozie svätyne, ktoré mi väčšinou zmenili všetky manové potiony na žlté, ktoré obnovia aj život. Peňazí budete mať večne nedostatok. Ako mág som si kupoval drahé kúzla od čarodejky, ktoré som ale potreboval. Horšie je, že sa peniaze v inventári stackujú len po 5,000. V datadisku po splnení questu dostanete unikátny prsteň, ktorý zdvojnásobuje peniaze na 10,000. No musíte preto obetovať jeden prsteň, takže podľa mňa zbytočnosť.

Prvý prechod s mágom som prešiel za 7 hodín a to som sa nikam neponáhľal a každý level som komplet vyčistil. Existuje aj blázon, ktorý dokázal Diablo prejsť za 3 minúty. Inak za mága v speedrune vedie Kanaďan Funkmastermp, ktorý hru dohral do trinástich minút. Je to ale aj o šťastí, aké vám padnú predmety, zbrane, kúzla a ako blízko sa objaví vchod do ďalšieho levelu. A takisto títo týpci mohli používať rôzne glitche. Bez využívania chýb to dohral najrýchlejšie poliak Krzysiek za 32minút a 32sekúnd.

Bojovať budete v jednom obrovskom dungeone, ktorý má 16 podlaží. Vonku sa pozriete len do mesta a až druhý diel priniesol boj aj v exteriéroch. Táto katedrála sa objavila aj v treťom diele, no mala len 4 levely. V prvom Diablu je tento obrí dungeon rozdelený na štyri podoblasti – prvou je katedrála, potom katakomby, jaskyne a peklo. Celý dungeon je náhodne generovaný, takže zakaždým bude prechod iný a budú v ňom iní nepriatelia. V každom prvom leveli novej podoblasti si môžete otvoriť rýchly prechod rovno na povrch. Ale tou dobou už budete zvyknutý používať magický portál. Všetky questy musíte nájsť a tým si ich aktivovať. Ak napríklad nájdete nejaký predmet, ktorý by mohol byť súčasťou questu, zájdite si do mesta popýtať sa NPCčiek, či o ňom niečo vedia.

Katedrála je veľmi temná a je v nej veľa objektov. Takisto som ju mal najradšej, pretože sa v nej dalo nájsť plno kníh a zvitkov. Z monštier tu nájdete kostlivcov, scavengerov, zombie a otravných padlých s rýchlym útokom. Keď pri nich zabijete ich kamoša, tak sa rozutekajú preč – to sa dá pekne využívať hlavne s lukostrelcom. V druhom leveli nájdete Butchera a môžete vyriešiť quest s otrávenou vodou v skrytej jaskyni. Za vyriešenie jednotlivých questov dostanete pekné unikátne predmety, tak sa ich oplatí plniť. V treťom leveli môžete zabiť Leorica, ak máte aktivovaný quest. Ten sa nachádza v samostatnej inštancii a má okolo seba veľa kostlivcov. Takisto si pri súboji s vami ďalších vyvoláva, takže dokáže potrápiť. Ja som ho zaspamoval magickou strelou proti nemrtvákom a už nevstal.

Vo štvrtom leveli stretnete kozieho démona ako NPCčko, ktorý vás bude prosiť o život. Keď sa k nemu o nejaký čas vrátite, dá vám predmet, za to, že ste ho nezabili. Ďalší quest vám dá krpec Snotspill, ktorý od vás chce, aby ste od veľkých tučných overlordov zobrali krčmový banner. Ten pôvodne patrí majiteľovi krčmy Ogdenovi v meste. Takže ak mu ho donesiete, dá vám za neho unikátnu čapicu. Ak ho donesiete padlému Snotspillovi, tak vás napadne horda krpcov.

V piatom leveli sa konečne pozriete do nového prostredia – katakomb. Ešte stále sa tu dajú nájsť knižnice s kúzlami, no budú tu noví nepríjemní nepriatelia – kozly s lukmi. Zabíjal som ich ohnivou stenou. A môžete tu nájsť quest na výborné brnčo Valor, ktoré konečne zmenilo výzor mojej postavy. Inak v katakombách, ktoré sú ešte temnejšie a nepríjemnejšie než katedrála, budete až do deviateho levelu.

Vstúpením do deviateho levelu ste v jaskyniach. Postava zahlási, že je tu dole nejako teplo, to sa moji milí už blížite k peklu. Tu stretnete nebezpečných magma golemov, ktorí na vás budú hádzať lávové kamene a agresívnych nosorožcov. Ďalej prídu gargogyly, ktoré sa dokážu premeniť na sochy a obnoviť si život. A otravné nagy, ktoré nerobili problém. Level dizajn je v týchto jaskyniach obyčajný a autori mali problém vytvoriť funkčný generátor, aby levely dávali zmysel, keď do nich príde hráč.

Od trinásteho levelu sa ocitáte v pekle. Stretnete Balroga – démona z Pána prsteňov – je imúnny na oheň, tak som na neho používal elektrinu. A budú vás otravovať strieľajúce sukuby. V štrnástom podlaží som stretol krvavých rytierov, ktorý boli imúnny na elektrinu, tak som si ich nalákal viacerých k sebe a zabíjal som ich ohnivou stenou. Stretnete aj NPCčko Lachdanana, ktorému určite pomôžte. Peklo ma moc nebavilo, keďže tam bolo plno tuhých nepriateľov a moc tam toho človek nemohol robiť, len pomaly čistil jednu miestnosť za druhou.

V pätnástom leveli si zabojujete s Lazarusom – arcibiskupom a služobníkom Diabla. Ten má okolo seba armádu sukub, no za mága mi taký ťažký neprišiel. Keď budete hrať za bojovníka a prídete k nemu blízko, má nepríjemnú mágiu, ktorá vás môže dostať  do ministunu. Po Lazarusovi vás čaká finálne šestnáste podlažie a Diablo, ktorý okolo seba má ďalšie nebezpečné monštrá.

Keď hra vyšla, usporiadali súťaž: kto prvý zabije Diabla, vyhrá 100 dolárov. V tom čase mali v hre skill, s ktorým ste si mohli vymeniť životy s monštrom. Tak prišiel týpek k Diablovi, nechal sa trochu umlátiť, vymenil si s ním životy a zabil ho na jednu ranu. Preto tento skill z hry odstránili. Pritom stačilo dať imunitu väčším monštrám a cooldown na abilitku.

Diablo si predobjednalo pred vydaním takmer pol milióna ľudí. V Spojených štátoch sa do pol roka predalo ďalších pol milióna kusov a do novembra milión. Celkovo sa do septembra 1998 predalo celosvetovo 2 milióny kópii, čo bol úspech. Čo sa týka kritiky, na Metacritic hra dostala 94% z dvanástich recenzí a všade inde tiež dostávala vysoké známky. Chválili temnú atmosféru, nadčasovú grafiku, návykovú hrateľnosť a znovuhrateľnosť, perfektnú hudobnú stránku a ďalšie veci. Soundtrack vytvoril hudobný génius Matt Uelmen.

David Brevik najnovšie pracoval na Marvel Heroes z roku 2013. V roku 2018 mu vyšlo It Lurks Below, mix Terrarie a Diabla v pixelovej grafike. Ja som len zvedavý na nové štvrté Diablo. Dúfajme, že hra bude temnejšia, ťažšia a skilly sa budete môcť učiť ako v druhom diele. Snáď to neposerú. A dajú tam kraví level. Češč!

Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 0 Priemerné skóre: 0]
Hellrampage
Najnovšie články od Hellrampage (zobraziť všetky)
Návštevnosť: 43 (celkovo), 1 (dnes)

Comments 2

  1. veľmi detailne spracované! Diablo Belzebub mod spravil z diablo 1 úplne novú hru – lepšiu. Pomalá chôdza v meste bola strašným utrpením, waypointy, opasok a crafting priniesli úplne nové možnosti! Hrám za rogue a dostal som sa na poslednú 4. obtiažnosť torment. je to nekompromisné a neporovnateľne ťažšie. hlavne dropy sú veľmi veľmi raritné. Nájsť dobrý luk je takmer nemožné. Mal som šťastie že mi padla kuša Buriza do Kyanon ale na Torment mi už nestačí.

    Belzebub mod má aj multiplayer a volá sa Tchernobog avšak neviem či tam už spojazdnili questy. keď som hral Tchernobog naposledy bolo to v roku 2017 a questi nefungovali. Prešli sme to len na normal obtiažnosti, nepadali žiadne dobré dropy.

    Mimochodom David Brevik bol na game konferencii v Brne minulý rok a môj kamarát je hudobný producent pre Hry (Grand Beats) Mali tú česť spraviť otvárací intro song ako poctu k tejto nestárnucej klasike viď tu https://www.youtube.com/watch?v=1kj2sgBmvWA

    1. Post
      Author

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *