Adrenix

Hellrampage action, FPS, letecky, Windows Leave a Comment

Doom nebola jediná strieľačka, ktorá v deväťdesiatych rokoch ovplyvnila vývoj akčných hier videných z prvej osoby. V 95´roku vyšiel Descent (ktorý som minule recenzoval) a priniesol kompletnú slobodu v 3D priestore. Vďaka nemu neskôr vyšiel napríklad Forsaken, Aquanox, Radix a ovplyvnil aj dnes recenzovaný Adrenix, čo je hra podobného štýlu. Je považovaný za dôstojného pokračovateľa Descentu, keďže vyšiel medzi druhým a tretím dielom. Niektorí recenzenti Adrenix porovnávali s Forsaken, no ja som Forsaken nehral, takže nemôžem porovnávať. Určite ale aj na túto hru príde rada, keďže prednedávnom vyšla remástrovaná verzia. Adrenix vyrobila  v máji roku 1998 firma Digital Dialect, ktorá vyrobila aj porty Metal Gear Solid či OddWorld z PlayStation na PC.

Adrenix sa odohráva v budúcnosti okolo roku 2039. Vďaka množstvu papierových výtlačkov hráč zistí, že svet sužuje globálne otepľovanie, z čoho sa topia ľadovce na severnom a južnom póle, zvyšuje sa tým hladina oceánov a zatápa celé kontinenty. Ameriku zasiahol čierny mor, medzi ľuďmi sa šíri ebola, ktorá za rok zabije vyše 50 miliónov ľudí. Kongres ustanovil stanné právo a výskumníci z Medtechu začínajú hľadať liek na ebolu. Názov hry Adrenix v hre znamená experimentálnu drogu, ktorú MedTech používa na vojakov, aby necítili bolesť a boli schopnejší v boji.  Vy budete hrať za Scotta Griffona, vojenského pilota, ktorý kedysi bojoval proti rebelom. Tí mu uniesli snúbenicu ale Griffon v jej byte následne zistil, že ju neuniesli rebeli ale generál a samotná vláda. Griffon generála konfrontuje, v prestrelke mu ustrelí ruku a následne ho generál zajme a chce popraviť. V poslednej sekunde Griffonovi prídu na pomoc rebeli, proti ktorým bojoval a jemu nezostáva nič iné len s nimi utiecť a zistiť ich úmysly. Za to, že Griffon pomôže rebelom v ich boji proti vláde a systému, oni pomôžu Griffonovi nájsť a zachrániť jeho snúbenicu Máriu. Btw, intro hry mi pripomenulo parádny sci-fi film z 95´roku – Sudca Dredd, ktorý je zasadený do podobného sveta.

Pred každou misiou vás čaká krátky briefing, ktorý si v hre môžete opätovne pozrieť F2, ak nebudete vedieť, čo máte robiť. V hre je 24 misií a ich diverzita je to najlepšie na hre. Adrenix je strieľačka, takže väčšinou budete v misiách strieľať alebo niečo ničiť, no nájdu sa aj také, v ktorých budete musieť niekoho eskortovať, chrániť, hľadať prístupové terminály na otvorenie ďalšieho postupu či zničiť reaktor a nájsť rýchlo cestu preč. Dizajn misií už je iná vec. Levely sú veľmi otvorené a ak chcete, môžete celú misiu prešprintovať a dohrať za pár minút, ak viete kam máte ísť alebo budete v kľude preskúmavať každý kút a ničiť každú skrytú stenu. Nepriatelia (okrem dronov) sú slepí a veľmi jednoducho sa dá uhýbať ich strelám, aj keď ich zle vidno, preto je táto hra ako stvorená pre speedruning – no škoda, že ju nikto nepozná.

Prvé levely sú dizajnovo veľmi jednoduché, autori asi nechceli, aby sa hráč hneď v úvode stratil a nevedel kam má ísť. Príjemne prekvapia až neskoršie misie s pokročilejšími mechanizmami – s rôznymi pohyblivými plošinkami či zvyšujúcou sa hladinou vody. A úplnou parádou sú veľké otvorené levely, kde máte väčšiu slobodu pohybu a aj si užijete lietanie a boj najviac – napríklad hangárové levely s raketovými loďami. Na leveloch ma najviac štvalo, že sa väčšina z nich odohrávala v kanáloch a ja (rovnako ako väčšina hráčov) levely s kanálmi neznášam. A tu nielen pracujete s výkalmi a s narastajúcim odpadom, takisto si musíte dať pozor na radiáciu, ktorá vám rozožerie stíhačku ako keď dáte maslo roztopiť na najväčší stupeň. Vonkajšie lokácie hra nemá, pretože na povrchu je všade vysoká radiácia. Škoda.

Adrenix má veľa záporov a niektoré už som načal. Z ďalších to je zlé ovládanie – väčšinou sa budete pohybovať v malých priestoroch a so svojou loďou sa budete neustále odrážať od stien alebo sa do nich otrepávať – a stále za podpory otravného kovového zvuku. Šesť stupňov slobody tu nie je, pretože sa s loďou nedá rolovať, takže je ich len päť a k tomu nemôžete byť voľne otočený hlavou dole. Hra neustále padá a myslím, že to nie je tým, že ju hrám na Windows 10. V jednoduchších leveloch (a tým myslím s jednoduchým dizajnom a minimom skriptov) ide hra normálne, no keď ste blízko viacerých objektov, ktoré neustále púšťajú skript (pätnásty level s energetickými pascami bol pre moje nervy kritický), vtedy hra padá nečakane. Alebo keď si uložíte hru či viac nepriateľov naraz vás spozoruje a zaútočí. Akoby engine hry nebol na takú hru stavaný. Veľká vďaka vývojárom aspoň za quicksave – nemal by som nervy na to hrať celý level stále odznova. Mal som CD verziu a hudba bola len v menu, v hre už nie je. Neviem, prečo mi nešla, každopádne, dá sa vypočuť na youtube – skomponoval ju americký skladateľ Tommy Talliarico.

Nepriatelia sú rozoznateľní hneď ako ich uvidíte, takže môžete rýchlo reagovať, čo je plus. Zo začiatku budete bojovať len s dronmi a ich strelám sa nedá vyhnúť, pretože dávajú inštantné poškodenie. Ďalšími nepriateľmi budú statické veže – tým ľahším stačí jedna raketa a trochu olova, tým silnejším rakety dve. Neskôr prídu raketové či samovražedné stíhačky a pozemné raketové tanky, ktoré zničíte na štyri rakety. V šiestom leveli vás čaká prvý statický boss, ktorý vyžaruje radiáciu, tak k nemu nechoďte blízko a v siedmom väčšia loď, ktorá ale padne po pár raketách. Zo zbraní máte na začiatku k dispozícií len pomalý guľomet – rýchlosť streľby sa dá postupne vylepšiť a rakety.

Prvých päť zbraní sú rakety v sekundárnom útoku a ďalších päť je primárnych. Z primárnych budete najviac používať zo začiatku guľomet, pretože na ostatné sa veľmi rýchlo míňa munícia, v druhej polovici misií budete používať skôr silnejšie, pretože aj nepriatelia budú tuhší – sedmička je energetický lúč – veľmi rýchla zbraň na strednú vzdialenosť a proti malým rýchlym dronom, osmička flak kanón nablízko na väčšie a pomalšie ciele, potom je tu jedna plazmová zbraň, veľmi slabá a nakoniec energetická, ktorá sa odráža od stien a prechádza cez ciele. Z rakiet je tretia nasmerovaná, nedá sa vybrať cieľ a keď je nepriateľov v miestnosti viac, rakety si zvykú sami vybrať cieľ. Najsilnejšiu piatu raketu som moc nepochopil – použijete ju, chvíľu visí vo vzduchu a až po čase sa rozbehne na nepriateľa. Pritom je veľmi slabá a nepriateľ ju môže svojou streľbou zničiť. Štvrtá zbraň je akási bomba alebo mini nukleárny granát, najlepší proti cieľom na zemi, no ja som s ním zničil jedného lietajúceho bossa, ktorý bol blízko zeme. No a druhá zbraň je v podstate štít nezraniteľnosti.

Priemerné hodnotenie má Adrenix na MobyGames 51%, veľa recenzentov píše, nech si zahráte radšej Forsaken, ktorý vyšiel v tom istom roku, že je zábavnejší a Adrenix sa neoplatí a máte čakať na Descent 3, ktorý vyšiel o rok neskôr. Ja som sa občas bavil, no akcia mi prišla priemerná, rovnako ako level dizajn. Každý level, ak sa nezaseknete, prejdete do desiatich minút, takže vám hra nejaký ten čas vydrží.

Naše hodnotenie hry
Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 0 Priemerné skóre: 0]
Hellrampage
Najnovšie články od Hellrampage (zobraziť všetky)
Návštevnosť: 15 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *