Prvé dve časti dobrodružstva Broken Sword si v histórií hier zaslúžene držia legendárny štatus. Dostali sa do širšieho hráčskeho povedomia a hrali ju aj tí hráči, ktorí vyložene neholdovali point-and-click adventurám. U nás sa stali populárne vďaka Levelu č. 100, v ktorom boli oba dva diely v češtine. Dnes si povieme niečo o vylepšenej Director´s Cut edícií, ktorá sa dá kúpiť z GoGu a povieme si, aké sú rozdiely medzi originálom a novou verziou a či sa oplatí kúpiť. A nakoniec si povieme niečo o histórií Revolution Software a ako Broken Sword súvisí s templármi.
Povedať jednoznačnú odpoveď či hrať Directors Cut alebo pôvodnú verziu je veľmi zložité. Originál som dohral pred viac než desiatimi rokmi a z novej verzie nemám moc dobré pocity. Na novú verziu nejde použiť čeština, takže musíte dobre ovládať anglický jazyk, aby ste porozumeli príbehu. Takisto je hádankovo veľmi jednoduchá, pretože sú zvýraznené miesta, ktoré môžete použiť a sú v nej pridané nové puzzle. Hneď v úvode je pridaná približne hodina s reportérkou Nico, za ktorú môžete hrať, no pre nováčikov táto hodina môže pôsobiť po príbehovej stránke mätúco. Je to kvôli dieram v originálnom príbehu, preto je ľahko upravený, aby dával väčší zmysel – napríklad prečo hlavní hrdinovia chcú pátrať po vrahovi na vlastnú päsť.
V novej verzii sa nedá zomrieť, čo považujem za veľké mínus. To neustále nebezpečenstvo, neustály strach o život hlavného hrdinu bolo gro celej hry. Aj Charles Cecil, jeden z vývojárov a zakladateľov Revolution Software povedal, že to bola ich hlavná inovácia, pretože len veľmi málo adventúr vám dovolilo zabiť hlavnú postavu hry. A pridalo to k atmosfére. Že ste niekde zle zabočili alebo niečo neurobili včas a to vás stálo život a následný load pozície. Alebo keď ste si náhodou zabudli hru uložiť… to vedelo pekne naštvať. V origináli bolo oveľa viac možností, ako ste mohli na situáciu zareagovať. A oni to odstránia v remástri? V novej verzii vám hra jednoducho nedovolí zomrieť, nech klikáte seba silnejšie – to mi na Directors Cut vadilo najviac. Z Broken Sword sa vytratilo všetko dobrodružstvo a stalo sa z neho nudné odlikávanie rozhovorov s cieľom prísť na koniec čo najskôr. Paradoxom je, že veľa ľudí, keď hralo vtedy originál, si myslelo, že hrajú ďalšiu obyčajnú adventúru, pretože prvú štvrtinu hry hlavný hrdina nemôže zomrieť. Potom náhle zomrel a hráči boli prekvapení a uvedomili si, že neuložili hru. V novej verzii je síce trochu vylepšená grafická stránka, no zmenené dialógové okno sa mi nepáči, mám radšej text priamo nad postavou, ako to bolo u starých adventúr. Tieto nové portréty nakreslil Dave Gibbons – tvorca komixovej série Watchmen.
Ďalej sú zľahčené niektoré zákysové miesta – napríklad legendárna obrazovka s kozlom a v menu máte nápovedu, keby ste náhodou nevedeli, čo máte robiť. A práve obrazovka s kozlom bola v pôvodnej hre naschvál taká ťažká, aby zabrzdila hráčov, ktorí vedia dobre po anglicky a mysleli si, že pre nich bude hra jednoduchá a krátka. Kozol nebola chyba hry ani zle vyriešené puzzle – bolo to len dizajnové rozhodnutie. Tento puzzle bol preto pre hráčov ťažký, pretože autori náhle zmenili hernú mechaniku – v strede hry. Bolo to síce nefér voči hráčom, no zastavilo to každého a veľa ľudí sa s týmto puzzlom trápilo roky, keďže nebol až tak rozšírený internet a nemohli ste si pozrieť celý priechod hrou na Youtube ako dnes. Podobný prípad bol ten, keď ste sa s Georgom dostali do Afriky – súboj na útese.
Niektorí ľudia odporúčajú si zahrať najskôr originál a potom si druhýkrát prejsť Director´s Cut. Ja ale odporúčam zahrať si originál, kde sa dá použiť aj čeština – nie kvôli samotnej češtine, ale kvôli tomu, že vám nechá hra viac priestoru a má lepšiu atmosféru. Ak ste mladší, nemáte skúsenosti so starými point-and-click adventúrami a angličtina vám nerobí problém alebo si chcete zahrať Broken Sword na dotykovom a prenosnom zariadení, zahrajte si Director´s Cut.
Teraz si poďme niečo povedať o firme a jej histórii. Revolution Software je britská vývojárska spoločnosť založená už v roku 1989 štvoricou ľudí – Charlesom Cecilom, Tonym Warrinerom, Davidom Sykesom a Noirinou Carmodyovou. Štúdio bolo už od začiatku zamerané na adventúry – ich prvá vznikla v roku 1992 – Lure of the Temptress – krásna stredoveká fantasy. Z ich ďalších známych adventúr spomeniem dystopický Beneath a Steel Sky z 94´ alebo špionážny In Cold Blood z roku 2000.
Pre svoje prvé hry používali Virtual Theatre engine – autori mohli vďaka nemu skriptovať udalosti a pohybovať animované sprity proti kreslenému pozadiu s pohybujúcimi sa elementmi používaním point-and-click interface. To znamená, že mohli skriptovať NPCčka, aby chodili po hernom svete nezávisle jeden od druhého a vykonávali každodenné úlohy – tým sa svet stal uveriteľnejším. Dnes sa to môže zdať smiešne ale vtedy to bola veľká vec – vytvorili pre adventúru pokročilú umelú inteligenciu. Predtým v adventúrach NPCčka na hráča čakali, až k ním príde a urobí interakciu – s príchodom Broken Sword mohli NPC chodiť sami po svete v náhodných vzorcoch. Ďalej, všetky objekty v hre fyzicky zaberali priestor – to znamená, že keď hráč niekde stál a chodiace NPC s ním skrížilo cestu, muselo ho obísť, aby pokračovalo vo svojej ceste. Krásny príklad je minule recenzovaný Last Express – tam si celý vlak, každé NPC žilo svojim životom a keď vás chcelo obísť, jednoducho sa ospravedlnilo. Revolution Software svojim enginom konkurovali napríklad SCUMMU, ktorý používal LucasArts a SCI skriptovacom jazyku od Sierry. Zaujímavosťou je, že dnes môžete Broken Sword spustiť na programe ScummVM, ktorý originálne slúžil pre spustenie hier na engine SCUMM. Pritom obe originálne diely Broken Sword využívali modifikovaný engine Virtual Theatre. Aj ich najnovší piaty diel využíva siedmu verziu tohto enginu.
Prvý Broken Sword vyšiel v roku 1996 na DOS, Windows, PlayStation a Macintosh. V Amerike bol známy pod názvom Circle of Blood, u nás v Európe ako The Shadow of the Templars. Charles Cecil mal na GDC veľmi zaujímavý a informačne výživný hodinový seminár o tejto sérií ako vznikala. Koncept vraj začali vytvárať v jednej reštaurácií v Londýne pri pohári vína spoločne s jeho bývalou priateľkou a viceprezidentom Seanom Brennanom z Virgin, čo bola spoločnosť, ktorá Broken Sword distribuovala. Čoskoro mala vyjsť ich adventúra Beneath a Steel Sky, preto sa zamýšľali, aká bude ich nová hra. Cecil miloval hieroglyfy, preto chcel mať novú hru zasadenú do Egypta. Brennan ho hneď odbil, že egyptské hry sa zle predávajú a keďže nedávno prečítal Foucaultovo kyvadlo od Umberta Eca, začali sa rozprávať o templároch, pretože v tej knihe templári figurujú. Templári majú skvelú históriu, ktorú by mohli použiť ako základ pre ich adventúru, a takto vznikol v roku 1993 Broken Sword.
Dodnes vyšlo viacero hier s tématikov templárov – v podstate celá séria Assassins Creed je založená na vojne assassínov a templárov, no vtedy táto tématika nebola až taká rozšírená. Templári boli chudobní vojaci a mnísi súčasne – vznikli v stredovekom Francúzku roku 1119. Ich úlohou bolo ochraňovať kresťanských pútnikov na cestách po Svätej Zemi. Templári sú dodnes zdrojom množstva legiend a záhad, preto sa autori Broken Swordu nimi nechali inšpirovať. No v 90tych rokoch ešte nebol internet až taký rozšírený, preto odkazy na templárov sa hľadali veľmi ťažko. Jedinými zdrojmi pre autorov boli knihy Foucaultovo kyvadlo a neskôr aj Holy Blood and the Holy Grail z roku 1982 od troch anglických autorov, ktorí tvrdili, že Rád templárov má sesterskú organizáciu nazvanú Priory of Sion, čo je tajná spoločnosť figurujúca v množstvách konspiračných teóriach. Vraj bola založená v roku 1956 a posledným členom bol Pierre Plantard, čo je aj jedna z postáv v hre. Cecil tomu začal veriť a začal hľadať skrytú pravdu pod celou touto históriou.
Išiel preto so svojou ženou na prázdniny do juhozápadnej časti Francúzka menom Dordogne a zastavili sa v obci Fleurac, kde bola malá galéria. V nej Cecilova žena našla knihu o templároch a začali sa rozprávať s vlastníkom galérie Jean-Lucom Chaumeilom, ktorý robil interview práve s Plantardom a v roku 2006 o tom napísal knihu. A teraz si zoberte, že chlapík z Anglicka ide na dovolenku do Francúzka a len tak náhodou stretne človeka, ktorý robil interview s Plantardom. Buď to je neuveriteľná náhoda, osud alebo je len svet veľmi malý. Cecil celkovo kvôli hrám veľa cestoval, aby čerpal inšpiráciu nielen z lokácií ale aj postáv, ktoré potom vkladal do svojich hier.
A čo je vlastne ten zlomený meč zač? Pre odpovede musíme ísť opäť do minulosti – templári museli zložiť sľub chudoby, preto všetok svoj majetok odovzdali rádu. Toto bohatstvo začalo lákať francúzskeho kráľa, ktorý mal vtedy finančné problémy a spolu s novým pápežom Klementom V. chceli rád rozpustiť. Obviňovali ich, že uctievajú baranieho boha Bafometa, aby im mohol skonfiškovať majetok. A práve Bafometov meč predstavuje zlomený meč – čiže Broken Sword a o ten všetci usilujú. V realite boli templári tí dobrí, no autori potrebovali pre svoju hru padúchov, preto vytvorili následovníkov Rádu templárov, takzvaných Neo-templárov, z ktorých spravili antagonistov.
V Broken Sword budete hrať za Georgea Stobbarta, amerického turistu, ktorý prišiel v jeseni do Paríža na dovolenku. V pôvodnej verzií začína hra v malej kaviarni la Chandelle Verte, v ktorej sa hlavný hrdina stane svedkom bombového útoku. Všimne si pritom podozrivého klauna, ako krátko pred výbuchom uteká spolu s kufríkom z kaviarne. Výbuch neprežije jeden starší pán, ktorý bol pravdepodobne cieľom útoku. Krátko na to príde na miesto činu polícia, ktorá vás vyspovedá a stretnete aj druhú hlavnú postavu – Nikolu. George sa zaprisahá, že pôjde po stopách klauna, nájde ho a privedie ku spravodlivosti. Dôvod, prečo si autori vybrali Američana ako hlavnú postavu, je ten, že chceli, aby sa ich hra dobre predávala aj v Amerike.
Ak máte Directors Cut verziu, zahráte si aj za Nicolu Collardovú – pôvabnú žurnalistku novín La Liberté a rodenú Parížanku. Nicol zavolá jej editor, že má robiť interview s Pierrom Carchonom – mediálnym magnátom a národným hrdinom. Cestu jej zastúpi mím, ktorý neskôr Pierra zavraždí v jeho vlastnej pracovni. Nicol je toho svedkom, no mím ju len omráči. Porozprávate sa s jeho manželkou Imeldou a skúsite nájsť v jeho dome nejaké vodítka, prečo bol zavraždený. Zistíte, že Pierre bol v úzkom vzťahu s otcom Nicol. Dostanete sa aj do podzemia, v ktorom si vyriešite zopár puzzlov – napríklad presúvanie blokov na otvorenie zámku či dešifrovanie tajných listov. Škoda, že hranie za Nicol je len na začiatku a potom krátko po Georgovom vylezení z kanálov. Po celý zvyšok hry stále sedí vo svojom apartmáne a čaká na Georga.
Autori vytvorili dve postavy, ktoré sa vždy stretnú, keď nájdu väčšiu stopu a diskutujú, čo majú ďalej robiť. Urobili to z toho dôvodu, že je oveľa lepšie, keď dve povahovo rozdielne osoby vedú dialóg o príbehu, než keby mal len hlavný hrdina viesť celú hru monológ sám so sebou. George a Nikola sú nielen iného pohlavia ale aj kultúrne veľmi rozdielni ľudia – počas príbehu sa medzi nimi vytvára ako sexuálne napätie, tak čoraz pevnejší vzťah.
Celú hru v podstate čítate text, občas vyriešite nejaký ten puzzle alebo skombinujete predmety. Broken Sword pôsobí skôr ako kvalitný detektívny román a autori práve na príbeh dali najväčší dôraz a je to vidieť. Podľa rukopisu, ktorý máte v hre, autori urobili niekoľko puzzlov. Všetky predmety, ktoré sa nachádzajú na rukopise, nájdete v hre a tento rukopis by vám mal pomôcť s vyriešením puzzlov. Cecil hovorí, že každý hráč v adventurách chce cítiť satisfakciu, chce sa cítiť múdro, keď vyrieši ťažkú hádanku a v Broken Sword tieto hádanky vyrieši len niekto veľmi múdri alebo niekto z rádu templárov – preto chceli dať autori hráčovi pocit úspechu.
Graficky bol Broken Sword taktiež nadčasový. Predchádzajúce hry štúdia bežali vo veľmi nízkom rozlíšení – 320×200 v 16 farbách a na Atari ST, zatiaľ čo Broken Sword bola PC hra, kde sa rozlíšenie dostalo na 640×480 v 256 farbách. V tom čase to bol ohromný grafický skok a berte na vedomie, že sa prechádzalo z floppy diskiet na CDčka. Za výborné animácie spritov vďačili talentovanému umelcovi Stephenovi Oadesovi. Scény a jednotlivé obrazovky sú nádherne ručne kreslené a nie vždy sú úplne statické. Chceli zachytiť Paríž v raných šesťdesiatych rokov, všetky jeho farby, vône a celkovo ten moment, kedy prvýkrát prídete do takéhoto historického mesta ako cudzinec. Tieto ručne kreslené pozadia vytvorili Eoghan Cahil a Neil Breen zo štúdia Dona Blutha, čo je legendárny americký animátor.
Čo sa týka postáv, autori sa nechali inšpirovať štýlom belgického komiksového umelca Georgesa Prospera Remiho a jeho sériou dobrodružstvá Tintina. Chceli, aby sa hráč pozrel na postavy a okamžite vedel aké budú a ako mu môžu pomôcť s logickými hádankami. A rovnako sa chceli vyhnúť stereotypným charakterom – naopak, chceli mať postavy zábavné, zaujímavé a aby boli v kontexte so svetom, ktorý vytvorili. Hlavnú postavu Georga nahovoril talentovaný herec Rolf Saxon vo všetkých piatich častiach. Vytvorila sa okolo neho slušná fanúšikovská základňa a pri práci na prvom diele jeho profesionalita a sebavedomosť pomáhala ostatným hercom lepšie hrať. Paradoxom bolo, že aj keď sa hra odohrávala vo Francúzsku, ani jeden dablér nebol Francúz. Boli to všetko Angličania imitujúci francúzsky jazyk. Nicolu Collard hrala každý diel iná herečka. Hudbu vytvoril skladateľ Barrington Pheloung, ktorý pred takmer pol rokom zomrel.
Podzemia v hre urobili podľa katakomb v Paríži, ktoré využívali templári pre nepozorovaný pohyb. Je to jedno z najdesivejších miest na svete, pretože je plné ľudských kostier, ktoré boli používané na spevňovanie tunelov. Ročne sa tam stratí niekoľko turistov, pretože nie všetky tunely sú zmapované a dajú sa nájsť aj neoficiálne vstupy.
Ako sa vývoj Broken Sword blížil ku koncu, v tímu boli samozrejme hádky, nezhody, no vášeň pre víziu hry stále zostávala. Rovnako ako sa dnes ľudia v štúdiách sťažujú na šialené nadčasy – napríklad CD Projekt Red či autori Doom Eternal, ktorý mali nadčasy celý minulý rok, aj pred vyše dvadsiatimi rokmi bol crunch time normálny. No s príchodom finálnej verzie si autori začali uvedomovať, aký má hra obrovský potenciál. Preto vyskúšali dať obálku hry na skúšobnú krabicu do lokálneho herného obchodu, pretože chceli vedieť, aká bude u ľudí odozva – a btw je to fotka skutočného človeka, ktorý bol odsúdený na smrť – jeho šialený výraz sa páčil manažérke Sáre Ewing, tak ho použili. No a táto skúšobná krabica bola veľmi úspešná.
Mesiac pred vydaním dali takmer dokončenú hru magazínu PC Zone, aby sa recenzia mohla objaviť v rovnakom čase ako hra v obchodoch. No PC Zone v recenzií napísalo, že je hra plná bugov a pôsobí nedokončeno, pritom recenzentovi povedali, že dostal nedokončenú verziu. Ako Revolution Software, tak vydavateľská firma Virgin zostali v neistote, či bude ich hra úspešná. Našťastie, jedna recenzia nezničila reputáciu celej hry – Broken Sword dostával hlavne vysoké hodnotenia a do roku 2001 sa jej predalo vyše milión kópií. Hra sa stala hitom aj na PlayStation, pritom Sony ju nechcelo prijať, pretože nebola v 3D a myslelo si, že sa bude zle predávať. Aj novým verziám na dotykové displeye sa darilo – na iOS v roku 2011 si ju stiahlo viac než 4 milióny ľudí.
Broken Sword sa stal inšpiráciou pre celosvetovo známu knihu Da Vinciho kód od Dana Browna. V knihe takisto Američan príde do Paríža, kde stretne Francúzske dievča a spolu spadnú do konšpirácie Rádu templárov a takmer prídu o život. Čo sa týka pokračovaní, hneď o rok vyšiel druhý diel, v roku 2003 tretí, štvrtý vyšiel v 2006 a posledný piaty v roku 2013. Ten priviedli na svet fanúšikovia, pretože ho zafinancovali na kickstarteri a dali autorom takmer 800 tisíc dolárov. Osobne som hral len prvé dva diely a tie vám môžem bez zaváhania odporučiť. Ale všetkým retromaniakom odporúčam radšej originál.
Comments 2
Kde je Methat ??? Je v poriadku???
Author
Methat je v poriadku, pretože ja som Methat. Mám len iný nick – Hellrampage.