Darkstone

Klon Diabla, ktorý sa určite oplatí zahrať!

Darkstone sa oplatí zahrať. To vám môžem povedať už na začiatku (remake vyšiel aj na android, takže ak máte tablet alebo lepší mobil, môžete si hru zahrať). Je to síce klon Diabla, keďže všetky akčné RPG vydané po Diablovi (rok 1996) si ľudia zvykli prezývať diablovky – podobne ako Doom priniesol doomovky – no oproti Diablu má jednu veľkú devízu – je kompletne v 3D. Čo naopak nemá, je temná hutná atmosféra (aspoň zo začiatku, neskôr vás bude mraziť, akoby hru prikrylo hejno krákajúcich krkavcov). Darkstone vyšiel v roku 1999 a hráčom ponúkol slušnú zábavu dokým nevyšlo o rok neskôr Diablo 2, ktoré sa stalo ešte legendárnejšie než prvý diel. Dosť bolo ale porovnávania, prvý a druhý diel Diabla si nechám na niekedy inokedy, teraz sa venujme hre mesiaca júl.

Ak vám nič nehovorí názov firmy Delphine Software, sú to autori slávnych hier Another World, Flashback, alebo freestyle závodnej série Moto Racer. Spočiatku skúšali vyrábať adventúry, no v roku 1991 sa naplno začali zaoberať skákačkami a závodmi. Na to, že Darkstone bolo ich jediné RPG, sa im podarilo. Darkstone distribuovala, v tom čase už slávna, EA.

Podobne ako nové Divinity, aj Darkstone je ladený pre dvoch hráčov. Ak ho budete hrať dvaja, budete sa viac baviť a nebudete mať zabíjanie príšer také ťažké. Jeden si môže zobrať bojovníka na blízko a druhý ho môže zozadu healovať alebo podporovať útočnými kúzlami. Na jedného hráča sa dajú zobrať dve postavy, no je to s nimi skôr otrava než úžitok. Nedá sa nastaviť umelá inteligencia, čo má robiť. Keď jej prenecháte mága alebo liečiteľa, namiesto liečenia alebo hádzania fireballov ide do prednej línie a buší klackom do nepriateľov. Ak hráte sám, odporúčam to hrať len s jednou postavou. Na druhú stranu, niektoré monštrá nezabijete len s mágom, pretože majú veľkú odolnosť na mágiu, iné nezabijete len sekaním. Niektoré pasáže doslova ponúkajú spoluprácu dvoch postáv, takže ak si chcete hru naplno užiť, zahrajte si hru s kamarátom, ktorý má čas.

K pozitívam by som priradil náhodné lokácie a questy (aj keď to bolo už v Diablovi), takže s každou novou hrou bude váš zážitok trochu iný. Questy sú na druhú stranu takmer rovnaké – väčšinou sa máte prebojovať hordou príšer a zabiť špeciálne monštrum (napríklad upír Nosferatu, skeleton Evil Garth,…) alebo zobrať v dungeone nejaký predmet (svätý grál, kráľovský diadém, štít svetla, …). Asi po hodine hry sa dozviete hlavnú úlohu hry – musíte nájsť sedem kryštálov (kým sa to dozviete, už budete mať jeden v inventári), ktoré donesiete starému páprdovi a on z nich vytvorí Orb času – zbraň, ktorou dokážete zabiť hlavného záporáka hry, draka Draaka (pozn.: v intru sa ukazuje ako drak ale je to akýsi prevtelenec, ktorý má schopnosť sa na draka zmeniť, takže to pôvodne drak nie je). Ďalším pozitívom je veľký počet hrateľných povolaní, no nenechajte sa zmiasť – aj keď je ich osem, sú len štyri. Prvé štyri pre mužov a ďalšie pre ženy. Nie je to tak, že každé povolanie z ôsmych má úplne iné schopnosti, čo ma pravdupovediac sklamalo, takže to nakoniec ani tak pozitívum nie je (recenzia, v ktorej si autor protirečí, to tu ešte nebolo!). Každé povolanie (bojovník, mág, zlodej a mních) má špeciálne skilly, ktoré sa môžete v meste naučiť. V návode nájdete výčet a krátky popis všetkých skillov, takže ich v recenzii predstavovať nemusím. Každopádne poviem, že learning je pre každú postavu najdôležitejší skill, pretože vám dovoľuje levelovať rýchlejšie. Zamrzelo ma, že s každým novým levelom si namačkáte 6 bodov do atribútov a tým to končí. Som zvyknutý na oveľa komplikovanejší systém vývoja postavy a toto ma sklamalo. Asi to bola moja chyba nepozornosti, ale v hre som nenašiel žiadne podrobné štatistiky postavy, za ktorú hráte.

Nepriatelia, ktorých proti vám vyslal Draak sú úplne tupí. Doslova. Máme tu trollov, orkov (majú srandovnú vlastnosť, že keď im zabijete kamoša, naserú sa a rozbehnú sa na vás), kostlivcov, hadov, pavúkov a ďalšiu verbež. Sú takí tupí, že hru prejdete s prstom v nose, stačí sa levelovať na správnych miestach (to isté platí o meele bossoch). Jediní skutoční nepriatelia sú tí na diaľku – lukostrelci. Stačí, ak sú len dvaja a môžu vám natropiť problémy. Strely sú rýchle a v hre prakticky neviditeľné, k tomu strieľané veľmi rýchlo za sebou, takže si budete pripadať ako v Tyrianovi na najťažšej úrovni. Neskôr sa v hre dočkáte aj oveľa ťažších a tuhších protivníkov, vtedy aj atmosféra začne byť ponurejšia (Temnýkameň sa hrá nevolá pre nič za nič). Kúzla a kúzlenie je klasicky diablovské. Kúzla sa učíte z kníh, ktoré budete musieť nájsť alebo ich kúpite v obchode (za strašne premrštenú cenu!). Nachádzanie kúziel, ktoré potrebujete je veľmi náhodné, a tak vám vaše obľúbené kúzlo nemusí padnúť vôbec a vy nadávate, že čo je to za systém. Každé kúzlo si budete musieť levelovať nakúpením knižky rovnako znejúceho názvu kúzla. Okrem many vám v hre ubúda aj stamina, čo je vlastne vaša hladina hladu. V lese alebo v kobkách nájdete množstvo jedla, ktorá vám ju doplní – ešte sa mi nestalo, že by mi hladina staminy klesla na nulu, no môžem predpokladať, že bude nasledovať dlhá a pomalá smrť.

“I’m getting hungry” – tu máš jablko, nažer sa!, sama pre seba si to hovorí do éteru prázdneho dungeonu, ako keby sa nevedela sama nažrať! kto ťa nakŕmi, snáď nie goblin?! hrám snáď SIMS, že ťa musím kŕmiť?!

Graficky 3Dčko hre nijak neuškodilo, skôr mu pomohlo. Niektoré predmety, ktoré spadnú na zem po zabití nepriateľov alebo rozbití krabíc, sú také prťavé, že si hru jednoducho budete musieť priblížiť. Aj keď dnes už hra nevypadá atraktívne, po čase si na ňu oko moderného a DX11 zhýčkaného hráča zvykne. Rôznorodosť objektov a nepriateľov nie je veľká. Zvuky umierania niektorých jednotiek ako keby autori vytiahli z Warcraftu 2 (goblin skapíňa ako ovca). Na interfacu sa mi nepáčilo usporiadanie. Autori síce chceli mať čo najväčšiu obrazovku pre hru, no nepáčila sa mi veľká prázdna tabuľa v dolnom ľavom rohu, ktorá mohla byť menšia a ikonky v pravo mohli byť inak – kompaktnejšie, prehľadnejšie (keďže VIDIEŤ PERIFÉRNE množstvo hrdinovho života a many je IMHO to najdôležitejšie v diablovkách). Veľmi ma štvalo, že keď som zabil nepriateľa, jeho model tam ešte nejaký čas bol, a tak som vždy namiesto nepriateľa za mŕtvolou trafil len krvavý fľak, ktorý zastavil moje kúzlo. Nechápem, že to autori nevyriešili, a ak to tak chceli, prečo?! Kazí to plynulosť hry a vy si míňate zbytočne manu na triafanie doslova duchov (viz. video). Vždy musíte trápne počkať, kým animačka zmizne, aby ste mohli pokračovať v útoku – stratíte cenné sekundy a nepriatelia sa k vám o čosi priblížia.

Na druhú stranu soundtrack je veľmi kvalitný, za pár zlatých si môžete v meste nechať zahrať od muzikantov pesničku. Nahovorenie postáv je na profesionálnej úrovni a zvukovo je hra takisto rôznorodá. V lese budete počuť spev vtákov, v dungeonoch bude hrať pochmúrnejšia hudba.

Celkovo sa Darkstone hrať dnes dá. Ak privriete obe oči a nebudete si všímať nedostatkov, ktorými hra trpí (pretože RPGčka sa odvtedy posunuli o 16 rokov), dostanete kvalitnú diablovku, ktorá je na dvoch hráčov zábavná. Po nejakom čase môže nastať stereotyp, kvôli opakujúcim sa questom a rovnakosťou dungeonov, no nachádzanie nových predmetov, kúziel a učenie nových skillov by vás malo nejaký čas ku hre prikovať.

Naše hodnotenie hry

Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 0 Priemerné skóre: 0]

  • buy it1darkstone-title1Výrobca: Delphine Software International
  • Distribútor: Gathering
  • Rok vydania: 1999
  • Platformy: Windows, Android, iPad, iPhone, PlayStation
  • ExtraObaly icon gameplay icon Soundtracky icon manual icon cestina icon demo-version4 icon monitor-wallpaper icon steam1 icon wikipedia icon
  • Ovládanie
Hellrampage

Hellrampage

Admin stránok RetroGamer.biz, recenzent a pravidelný hráč starých a nových hier na PC a PlayStation. A profesionálny muzikant živiaci sa hudbou...
Hellrampage

Latest posts by Hellrampage (see all)

Návštevnosť: 91 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *